Štáty Európskej únie úspešne prečkali zimu, ktorá desila mnohých politikov a občanov, pretože bola prvá po začatí ruskej invázie na Ukrajinu a následných prerušených dodávkach ruského zemného plynu. EÚ sa podarilo diverzifikovať zdroje a radikálne znížiť závislosť na ruskom plyne, rope a uhlí. Môže za to úspešné pôsobenie na LNG trhu, úspora energií, ale aj mierna zima. Jedenásť krajín Únie uzavrelo deklaráciu o bližšej kooperácií v jadrovej energetike, čo môže priniesť nový impulz pre jej využitie v európskom energetickom mixe.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo jasné, že vojna nebude mať dôsledky len pre dve zúčastnené krajiny, ale aj pre členské štáty Európskej únie (EÚ). EÚ sa rozhodla bojovať proti ruskému útoku nielen humanitárnou, vojenskou a finančnou pomocou Ukrajine, ale taktiež zaviedla sankcie a iniciatívy, ktoré mali za cieľ odstrihnúť sa od závislosti na ruských energetických surovinách. Medzi takéto iniciatívy patrí napríklad REPowerEU, ktorej hlavným zmyslom je úspora energie, jej čistá výroba a diverzifikácia energetických surovín. REPowerEU však kombinuje krátkodobé a strednodobé ciele, pričom tie strednodobé sa majú dosiahnuť do roku 2027. V znížení závislosti na ruských energetických surovinách hrali kľúčovú úlohu sankcie. V piatom balíku sankcií sa členské štáty dohodli na zákaze importu ruského uhlia, ktorý vstúpil do platnosti 10. augusta 2022. Šiesty balík sankcií priniesol zákaz dovozu ruskej ropy po mori s platnosťou od 5. decembra 2022, pričom ponechal výnimku pre dovoz ropy cez ropovody, najmä kvôli vysokej závislosti krajín strednej a východnej Európy bez možnosti nahradiť objemy importovanej ropy od iných dodávateľov.
Ani jeden z doposiaľ desiatich balíkov sankcií neobmedzuje dovoz plynu z Ruska. Napriek tomu boli obavy z prerušenia či nedostatku dodávok plynu a vysokých cien v Európe obrovské. V roku 2021 tvoril ruský plyn 45 % všetkého importovaného zemného plynu v EÚ, aj preto politici neprijali konkrétne sankcie na jeho dovoz. Samotné Rusko však ako odpoveď na balíky sankcií a kroky jednotlivých krajín začalo znižovať export plynu zo svojho územia. Postupne tak prerušilo dodávky Bulharsku či Dánsku a zastavilo prietok plynu cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka. Aj toto bola jedna z príčin vysokých cien plynu, keďže cena elektriny je v EÚ naviazaná na ceny plynu na burze. Na konci augusta 2022 tak cena plynu na referenčnej holandskej burze TTF vyletela na takmer 350 € za megawatt hodinu. Neskôr sa začala znižovať a v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 45 €/MWh. Pre porovnanie, pred rokom 2021 bola priemerná cena plynu okolo 15 €/MWh.
Ako sa teda podarilo členským štátom a EÚ ako celku vysporiadať s rizikom prichádzajúceho zimného obdobia a ohrozených dodávok zemného plynu? Je za tým súhra viacerých faktorov. Dnes môžeme hodnotiť opatrenia EÚ ako nateraz úspešné, pretože vykurovacia sezóna v Európe končí 31. marca a samotná eurokomisárka pre energetiku Kadri Simson sa 27. februára vyjadrila, že „Európa je dnes energeticky bezpečnejšia, menej závislá na Rusku a silnejšia než pred rokom.“
Medzi jedno z hlavných opatrení, ktoré pomohlo štátom EÚ prečkať zimu je nariadenie Európskej komisie (EK) z marca 2022, ktoré zaviazalo členské štáty dosiahnuť naplnenosť podzemných zásobníkov plynu na úrovni 80 % do novembra 2022. Zásobníky pokrývajú zvyčajne okolo 30 % spotrebovaného plynu počas vykurovacieho obdobia a ich naplnenosť bola horúcou témou počas minulého roka. Naplniť zásobníky by však nebolo možné bez nových kontraktov a diverzifikácie dodávok plynu. EÚ naplno využila trh so skvapalneným zemným plynom a takmer dvojnásobne zvýšila import LNG najmä z USA. Oproti 83 miliardám kubických metrov v 2021 EÚ importovala 141 miliárd v 2022. Pri analýze faktorov nemožno zabudnúť ani na úspory energie, na ktorých sa dohodli členské štáty a prijali dobrovoľný cieľ znížiť spotrebu plynu o 15 %, čo nakoniec prekročili a spoločne dosiahli úsporu 19 %. Ďalšími aspektami úspešne prežitej zimy je rozvoj obnoviteľných zdrojov, teplotne veľmi mierna zima, ale tiež návrat uhlia ako suroviny pre výrobu elektriny.
EÚ sa podarilo znížiť dodávky ruského plynu zo 45 % v 2021 na 12,9 % na konci roka 2022. Ide o signifikantné zníženie závislosti a spolu so zákazom importu ruského uhlia a radikálnym obmedzením dovozu ropy to stavia európske krajiny do výhodnej a energeticky bezpečnejšej situácie. Problematickým zostáva jadrový sektor, v rámci ktorého sú mnohé krajiny závislé na dovoze jadrového paliva. Aj to môže byť jeden z dôvodov vzniku novej „jadrovej aliancie“ 11 krajín EÚ, ktorú iniciovalo Francúzsko. Ministri jednotlivých krajín, vrátane Slovenska, sa v deklarácií zaviazali užšie spolupracovať v oblasti jadrovej energetiky, posilniť výskum a inovácie či presadzovať spoločné projekty napríklad v oblasti malých modulárnych reaktorov, o ktorých sa diskutuje ako o budúcnosti jadrovej energetiky. Mimo túto skupinu zostalo tradične proti jadru nastavené Nemecko, ale taktiež ďalšie veľké štáty ako Španielsko či Taliansko. Počet krajín sa však do budúcna môže zvýšiť.
Foto kredit: Flickr.com/ Celtis Australis