Konflikt na Ukrajine a jeho dopady na globálne zásobovanie poľnohospodárskymi produktmi, obzvlášť obilia, zintenzívnil diskusiu o potravinovej bezpečnosti vo svete. Popredné medzinárodné organizácie ako Svetový potravinový program (WFP) a Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) opakovane vydali varovania, že súčasné vysoké ceny potravín môžu viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých oblastiach dokonca k hladomoru. Riziko vypuknutia potravinovej krízy je vyššie v rozvojových krajinách, ktoré už pred začiatkom vojenského konfliktu vo februári 2022 čelili dopadom globálnej pandémie Covid 19, inflácii a potravinovej neistote. Blízky východ a Severná Afrika patria z hľadiska objemu importu obilia z Ukrajiny a Ruska medzi jedny z najzávislejších a súčasne najzraniteľnejších regiónov v kontexte dôsledkov prebiehajúceho konfliktu. V krajinách ako Egypt, Turecko, Sýria a Libanon ukrajinská a ruská pšenica tvorí vyše 60% celkového dovozu pšenice do daných krajín. Tento článok prezentuje kontext, v ktorom krajiny Blízkeho východu a Severnej Afriky (MENA) čelia rastu globálnych cien potravín a obmedzeniam na vývoz obilia z oblasti Čierneho mora v kombinácii s ďalšími faktormi ako rast svetových cien energií a hnojív, ktoré vytvárajú ďalší tlak na ceny potravín. Napriek tomu, že všetky krajiny regiónu MENA zasiahli negatívne socio-ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine, nepredstavujú homogénny celok z hľadiska dostupných prostriedkov a kapacít nevyhnutných na ich mitigáciu. Krajiny vyvážajúce ropu a zemný plyn, vďaka aktuálnym vysokým cenám na trhu s komoditami a vyšším fiškálnym príjmom, sú schopné jednoduchšie absorbovať cenové šoky. Naopak krajiny zasiahnuté vojenskými konfliktmi a sužované politickou a ekonomickou nestabilitou ako Jemen a Sýria a krajiny závislé na dovoze nerastných surovín ako Libanon, Maroko a Tunisko pociťujú dodatočný sociálny a ekonomický nátlak. Vzhľadom na dôležitosť pšenice v stravovaní národov Blízkeho východu a Severnej Afriky, chlieb sa stal politicky citlivou komoditou, ktorého význam si dobre uvedomujú lokálne vlády. Napriek tlaku, ktoré vyvíjajú na národné rozpočty, vlády štátov MENA regiónu veľmi opatrne pristupujú k redukcii dotácií na chlieb obávajúc sa vzniku nových vĺn nepokojov. S cieľom predísť ďalším migračným vlnám a nútenému premiestňovaniu obyvateľstva, súčasná kríza a z nej vyplývajúce riziká si vyžadujú spoluprácu medzinárodnej komunity. V opačnom prípade, sa štáty EÚ, podobne ako v roku 2015, môžu stať primárnou destináciou masovej migrácie z regiónu MENA. Vojna na Ukrajine podnietila diskusiu o dôležitosti potravinovej sebestačnosti a lokálnej poľnohospodárskej produkcie. Článok vytvára základ pre ďalší výskum a analýzu pôvodu potravinovej závislosti krajín MENA a možností jej riešenia.
STIAHNITE si Long Read v angličtine na linku:
,,Vojna na Ukrajine – implikácie pre potravinovú bezpečnosť“ – Daša Židuliaková