Pásmo Gazy je v súčasnosti najizolovanejším kúskom zeme. Jeho obyvatelia sa stali rukojemníkmi radikálnej vlády islamistického hnutia Hamas a obeťami útokov izraelskej armády. Súčasné odhady hovoria o takmer dvoch miliónoch palestínskych ľudí, ktorí boli vysídlení v dôsledku izraelských útokov. Ide o takmer 85% celkového obyvateľstva Gazy. Počet obetí na palestínskej strane už presiahol 28 000 a ďalšie desiatky tisíc ľudí sú zranených. Domy a budovy sú zničené. Predstavitelia Gazy tvrdia, že od začiatku konfliktu bolo zničených alebo poškodených už viac ako 50% obytných budov. Obmedzené sú aj dodávky potravín, vody a paliva. Humanitárna pomoc, ktorá sa dostane do pásma je výrazne pod úrovňou predvojnového obdobia. Zdravotný systém v Gaze kolabuje, útoky na zdravotnícku infraštruktúru znížili počet fungujúcich nemocníc a Svetová zdravotnícka organizácia varuje pred šírením chorôb. Zvyšuje sa aj riziko hladomoru a množstvo detí trpí podvýživou. „Životné podmienky v pásme Gazy sú otrasné, chýbajú základné potreby na prežitie, obyvatelia sú prenasledovaní hladom, chorobami a smrťou,“ uviedol koordinátor pomoci pre OSN.
Mesiace trvajúce boje odštartovali začiatkom októbra minulého roka, keď ozbrojenci Hamasu vtrhli cez hranicu Gazy do Izraela a zabili tam viac ako 1 200 ľudí. Ďalších 253 obyvateľov Izraela teroristi násilne odviedli na územie Gazy, kde sú mnohí z nich dodnes držaní v zajatí. Na útoky Hamasu vláda v Izraeli okamžite odpovedala masívnou vojenskou operáciou. Izraelské obranné sily odštartovali leteckú aj pozemnú inváziu, a bombardovať sa začalo aj z mora. Útoky sa spočiatku sústreďovali na severnú Gazu, najmä na mesto Gaza a tunely pod ním, ktoré mali byť podľa Izraela centrom vojenských operácií Hamasu. Vláda v Tel Avive vopred varovala Palestínčanov pred plánovanými útokmi, aby mohli včas opustiť svoje domovy na severe enklávy a presunúť sa do bezpečných zón nižšie na juhu. Státisíce Palestínčanov, ktorí odišli zo svojich domovov v snahe ochrániť vlastný život utekajú do najjužnejších častí Gazy, až ku hranici s Egyptom. Intenzívne bombardovanie z posledných dní ale ukázalo, že ani tu už Palestínčania nie sú v bezpečí. V meste sa tlačí viac ako polovica z pôvodných 2,3 milióna obyvateľov Gazy. Niektorí sa ukrývajú v nemocniciach či provizórnych prístreškoch, no tisíce ľudí spí na uliciach.
Situácia je kritická a možností na záchranu pre Palestínčanov je len málo. Pravdou je, že utiecť z Gazy niekam do bezpečia je v súčasnosti takmer nemožné. Pásmo Gazy je 41 kilometrov dlhé a 10 kilometrov široké územie rozprestierajúce sa medzi Izraelom, Egyptom a Stredozemným morom. Na severe pásmo Gazy hraničí s Izraelom, ktorý kontroluje nielen spoločnú hranicu Erez ale aj vzdušný priestor a pohyb ľudí a tovaru. Na opačnej, južnej, 12 kilometrovej hranici medzi Gazou a Egyptom leží mesto Rafah, ktoré sa často označuje ako záchranná oblasť pre ľudí v Gaze. Predstavuje dôležité spojenie s vonkajším svetom a zohráva kľúčovú úlohu pri evakuáciách a dodávkach humanitárnej pomoci. Hraničný priechod ale nie je otvorený denne. Kvôli blokáde, ktorú na Gazu uvalil Irán ešte v roku 2007, je hranica pre Palestínčanov otvorená len zriedka. Hovorí sa dokonca, že za posledných desať rokov bola hranica medzi Gazou a Egyptom viac zatvorená ako otvorená.
V súčasnej situácii je hranica v Rafah pre palestínsky ľud jediným možným východiskom z vojnou zmietanej Gazy. No odchod z pásma nie je ani zďaleka taký jednoduchý. Každý kto chce prejsť cez hraničný priechod Rafah sa musí najskôr zaregistrovať na miestnych palestínskych úradoch. Tí, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť viac to často skúšajú aj cez egyptských úradníkov. Informácie OSN ale hovoria o netransparentných postupoch orgánov na oboch stranách. Celý proces je zdĺhavý, ľudia môžu na povolenie čakať týždne aj mesiace. Zúfalí Palestínčania to skúšajú aj prostredníctvom rôznych prevádzačov a kuriérov, ktorým platia obrovské sumy až do výšky 10 000 dolárov. Má ísť o akési koordinačné poplatky pre prevádzačov s väzbami na egyptské spravodajské služby. Istý palestínsky muž tvrdí, že zaplatil 9 000 dolárov aby svoju manželku a deti dostal na zoznam ľudí, ktorí môžu opustiť Gazu. V deň odchodu sa dozvedel, že jeho deti nie sú na zozname a musel tak zaplatiť ďalší poplatok vo výške 3 000 dolárov. Prevádzači jednoducho využívajú trpiacich ľudí v snahe dostať za svoje služby čo najviac peňazí. Sieť prevádzačov z Káhiry, ktorá už roky pomáha Palestínčanom odísť z Gazy ešte pred vojnou ponúkala svoje služby za 500 dolárov na osobu. Po vypuknutí vojny začali ceny prudko stúpať. Niektorí Palestínčania dokonca spustili crowdfundingové kampane na sociálnych sieťach, s cieľom vyzbierať peniaze na odchod z pásma.
Egypt a Jordánsko, arabské krajiny, ktoré v minulosti prijali tisícky Palestínčanov, sa v tejto vojne držia stranou. Obávajú sa, že Izraelu ide o trvalé vyhostenie Palestínčanov a zničenie ich požiadavky na štátnosť v Gaze čo by znamenalo, že vysídlení ľudia by sa tak po vojne nemohli vrátiť späť. Navyše, v Egypte, kde v súčasnosti zúri ekonomická kríza, už našlo útočisko 9 miliónov utečencov a migrantov, vrátane 300 000 Sudáncov, ktorí utekali pred vojnou. Egypt tiež znervózňuje predstava, že milióny ľudí by mohli utiecť na Sinajský polostrov, čo by predstavovalo ďalšiu bezpečnostnú hrozbu v prípade, že medzi civilistov by sa infiltrovali aj militanti Hamasu. Vzťah medzi Egyptom a hnutím Hamas je napätý. Egyptský prezident odsudzuje konanie Hamasu, ktoré mimochodom vzišlo z egyptského Moslimského bratstva, islamskej organizácie a niekdajšieho opozičného hnutia Egypta. V dôsledku vzájomných rokovaní tak doposiaľ prešlo hraničným priechodom Rafah na egyptskú stranu len 1 100 obyvateľov Palestíny. Najjednoduchšia a najrýchlejšia cesta von z Gazy do bezpečia je pre Palestínčanov, ktorí vlastnia zahraničný pas. To ale často znamená zanechať všetok svoj majetok, opustiť svojich blízkych a odísť do neznáma. Existujú aj ojedinelé prípady Palestínčanov, ktorí využili svoje našetrené peniaze na nákup nehnuteľnosti v Turecku, prostredníctvom investičnej schémy získali občianstvo a mohli tak slobodne odísť.
Turecko je spolu s Gréckom hlavnou destináciou juhovýchodnej Európy pre utekajúcich Palestínčanov. Obe krajiny sú hlasnými odporcami Izraela so silnými väzbami na Palestínu. V roku 2023 Turecko zaregistrovalo 18 113 Palestínčanov ako nelegálnych migrantov. Ide o trojnásobný nárast v porovnaní s rokom 2022. Za prvých 18 dní roku 2024 sa v Turecku zaregistrovalo už 515 osôb z Palestíny. Turecká vláda tiež súhlasila s prevozom niekoľkých desiatok zranených Palestínčanov na liečenie do Turecka. V začiatkoch konfliktu, Erdogan používal zmierlivý jazyk, no so stúpajúcou vojenskou silou izraelskej armády sa Turecko jednoznačne postavilo na stranu Palestíny. Turecký prezident označil bojovníkov Hamasu za „bojovníkov za slobodu“ a o izraelských činoch hovorí ako o „genocíde“. Erdogan verí, že takáto rétorika mu prinesie väčšiu podporu, keďže otázka podpory Palestíny zohráva dôležitú úlohu aj v domácej politike Turecka. Štatistické údaje o tom koľko palestínskych migrantov v Turecku získalo dočasnú alebo medzinárodnú ochranu chýbajú.
Grécko, ktoré dlhodobo prezentuje priateľské vzťahy voči Palestíne je roky obľúbenou cieľovou destináciou pre utečencov z Palestíny, najmä jeho ostrovy Kos a Samos. Faktom ale je, že počet Palestínčanov v gréckych utečeneckých táboroch od októbra minulého roka do januára mierne poklesol z 3 000 na 2 100. Napriek tomu sú ale Palestínčania treťou najväčšou skupinou v gréckych uzavretých centrách pre utečencov. Väčšinou ide o mladých mužov, ktorí prišli do Grécka so žiadosťou o medzinárodnú ochranu. Informácie z posledných týždňov naznačujú aj rokovania o „dobrovoľnom“ presídľovaní Palestínčanov z Gazy. Izrael údajne rokuje s niekoľkými krajinami, ktoré by boli ochotné prijať palestínskych migrantov. Najčastejšie skloňovanou krajinou je africké Kongo. Experti sa ale neodvážia predpovedať ako dopadne vojna, ani čo napokon bude s tisíckami civilistov bez domova. V súčasnosti sa zdá, že pre väčšinu obyvateľov Gazy sa život stal krutou voľbou medzi vysídlením a smrťou.