Dušan Bajatović, šéf srbskej štátnej spoločnosti pre dodávky zemného plynu Srbijagas, a László Fritsch, riaditeľ maďarskej energetickej spoločnosti MVM CEEnergy, uzavreli dohodu o založení spoločného plynárenského podniku. K podpísaniu zmluvy došlo v utorok 20. júna po prvom zasadnutí Rady pre strategickú spoluprácu Srbska a Maďarska, ktorého sa zúčastnili najvyšší štátni predstavitelia oboch krajín. Novovzniknutá firma SERBHUNGAS bude sídliť v Novom Sade v Srbsku. Na utorkovom stretnutí v srbskom meste Palić sa krajiny dohodli aj na výstavbe 128km dlhého ropovodu, ktorý bude spájať maďarskú obec Algyő so srbským Novým Sadom. Jeho účelom bude zabezpečiť dodávky ruskej ropy do Srbska cez ropovod Družba. Srbsko totiž v súčasnosti čelí zákazu dovozu ropy z Ruska cez Chorvátsko po tom, čo Európska Únia uvalila na Rusko ďalší balík sankcií. Z dlhodobého hľadiska Maďarsko verí, že po skončení vojny na Ukrajine sa opäť obnoví energetická spolupráca európskych krajín a Ruska. Výstavba ropovodu by tak bola pre Maďarsko strategicky výhodná, keďže krajina by mohla pôsobiť ako tranzitný štát pre zemný plyn smerujúci do Srbska. Prehlbovanie spolupráce so Srbskom zároveň ďalej posilňuje maďarský vplyv na Balkáne.
Politickí predstavitelia Srbska a Maďarska si vzájomnú spoluprácu pochvaľujú, a plánovanú výstavbu ropovodu označili za doposiaľ najdôležitejšiu dohodu medzi dvoma krajinami. „Keď naše krajiny nadviažu strategickú spoluprácu, budeme mať k dispozícii obrovskú energiu, ktorú môžeme investovať do zlepšenia postavenia našich národov,“ povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Spolupráca Srbska a Maďarska ešte nikdy nebola taká dobrá ako dnes, a to ako v oblasti politických, tak ekonomických vzťahov. Dokonca ani fakt, že Srbsko, na rozdiel od Maďarska, nie je členom Európskej Únie a ani NATO nepredstavuje pre spoluprácu žiadnu výraznú prekážku. „Rozdiely, ktoré máme, našu spoluprácu nesťažujú, ale pridávajú jej hodnotu,“ vyjadril sa Orbán. Maďarsko a Srbsko už stihli podpísať aj desiatky ďalších spoločných dohôd v oblastiach infraštruktúry, poľnohospodárstva či zahraničných vzťahov.
Spolupráca medzi Srbskom a Maďarskom nabrala na intenzite po tom, čo Rusko vo februári minulého roka napadlo Ukrajinu. Vojna mala obrovský negatívny vplyv na energetickú bezpečnosť viacerých európskych krajín. Maďarsko a Srbsko preto v rámci priateľských vzťahov spolupracovali na zabezpečení energetických dodávok pre svojich obyvateľov. Maďarský minister zahraničných vecí, Peter Szijjártó, označil Belehrad za „čestného, spoľahlivého a férového partnera v oblasti tranzitu zemného plynu.“ Dôkazom toho má byť 4,8 miliardy kubických metrov zemného plynu, ktoré Maďarsko transportovalo cez plynovod TurkStream. Ten privádza ruský plyn cez Turecko až do Srbska. Na oplátku, Maďarsko vo svojich zásobníkoch uskladnilo 300 miliónov metrov kubických plynu pre Srbsko. Navyše, balkánska krajina predstavuje možnú prepravnú trasu tiež pre plyn, ktorý chce Maďarsko nakupovať z Azerbajdžanu.
Hlavným dodávateľom zemného plynu pre Maďarsko a Srbsko ostáva aj naďalej Rusko. Srbsko obnovilo zmluvu s Ruskom v máji roku 2022 na ďalšie tri roky. Maďarsko sa v roku 2021 dohodlo s Ruskom až na 15-ročnom kontrakte. Okrem toho, minulý rok v auguste režim Viktora Orbána súhlasil s nákupom ďalších 5,8 milióna kubických metrov plynu denne. Plánovaná výstavba ropovodu a založenie obchodnej spoločnosti so zemným plynom tak môžu prispieť k vyššej energetickej bezpečnosti oboch krajín. Maďarský minister zahraničných vecí tiež prezradil, že sa pracuje aj na zdvojnásobení kapacity prepojenia elektrických rozvodných sietí medzi Srbskom a Maďarskom, ktoré by malo byť realizované do roku 2028. Dva nové jadrové bloky maďarskej jadrovej elektrárne Paks majú prispieť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok elektriny v oboch krajinách. Szijjártó zároveň uviedol, že Maďarsko očakáva finančnú pomoc aj od Európskej Únie na rozvoj regionálnej energetickej infraštruktúry, ktorá by krajinám strednej Európy umožnila prístup k alternatívnym zdrojom.
Brusel zatiaľ zbližovanie vzťahov medzi Maďarskom a Srbskom nijako nepodporil. Obe krajiny majú totiž s Európskou Úniou dlhodobo napäté vzťahy. Napriek tomu, že Maďarsko je členom EÚ, postoje východoeurópskej krajiny sú v rozpore s hodnotami bloku. V otázke vojny na Ukrajine sa Viktor Orbán nikdy verejne nepostavil na stranu Ukrajiny. Srbsko sa snaží udržať si politicky neutrálnu pozíciu, a to napriek tomu, že väčšina srbských občanov je proruských, kvôli vlastnej skúsenosti s NATO. Zároveň má Srbsko historicky silné ekonomické väzby na Rusko a Čínu. Obe krajiny tak okrem skeptického vzťahu k Západu spája tiež záujem prehlbovať spoluprácu s krajinami v Eurázii, na čele s Moskvou, Pekingom či Ankarou. Práve tento dôležitý prvok tvorí základ pre spoločnú strategickú spoluprácu Budapešti a Belehradu.
Foto kredit: flickr.com/Ditmar Kuhnt