Slovensko, Francúzsko a Belgicko oznámili výstavbu nových jadrových blokov, prípadne predlžujú prevádzku svojich jadrových elektrární. Povedie ruská agresia voči Ukrajine a jej dopady k reštartu jadrovej energetiky v EÚ?
Objem vyrobenej elektriny z jadra v EÚ ešte do začiatku agresie Ruska na Ukrajine významne klesal a jadrová energia zažívala jasný úpadok. Medzi rokmi 2006 až 2021 klesla celková produkcia nukleárnej energie v EÚ o 20% a len medzi rokmi 2021 a 2022 potom o ďalších 17%. Negatívny postoj voči používaniu a výstavbe atómových elektrární započali v mnohých krajinách omnoho skôr, ale kritickým momentom sa stala najmä havária v japonskej Fukušime v roku 2011. Nemecko vtedy ohlásilo konečnú fázu odpojenia všetkých jadrových elektrární v krajine do konca roku 2022, čo federálna vláda nakoniec odložila do apríla 2023, práve kvôli vojne na Ukrajine. Energia z jadra sa dnes nepoužíva ani v Taliansku, Litve či Rakúsku a ďalšie krajiny, ako napríklad Španielsko, majú plány na úplné odstavenie ich jadrových elektrární. Neočakávaným problémom čelilo v roku 2022 tiež Francúzsko, ktoré vygenerovalo o 23 % menej elektriny z jadrových elektrární v porovnaní s rokom 2021. Príčin bolo hneď niekoľko. Niekoľké elektrárne prechádzali šesťmesačnými kontrolnými inšpekciami, u iných sa našli skorodované chladiace zariadenia, horúčavy spôsobili nízke hladiny riek, kvôli čomu bolo ovplyvnené chladenie elektrární a štrajky zamestnancov ovplyvnili reštart už odstavených elektrární.
Okrem obáv spojených s bezpečnosťou jadrových elektrární nahráva odstaveniu jadra ako zdroja energie a elektriny aj masívna dekarbonizačná politika EÚ, ktorá však narazila na svoje limity a nie je dostatočne rozvinutá. EÚ síce zaradila jadro do tzv. zelenej taxonómie, avšak nepovažuje ho za zelený zdroj, ale iba za nízko uhlíkový, podobne ako plyn. Práve zelené zdroje, teda vietor, voda či slnko, predstavujú hlavný nástroj na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ. Problém obnoviteľných zdrojov spočíva, okrem vysokých investičných nákladov, v ich volatilite, teda nestabilnom dodávaní elektriny do siete. Práve tu hrá kruciálnu úlohu jadrová energia zabezpečujúca stabilný zdroj elektriny s približne rovnakou dodávkou elektriny do siete počas celého dňa (tzv. base load). Ak krajine nemá jadrové elektrárne a náhle vypadnú obnoviteľné zdroje, musia ich úlohu zastúpiť uhoľné elektrárne ako zdroj s najväčším podielom emisií alebo drahé plynové elektrárne. Po začiatku vojny na Ukrajine sa viacero krajín začalo pozerať na jadrovú energiu ako na stabilný zdroj energie práve namiesto plynových elektrární, keďže rastúce ceny plynu spôsobili, že sa aj ceny elektriny vyšplhali v minulom roku na historické maximá. V EÚ sa aj v posledných dňoch a týždňoch uskutočnilo niekoľko udalostí, ktoré môžu signalizovať úsvit pre osud jadrovej energetiky na starom kontinente.
Na Slovensku sa začalo s postupným navyšovaním výkonu tretieho bloku Atómovej elektrárne (AE) Mochovce. Najnovšie sa uskutočňujú záťažové testy na 75 % výkonu. Tento krok je ďalším posunom k jej uvedeniu do plnej prevádzky, ktoré je plánované na koniec roka 2023. Po jej uvedení do komerčnej prevádzky spraví zo Slovenska exportéra elektrickej energie a zabezpečí jej sebestačnosť vo výrobe elektriny. V súčasnosti je vo výstavbe aj štvrtý blok AE Mochovce, ktorého dokončenie je plánované na rok 2024. Každý blok samostatne pokryje približne 13 % spotreby elektriny na Slovensku.
Belgicko je jednou z krajín, ktorá má tiež naplánovanú úplnú odstávku atómových elektrární zo svojho energetického mixu. Kvôli meniacej sa geopolitickej situácií, s ktorou súvisia aj dodávky energetických surovín sa však Belgicko najnovšie rozhodlo predĺžiť životnosť svojich dvoch najmladších „atómiek“ o 10 rokov. To znamená, že pôvodne plánovaný phase-out jadrových elektrární sa odkladá minimálne na rok 2035. Oba reaktory, Tihange 3 a Doel 4, majú byť po finálnom uzavretí dohody medzi belgickou vládou a spoločnosťou Engie znovu uvedené do prevádzky v zime 2025.
Pozitívne ohlasy pre jadrovú energetiku v posledných rokoch získavajú predovšetkým malé modulárne reaktory. Sú menšími verziami tradičných reaktorov, ich výstavba by mala byť jednoduchšia a rýchlejšia, avšak za cenu nižšieho výkonu. Česká republika oznámila výstavbu prvého modulárneho reaktora v krajine. Hotový by mal byť do roku 2032, čo v porovnaní s tradičnými jadrovými elektrárňami, ktorých výstavba sa častokrát predlžuje aj na viac ako 15 rokov, možno považovať za ambiciózny plán. Jeho cena je zatiaľ neznáma. Okrem Česka oznámilo novinky aj tradične pro-jadrové Francúzsko. Tamojšia energetická spoločnosť EDF oznámila začiatok povoľovacích a administratívnych procesov pre výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov s inštalovaným výkonom 1670 MW. Reaktory majú byť umiestnené v už existujúcej elektrárni Penly a hotové by mohli byť medzi rokmi 2035 až 2037. Odhady spoliehajú na inovovanú technológiu EPR2 reaktorov, pretože výstavba predchodcu, reaktoru EPR, sa vo viacerých prípadoch omeškala a predražila. Iný francúzsky jadrový blok Flamanville 3 sa predražil o viac ako 300 miliónov eur a omeškal o viac ako 10 rokov.
Jadrová energetika tak určite nemá v EÚ zatvorené dvere a naopak, črtá sa jej možný reštart v mnohých krajinách. Dokazuje to aj tzv. jadrová aliancia 11 krajín EÚ naklonených využívaniu jadra v energetickom mixe, ktorú vo februári 2023 iniciovalo Francúzsko a jej členom je aj Slovensko. Jej zámerom je užšie spolupracovať v oblasti jadrovej energetiky, posilniť výskum a inovácie či presadzovať spoločné projekty napríklad v oblasti malých modulárnych reaktorov. Pôsobenie jadrovej aliancie na úrovni ministrov v Rade EÚ je ale v priamej konfrontácií so skupinou „priateľov obnoviteľných zdrojov energie“ (OZE), kde sa nachádzajú krajiny ako Nemecko, Rakúsko a ostatné anti-jadrové krajiny. Diplomatické hry ukazuje aj (ne)pozvanie Francúzska na míting „priateľov OZE“ 11. júla počas stretnutia ministrov energetiky v španielskom Valladolide napriek tomu, že mu bola prisľúbená účasť. Rakúsko, predsednícka krajina zelenej skupiny, to odôvodnila zmenou povahy stretnutia z krajín zdieľajúcich rovnaké hodnoty OZE na stretnutie krajín s rovnakým názorom na úlohu OZE v reforme trhu s elektrinou. Aktuálne je tak zrejmé, že pohľad krajín ako Nemecko či Rakúsko sa voči energií vyrábanej z jadra nezmení a v EÚ budú aj naďalej prítomné odlišné pohľady na úlohu jadra v energetickom mixe európskych krajín. Avšak, aliancia bojujúca aj za uznanie jadra ako zelenej technológie pri obnove európskeho priemyslu môže presvedčiť krajiny ako sú Taliansko, Holandsko či Estónsko, ktoré nie sú proti jeho využívaniu. S určitosťou však môžeme povedať, že jadrovej energetike po ruskom útoku na Ukrajinu svitá na lepšie časy a čoraz viac krajín uvažuje, respektíve realizuje jej využitie vo svojom energetickom mixe.
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division