V uplynulých týždňoch sa diskutuje o možnom zapojení separatistickej republiky Podnestersko (nachádza sa medzi Ukrajinou a Moldavskom) do vojny na Ukrajine. Územie je dlhodobo podporované Kremľom. Obavy sa objavili po tom, ako vysokopostavený ruský vojenský predstaviteľ Rustam Minnekajev povedal, že „druhá fáza“ ruskej vojny proti Ukrajine bude zahŕňať obsadenie pozemného koridoru do Podnesterska, kde ruskojazyční občania údajne trpia diskrimináciou.
Ešte koncom apríla Podnesterskom otriasla séria niekoľkých výbuchov. Neznámi muži vystrelili rakety na budovu ministerstva štátnej bezpečnosti v centre hlavného mesta Tiraspol a o deň neskôr boli hlásené výbuchy aj na letisku v hlavnom meste. Druhý menovaný výbuch mali mať podľa proruských separatistov na svedomí ukrajinskí „nacionalisti“, a naopak, ukrajinskí predstavitelia obvinili ruské bezpečnostné sily z operácie pod „falošnou vlajkou“ s cieľom vytvoriť zámienku na intervenciu. Oficiálne sa však k útoku nikto neprihlásil.
Moldavský minister zahraničných vecí uviedol, že útoky boli „zámienkou na napätie bezpečnostnej situácie v podnesterskom regióne“. V reakcii na výbuchy podnesterský prezident Vadim Krasnoselskij vyzval na vyhlásenie 15-dňovej pohotovosti a zavedenie protiteroristických bezpečnostných opatrení, ako napríklad vytvorenie zátarás na vstupoch do miest.
Riaditeľka národnej spravodajskej služby USA Avril Hainesová povedala, že existujú „náznaky“, že Rusko chce vytvoriť pozemný most, ktorý by spojil južnú Ukrajinu a kľúčový prístav Odesa, ktorý sa nachádza iba 40 km od podnesterských hraníc, s odštiepeneckou republikou. Tým by došlo k odrezaniu Ukrajiny od prístupu k moru. Cieľom Ruskej federácie tiež môže byť prenesenie konfliktu a destabilizácia susedného Moldavska, ktoré nie je členom EÚ ani NATO.
Predstavitelia Podnesterska však zatiaľ avizujú, že ich vzťahy s Ruskom majú svoje limity a do konfliktu s Ukrajinou sa nechcú zapojiť. „Nemáme v pláne vstúpiť do vojny,“ uviedol Paul Galcev, hovorca podnesterského ministerstva zahraničných vecí. „Nepripravili sme žiadny agresívny plán, žiadne taktické prípravy na útok, ani sme nepožiadali Moskvu o ďalšie jednotky.“
Kyjev už od začiatku ruskej invázie vyjadroval obavy z možnosti útoku z moldavského separatistického územia. Ten sa mohol realizovať buď zo strany podnesterských síl, alebo ruských jednotiek, ktoré sa tam nachádzajú. V súčasnosti ide približne o 1 500 ruských vojakov. Moldavskí predstavitelia hlásili, že v Podnestersku nie sú žiadne známky podozrivej vojenskej činnosti. Na druhej strane, na okraji Podnesterska, priamo na hranici s Ukrajinou, sa nachádza jeden z najväčších muničných skladov v Európe – Cobasna.
Za súčasnej situácie sa ale zapojenie Podnesterska do konfliktu na Ukrajine nejaví ako pravdepodobné. To odráža aj súčasný postoj podnesterských elít, ktoré v praxi zastávajú neutrálny postoj voči prebiehajúcej vojne aj napriek úzkym kontaktom na Moskvu. Postoj odštiepeneckej republiky sa ale môže rýchlo zmeniť, a to predovšetkým v situácii, ak sa ruským vojskám na Ukrajine podarí významnejšie priblížiť k Odese. V takom prípade nie je možné vylúčiť snahu Ruska využiť Podnestersko k otvoreniu druhého frontu voči Ukrajine, ktorého cieľom by bolo najmä ovládnutie Odesy a vytvorenie súvislého pozemného spojenia medzi Podnesterskom a Ruskom.