Andreas Umland: Vnútropolitický vývoj na Ukrajine od februára 2022

Zhrnutie

Cieľom ruskej agresie voči Ukrajine je zničenie ukrajinskej štátnosti, ako aj ukrajinského národa a má tak genocídny charakter. Vojna  spôsobila množstvo ľudských a materiálnych strát, ale bola aj hnacím motorom deštruktívnych aj konštruktívnych zmien v ukrajinskej spoločnosti. Ukrajinská ekonomika, kultúra a štátna správa sa v súčasnosti transformujú do takej miery, že niektorí pozorovatelia hovoria o vzniku „tretej republiky“ alebo nového štátu a spoločnosti. Medzi pozitívne účinky vojnovej solidarity medzi Ukrajincami patrí konsenzuálnejšia politická orientácia a silnejšie reformné impulzy. K nim patrí aj nová protikorupčná snaha, ktorú podnietilo aj sprísnenie rámca podmienok pre prístupový proces do EÚ, ktorý v súčasnosti prebieha. Tento text skúma výzvy, príležitosti a problémy, ktoré predstavuje vojnová centralizácia a decentralizácia, stranícka politika, médiá a ukrajinskí „oligarchovia“, ako aj posilňovanie právneho štátu a boj proti korupcii. Prirodzená snaha o centralizáciu vo vojnovom období viedla k napätiu v decentralizovaných mocenských štruktúrach Ukrajiny a v oblasti straníckej politiky, ale nie k úplnej monopolizácii moci alebo k zániku straníckej politickej súťaže.
Ukrajinský mediálny priestor zaznamenal centralizáciu televízneho spravodajstva, úpadok tlačených médií a nárast informačných kanálov založených na sociálnych médiách. Charakter a zloženie politicko-ekonomickej moci na Ukrajine, tzv. oligarchie, a jej schopnosť ovplyvňovať národnú legislatívu a vládne rozhodnutia sa v podmienkach otvorenej vojny rýchlo mení. Boj proti korupcii a posilňovanie právneho štátu zostávajú oblasťami, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, s povzbudzujúcimi aj frustrujúcimi výsledkami. Domáci a západní aktéri, ktorí majú záujem podporovať Ukrajinu, by mali čeliť tendenciám k prílišnej politickej centralizácii a podporovať priame väzby medzi národnými, regionálnymi a miestnymi ukrajinskými aktérmi a ich zahraničnými partnermi.

Text bol prvýkrát uverejnený v angličtine pre Štokholmské centrum pre východoeurópske štúdiá (SCEEUS) pri Švédskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti (UI).

Úvod: Na ceste k tretej republike?

Na prezentácii renomovaného kyjevského Razumkovho centra organizovanej vo februári 2023 právny expert tohto think tanku a bývalý sudca ústavného súdu Petro Stetsiuk navrhol, že je čas začať hovoriť o „tretej republike“ v rámci novodobej histórie Ukrajiny. Stetsiukova terminológia považuje Ukrajinskú ľudovú republiku z rokov 1918 – 1921 za prvú a postsovietsky ukrajinský štát z rokov 1991 – 2022 za druhú republiku. Stetsiuk argumentoval, že nedávne výsledky prieskumov, ktoré zozbieralo Razumkovovo centrum, naznačujú, že v roku 2022 došlo v ukrajinskej spoločnosti k hlbokým zmenám[1]. Predovšetkým prieskum verejnej mienky uskutočnený centrom ukazuje, že tradičné rozdelenie národa na východ a západ sa začiatkom roku 2023 stalo podstatne menej výrazným javom.

Predchádzajúce rozdelenie Ukrajincov v otázkach, ako je zahraničná orientácia krajiny, základné politické preferencie a historická pamäť, sa znižovalo už v rokoch pred plnohodnotnou inváziou Ruska, ale geografické rozdiely boli v prieskumoch stále výrazné až do začiatku roka 2022. Nové údaje, ktoré centrum zverejnilo po 10 mesiacoch plnohodnotnej vojny s Ruskom, ukazujú, že 30 rokov staré regionálne rozdiely v rámci Ukrajiny do veľkej miery zmizli. Počas roku 2022 sa západná orientácia Ukrajiny a liberálno-demokratický režim stali široko akceptovanými aj na východe a juhu Ukrajiny. Podľa Stetsiuka budú mať tieto zmeny ďalekosiahle politické dôsledky. Bývalý ústavný sudca preto navrhol zamyslieť sa nad prijatím a obsahom novej ústavy, ktorá by vytvorila tretiu ukrajinskú republiku.

Medzi centralizáciou a decentralizáciou

Stále viac prozápadná a vlastenecká politická orientácia Ukrajincov sa stala zjednocujúcim faktorom celej krajiny. Napriek ničivej vojne a vyhláseniu vojnového stavu od februára 2022 sa výrazne zvýšila spoločenská podpora demokracie, ako to vyplýva z viacerých prieskumov a analýz výsledkov prieskumov, ktoré sa na Ukrajine uskutočnili v posledných mesiacoch [2]. Už v júni 2022 sa v prieskume, ktorý si objednal Národný demokratický inštitút a uskutočnil Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút, zistilo, že 97 % Ukrajincov „dôveruje alebo úplne dôveruje“ ozbrojeným silám a 85 % si to isté myslí o prezidentovi[3].

Vojna však mala aj menej pozitívne domáce dôsledky. Viacerí zasvätení informovali, že prezidentská administratíva, ktorá sa teraz nazýva Kancelária prezidenta (KP), sa stáva čoraz dominantnejšou v rámci ukrajinského vládneho systému[4]. Novinári tvrdia, že vedúce KP Andrij Jermak napríklad prevzal vedenie zahraničnej politiky a plánovanie obnovy krajiny[5]. Jermak a s ním prepojení politici, ako napríklad predseda Verchovnej rady (Najvyššej rady, jednokomorového parlamentu) Ruslan Štefančuk, naznačili túžbu udržať si moc aj po skončení súčasného prezidentského obdobia[6]. Presadzujú myšlienku, že Volodymyr Zelenskyj by mal byť opätovne zvolený na druhé funkčné obdobie, hoci ten pôvodne vyhlásil, že nechce opätovne kandidovať – toto vyhlásenie neskôr pozmenil[7].

Začiatok ruskej plnej invázie vyostril predchádzajúce napätie vo vzťahoch medzi KP a niektorými významnými predstaviteľmi veľkých mestských komunít. Vzťahy medzi KP a populárnym kyjevským starostom Vitalijom Kličkom boli napäté už od prezidentských volieb v roku 2019 a nedávno sa ešte zhoršili. Prezident Zelenskyj priamo kritizoval Klička za narušenie krízových reakcií na raketové útoky na kritickú infraštruktúru mesta[8].

V júli 2022 vypukol konflikt medzi KP a Vladyslavom Atrošenkom, populárnym starostom Černihova, provinčného hlavného mesta v blízkosti Kyjeva[9]. Atrošenko obvinil KP z nekompetentnosti, zneužívania moci a pokusov o jeho odvolanie z funkcie. Od 25. februára do konca marca 2022 bolo mesto obliehané ruskými jednotkami a vystavené rozsiahlemu ostreľovaniu a ničeniu. Primátor spolu s náčelníkom vojenskej správy Černihivskej oblasti Viačeslavom Čausom spoločne organizovali fungovanie a obranu obliehaného mesta.

Po skončení obliehania však Čaus s podporou KP začal obmedzovať Atrošenkovu prácu a napríklad bránil starostovým služobným cestám do zahraničia. V septembri 2022 začala Národná agentúra pre prevenciu korupcie (NAPK) voči Atrošenkovi správne konanie. Neskôr toto rozhodnutie NAPC poskytlo súdu právny dôvod na odvolanie Atrošenka z funkcie[10]. Toto kontroverzné rozhodnutie vydal Javorivský okresný súd Ľvovskej oblasti na západnej Ukrajine, ďaleko od Černihova.

Ďalšou ilustráciou je nedávna konfrontácia medzi Borysom Filatovom, primátorom Dnepra, veľkého priemyselného mesta na východe Ukrajiny, na jednej strane a KP na strane druhej. Podľa Filatova napätie medzi ním a centrom vzniklo v dôsledku snahy centrálnej vlády a KP prevziať kontrolu nad miestnymi postupmi verejného obstarávania v Dnipre. Koncom roka 2022 Filatov naznačil, že jeho vzťahy s KP sa začali zhoršovať po tom, ako sa obrátil na Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NPÚU), aby zabránil pokusu o úplatkárstvo v súvislosti s výstavbou mestského metra[11]. Podobné obvinenie vyslovil aj Pavlo Kuzmenko, starosta Ochtyrky, okresného centra v Sumskej oblasti. Kuzmenko uviedol, že náčelník vojenskej správy Sumskej oblasti mu hrozil odvolaním z funkcie, ak nezadá zákazky na rekonštrukciu niektorým súkromným spoločnostiam[12].

Na záver možno konštatovať, že prirodzená snaha o centralizáciu počas vojny viedla v niektorých momentoch k napätiu s decentralizovanými mocenskými štruktúrami na Ukrajine.

Meniace sa politické prostredie: Prezidentské a iné strany

Napriek inak zjednocujúcim účinkom vojny politická strana „Sluha ľudu“ podporujúca prezidenta Zelenského v Najvyššej rade naďalej zažívala fragmentáciu. Je pravda, že proprezidentská strana mala vo februári 2023 stále oficiálne 239 poslancov Rady, a teda absolútnu väčšinu v parlamente[13], ale hlasovacia disciplína vo frakcii je nízka. V dôsledku toho sa kedysi dominantná prezidentská strana nemôže spoliehať na automatické schvaľovanie svojich projektov vlastnými poslancami. Zákony boli prijaté a iné dôležité parlamentné rozhodnutia prijaté na žiadosť KP vďaka podpore iných frakcií ako Sluha ľudu. Analýzy parlamentného hlasovania ukazujú, že podporné hlasy bývalých členov zakázanej „Opozičnej platformy – Za život“ (OPZŽ) dokonca zohrali úlohu v prospech vlády[14].

Strana bývalého ukrajinského prezidenta Petra Porošenka „Európska solidarita“ je naďalej nepriateľsky naladená voči prezidentovi Zelenskému, jeho strane a vláde, ale ako hlavná opozičná strana po rozpustení OPZŽ podporuje prezidenta v jeho vojenskej a zahraničnej politike od začiatku invázie. V medzinárodných otázkach a počas zahraničných návštev poslanci Európskej solidarity konajú a hovoria zväčša v zhode s poslancami strany „Sluha ľudu“ a podporujú prezidenta. Napriek tomu napätie a politická súťaž medzi Porošenkom a Zelenským naďalej predstavujú hlavnú deliacu čiaru v ukrajinských vnútorných záležitostiach. To sa niekedy vystupňovalo, keď napríklad vláda obmedzila Porošenkove cesty do zahraničia[15].

Tri najznámejšie, hoci voličsky marginálne ukrajinské ultranacionalistické strany, „Svoboda“ (Sloboda), Pravý sektor a Národný zbor, oznámili pozastavenie svojich vnútropolitických aktivít na obdobie trvania vojny. Tvrdia, že teraz sústreďujú všetko svoje úsilie na obranu krajiny. V každom prípade možno počítať s tým, že tento politický tábor v ukrajinskej politike zastupuje len jeden poslanec v Rade. Rôzne polopravidelné jednotky vytvorené týmito stranami alebo s ich pomocou v roku 2014, ako napríklad pluk Azov a Ukrajinský dobrovoľnícky zbor, boli teraz začlenené do pravidelných ozbrojených síl Ukrajiny. Hoci niektoré z nich stále pretrvávajú so svojimi symbolmi a espritom, tieto jednotky majú malú operačnú autonómiu a konajú na základe rozkazov generálneho štábu.

V marci 2022 Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Ukrajiny, kľúčový vládny orgán popri kabinete ministrov, pozastavila činnosť niekoľkých politických zoskupení, ktoré boli známe svojou podporou ruských záujmov. Zákaz týchto strán vychádzal z obvinení, že tieto sily pomáhali pripravovať poslednú agresiu Moskvy v roku 2022. Zákaz sa týkal „Opozičnej platformy – Za život“, menšej strany Šarija a niekoľkých ďalších menších zoskupení.

Radikálne opatrenia RNBO boli v tom čase kritizované, avšak neskorší rozbor vývoja na územiach okupovaných Ruskom od februára 2022 čiastočne podporil ich oprávnenosť. Napríklad v Charkovskej oblasti a ďalších regiónoch niektorí úradníci a členovia zakázaných proruských strán spolupracovali s inváznou armádou[16] a podieľali sa na správe okupácie a prenasledovaní ukrajinských občanov, ktorí zaujímali protiruské postoje. Niektorí stranícki aktivisti sa podieľali na príprave sabotážnych akcií na vládou kontrolovaných územiach.

Na záver možno konštatovať, že plnohodnotná invázia z februára 2022 zmenila stranícku politickú scénu na Ukrajine, ale neviedla k monopolizácii zákonodarnej moci ani k zániku straníckej politickej súťaže.

Médiá

Podobne ako ostatné ukrajinské podnikateľské subjekty, aj životaschopná a konkurencieschopná ukrajinská mediálna scéna bola tvrdo zasiahnutá ekonomickými dopadmi eskalácie rusko-ukrajinskej vojny v roku 2022. Prudký pokles dopytu po reklamných platformách a službách viedol k zániku, zníženiu úrovne a/alebo zlúčeniu mnohých médií. V niektorých prípadoch pomohli jednotlivým novinárom a redakciám pokračovať v činnosti zahraničné verejné alebo súkromné fondy.

Krátko po februári 2022 sa ukrajinská vláda rozhodla zlúčiť vysielanie väčšiny hlavných televíznych kanálov do jedného politicky a vojnovo zameraného kanálu „Tele-Maratón – Jednotné správy“. Urobila tak nielen z politických a administratívnych dôvodov, ale aj v reakcii na klesajúce finančné zdroje jednotlivých kanálov, ktorých rozpočty trpeli vojnou a reklamný biznis sa rúcal. Nový jednotný nepretržitý program kombinuje žurnalistické spravodajstvo a mobilizačné filmy s odbornými analýzami. Jeho súčasťou sú časté rozhovory s vládnymi predstaviteľmi, vojenskými a inými odborníkmi a zahraničnými komentátormi. Na organizáciu a obsah nového vysielacieho konglomerátu dohliada ministerstvo kultúry a informačnej politiky.

Podľa prieskumov verejnej mienky televízia od februára 2022 stráca svoju tradičnú úlohu hlavného zdroja politických informácií[17]. Namiesto toho vedúcu úlohu v poskytovaní politického spravodajstva a analýz prevzali sociálne siete ako Telegram, Facebook a Twitter, rôzne online médiá, kanály YouTube a messengerové služby ako Viber. Koncom roka 2022 boli dominantnými zdrojmi informácií pre Ukrajincov kanály na Telegrame (60 %), profily na Facebooku (25 %), programy YouTube (16 %), správy cez Viber (13 %) a účty na Instagrame (8 %). Okrem toho niektoré etablované televízne stanice vytvorili populárne výstupy na Telegrame a YouTube. Napríklad TSN, spravodajský kanál poprednej televíznej stanice „1+1“, má významné publikum na sociálnych sieťach, ktoré zahŕňa 10 % ukrajinských používateľov Facebooku, 15 % používateľov YouTube a 7 % registrovaných na Telegrame.

Úloha videoblogerov sa v priebehu roka 2022 zvýšila. Najpopulárnejšími a najvplyvnejšími sú bývalý komik a významný dobrovoľnícky aktivista Serhij Prytula (s podielom sledovanosti 16 %), novinár Dmytro Gordon (10 %), politický komentátor Oleksij Arestovyč (10 %), vojenskí experti Jurij Butusov a Oleh Ždanov (každý s podielom sledovanosti 4 %) a nacionalistický aktivista Serhij Sternenko (4 %). Na druhej strane, prieskum verejnej mienky ukázal, že napriek klesajúcemu podielu na sledovanosti spravodajstva je dôvera ľudí v „Tele-Maratón – Jednotné správy“ (32 % podiel na sledovanosti) stále vysoká medzi 84 % tých, ktorí konzumujú spravodajstvo zo zlúčenej stanice[18].

Jedným z kontroverzných rozhodnutí úradov bolo vylúčenie kedysi vplyvných opozičných televíznych staníc „Priamyy“ (Priamy) a 5. kanál zo spoločného projektu Jednotné správy. Tieto dve televízie sú spojené s bývalým prezidentom Petrom Porošenkom a v súčasnosti sú prítomné len na internete. To isté platí aj pre menší kanál Espreso, ktorý je spojený s politikom a podnikateľom Kostiantynom Ževagom. Espreso je vyradený z digitálneho vysielania a nezúčastňuje sa na „Telemaratóne – Jednotných správach“, ale naďalej je prítomný na YouTube a sociálnych sieťach.

Záverom možno konštatovať, že od februára 2022 prešlo ukrajinské mediálne prostredie zásadnou reštrukturalizáciou, ktorá viedla k centralizácii televízneho spravodajstva, poklesu tlačených médií a vzostupu informačných kanálov založených na sociálnych médiách.

Oligarchovia

Niekoľko hodín pred začiatkom ruskej invázie sa prezident Zelenskyj stretol s väčšinou najbohatších osôb Ukrajiny[19]. Podľa účastníkov tohto historického rozhovoru prezident požiadal pozvaných, aby „podporili krajinu“ v prípade ruskej agresie. V nasledujúcich mesiacoch ruský útok postavil viacerých „oligarchov“ do nečakane pozitívneho svetla.

Na rozdiel od svojho predchádzajúceho vyhýbania sa publicite, bol aj napriek tomu známy majiteľ holdingov SCM Rinat Achmetov, hlasný a aktívny. Začiatkom marca 2022 označil Vladimira Putina za „vojnového zločinca“[20] a v máji odsúdil konanie ruskej armády ako genocídu[21]. V júli 2022 vyhlásil, že víťazstvo Ukrajiny si vyžiada oslobodenie všetkých okupovaných ukrajinských území.

Achmetov tvrdí, že od začiatku plnej invázie nevycestoval mimo Ukrajiny. Jeho metalurgický holding Metinvest údajne prestal pracovať v oblastiach pod ruskou okupáciou[22]. Podľa rešpektovanej webovej stránky NV poskytol Achmetov k novembru 2022 najväčší individuálny finančný príspevok na podporu posilnenia obranyschopnosti Ukrajiny, keď predbehol Petra Porošenka a Viktora Pinčuka[23]. Achmetov v súčasnosti žaluje ruský štát na Európskom súde pre ľudské práva o náhradu škody, ktorú jeho spoločnostiam spôsobila ruská agresia.

Achmetovov vlastenecký postoj bol opätovaný prezidentovým tímom, keď minister spravodlivosti oficiálne vyhlásil, že po prevode Achmetovovej televíznej spoločnosti „Ukrajina“ na štát už nemožno magnáta považovať za oligarchu[24]. Niekdajší Achmetovov blízky obchodný partner Vadym Novynskyi naopak otvorene podporuje proruskú ukrajinskú pravoslávnu cirkev, ktorá je podriadená moskovskému patriarchátu. Na Novynského boli od decembra 2022 uvalené sankcie ukrajinskej vlády.

Na rozdiel od Achmetova Viktor Pinčuk, ďalší oligarcha a zať bývalého ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu (1994 – 2005), opustil Ukrajinu ešte pred inváziou[25] a v marci 2022 spustil PR kampaň o svojom prínose pre obranu Ukrajiny. V máji 2022 Pinčuk prostredníctvom svojej tlačovej služby odsúdil Rusko, ale nie Putina osobne. Až v septembri 2022, po prvých vojenských úspechoch Ukrajiny, začal Pinčuk vydávať jasnejšie vyhlásenia proti Putinovi[26].

Podľa internetového časopisu NV je Pinčuk tretím najaktívnejším darcom ukrajinských ozbrojených síl spomedzi oligarchov, hneď po Porošenkovi a Achmetovovi, ale jeho spoločnosti boli obvinené z nafukovania cien pri verejných zákazkách[27]. V porovnaní s inými oligarchami sa Pinčukovi podarilo udržať mimoriadne blízky vzťah s KP, okrem iného aj vďaka úspešným medzinárodným projektom v oblasti public relations. Patria k nim aj renomované každoročné konferencie o európskej stratégii na Jalte v Kyjeve a tzv. Ukrajinské raňajky na sprievodnom podujatí Svetového ekonomického fóra v Davose.

Mimoriadne známy oligarcha Ihor Kolomojskij sa aktívne zapojil do počiatočných obranných snáh Ukrajiny proti Rusku v roku 2014, keď finančne podporil nové dobrovoľnícke prápory a pomohol zabezpečiť svoje rodné mesto Dnipro pred obsadením neregulárnymi ruskými zástupnými silami. Od invázie v roku 2022 sa však Kolomojskyj vyhýba publicite. V apríli 2022 sa starosta Dnepra Borys Filatov sťažoval, že Kolomojskyj nijako nepomohol s obranou mesta [28]. V lete 2022 unikli do médií informácie, že Kolomojskému bolo odobraté ukrajinské občianstvo a odvtedy ho pravidelne vypočúva NABU[29]. Napriek tomu je jeho populárna televízna stanica „1+1“ stále zaradená do kanálu „Tele-Maratón – Jednotné správy“, ktorý je lojálny vláde.

Podľa ukrajinských ekonomických výskumníkov museli známi ukrajinskí oligarchovia znášať značné straty súvisiace s vojnou od februára 2022[30], napriek tomu si vzhľadom na ekvivalentné straty iných ekonomických subjektov oni a ich spoločnosti udržali dominantné postavenie na svojich tradičných trhoch. To, či je koncept oligarchie taký relevantný, ako bol v predvojnovej Ukrajine, sa môže ukázať až po skončení vojny, keď bude opäť možná pravidelná hospodárska činnosť. To, čo je viditeľné už dnes, je, že povaha a zloženie ekonomickej moci a schopnosť ovplyvňovať politické rozhodnutia sa v podmienkach plnej vojny výrazne mení.

Korupcia a právny štát

Systém prevencie a stíhania korupcie bol v roku 2022 posilnený prostredníctvom niekoľkých povzbudivých zmien. Po politicky motivovanom odklade vymenovania vedúceho Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry bol na túto pozíciu v júli 2022 v otvorenom výberovom konaní vymenovaný bývalý detektív NABU Oleksandr Klymenko. Po politicky motivovanom odklade a ovplyvňovaní výberového konania na riaditeľa NABU začala v auguste 2022 pracovať výberová komisia, ktorej členmi boli aj medzinárodní experti. V rámci viacstupňového konania sa posudzovali znalosti kandidátov v oblasti práva, intelektuálne schopnosti, bezúhonnosť a vodcovské schopnosti. To ale v marci 2023 vyústilo do vymenovania Semjona Krivonosa, ktorého nezávislosť bola spochybňovaná a predchádzajúce väzby na vládu kritizované[31].

V lete 2022 bol kontroverzný šéf SBU Ivan Bakanov, priateľ prezidenta z detstva, Zelenským odvolaný z funkcie. Odvolaná bola aj kontroverzná generálna prokurátorka Iryna Venediktová. Podľa svedectiev detektívov NABU Venediktovová zablokovala vyšetrovanie skorumpovaného predsedu Kyjevského okresného správneho súdu (KOSS). Tento neslávne známy súd sa stal nelegitímnou inštitúciou po zverejnení takzvaných „Vovkových nahrávok“, čo boli zvukové záznamy rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v kancelárii predsedu KOSS Pavla Vovka. Systémová korupcia, ktorú tieto nahrávky odhalili, viedla k rozpusteniu celého KOSS. V neposlednom rade po dlhej prestávke obnovila svoju činnosť novo obsadená Vysoká rada súdnictva, ktorej členmi sú aj zástupcovia občianskej spoločnosti.

Stíhanie korupcie sa zintenzívnilo v roku 2022. Zahŕňalo to zatknutie námestníka ministra obcí, území a rozvoja infraštruktúry pre podozrenie z úplatkárstva pri nákupe generátorov, zabránenie pokusu o podplatenie primátora mesta Dnipro s cieľom uľahčiť tender na výstavbu metra a podozrenia vznesené v súvislosti s predsedom Účtovnej komory a bývalým poslancom Valerijom Patskanom. V roku 2022 Ústavný súd vyhlásil nový zákon o zrušení poslaneckej imunity za ústavný.

Na rozdiel od týchto a mnohých ďalších pozitívnych udalostí novinári naďalej informujú o pochybných krokoch politikov z prezidentovho okolia. Tie sú zvyčajne zamerané na vytvorenie kontroly nad nezávislými orgánmi alebo štátnymi spoločnosťami alebo na ovplyvňovanie mnohomiliónových verejných obstarávaní. V roku 2022 napríklad došlo k vážnej konfrontácii medzi zástupcami občianskej spoločnosti podporovanými diplomatickými misiami Európskej únie (EÚ) a G7 na jednej strane a OP a parlamentnou väčšinou na strane druhej v súvislosti so zmenami v postupe voľby sudcov Ústavného súdu Ukrajiny (ÚSU). V dôsledku toho si ÚSÚ zatiaľ mohol zachovať svoju nezávislosť a vysokú úroveň profesionality.

Objavili sa aj ďalšie obvinenia zo zneužívania vládnych funkcií, ako napríklad vytvorenie hierarchie lojálnych úradníkov v energetickom sektore a štátnych energetických spoločnostiach[32], vytvorenie personalizovanej kontroly nad energetickou spoločnosťou UkrNafta a sieťou regionálnych plynárenských spoločností, neformálny vplyv na Účtovnú komoru, nátlak na guvernéra ukrajinskej centrálnej banky alebo využívanie odoberania občianstva v boji proti politickým oponentom (napr. politik z Dnipra Hennadij Korban). Pokusy o zvrátenie postupov verejného obstarávania boli zverejnené aj v novinárskych vyšetrovaniach. Išlo napríklad o predražené ceny potravín, ktoré pre armádu nakupovalo ministerstvo obrany[33], byrokratickú pomoc spriazneným firmám pri tendroch na opravu ciest alebo verejné obstarávanie firmami napojenými na spomínaného oligarchu Ihora Kolomojského. Obzvlášť nezvyčajný je prípad zástupcu vedúceho KP Oleha Tatarova, ktorý bol vymenovaný do funkcie ešte za Janukovyčovej vlády, a ktorý bol nedávno obvinený z korupcie, ale zdá sa, že ho chráni jeho nadriadený, vedúci KP Jermak.

Na záver možno konštatovať, že boj proti korupcii a posilňovanie právneho štátu sú na Ukrajine naďalej horúcimi témami a vo viacerých smeroch sa dosiahol pokrok, ale pretrvávajú aj niektoré regresívne tendencie.

Závery a politické odporúčania

Korupčné škandály a ich podrobné pokrytie v ukrajinských a zahraničných médiách sú neustálym dráždivým faktorom v krajine i mimo nej. Neustále odhalenia, ako napríklad tie, o ktorých sa hovorí vyššie, poškodzujú medzinárodný obraz Ukrajiny a jej zahraničné vzťahy a Kremeľ ich využíva vo svojej protiukrajinskej propagande. V tejto súvislosti je dôležité nielen privítať aktivity investigatívnych novinárov, aktivistov občianskej spoločnosti a protikorupčných orgánov, ale aj opatrne interpretovať niektoré negatívne správy.

Ako naznačuje prekvapivo silná reakcia ukrajinského štátu na ruskú inváziu od roku 2022, západní a iní zahraniční pozorovatelia by mali vnímať každodennú ukrajinskú diskusiu o korupcii a boj proti nej dialekticky. Časté odhalenia, ako sú tie uvedené vyššie, nesvedčia len o pretrvávajúcich slabinách ukrajinského politického, administratívneho a sociálneho systému. Sú tiež znakom pokračujúceho reformného úsilia a rastúceho vplyvu občianskej spoločnosti – napriek centralizačným účinkom vojny.

Zatiaľ je stále výrazný starší tzv. sendvičový model reforiem, ktorý bol viditeľný už počas Juščenkovho a Porošenkovho predsedníctva. Relevantné ukrajinské mimovládne organizácie a médiá na jednej strane a mocní medzinárodní partneri Ukrajiny, ako sú G7, EÚ a Medzinárodný menový fond, na strane druhej by mali naďalej „sendvičovať“ ambivalentné parlamentné frakcie, správne orgány a oligarchické skupiny. Ad hoc aliancie medzi dobre informovanou ukrajinskou spoločnosťou a zahraničnými aktérmi s finančnými a politickými pákami môžu teraz – okrem spoločného tlaku na vládu, parlament a oligarchov – využiť aj mechanizmus tvrdých podmienok prístupového procesu Ukrajiny do EÚ.

Domáci a zahraniční podporovatelia nezávislosti a európskej integrácie Ukrajiny by mali komunikovať, propagovať a trvať okrem iného najmä na týchto zásadách:

• Hoci je administratívna centralizácia počas vojny nevyhnutná, takáto kumulácia moci na vrchole by nemala viesť k politickej centralizácii alebo marginalizácii legitímnej domácej opozície.

• Zatiaľ čo nezávislosť administratívnych, mediálnych a spoločenských orgánov je v čase vojny prirodzene obmedzená, autonómia aktérov dohľadu by mala byť chránená, a to v najlepšom záujme lepšieho vládnutia a efektívnejšieho vojnového úsilia.
• Pri obsadzovaní voľných vládnych a súdnych postov by prezident a parlament mali podporovať kandidátov nie pre ich politické názory, ale pre ich odborné kvality a bezúhonnosť.
• Všade, kde je to možné, by sa mali zachovať pôsobivé výsledky ukrajinskej decentralizačnej reformy od roku 2014 a mali by sa posilniť novými krokmi v tomto smere, napríklad ďalším posilnením právomocí subnárodných subjektov, najmä na úrovni obcí.
• Zahraniční partneri Ukrajiny by sa mali snažiť nadviazať čo najviac priamych kontaktov s ukrajinskými vládnymi orgánmi a inými partnermi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; a v prípade potreby obísť KP.
• Zahraniční partneri Ukrajiny by mali čo najtesnejšie koordinovať svoje aktivity v teréne medzi sebou a s vhodnými ukrajinskými aktérmi vo sfére samosprávy, občianskej spoločnosti, podnikania a médií.

Hoci vyhladzovacia vojna Ruska proti Ukrajine vytvára jedinečne zložité podmienky pre demokratické fungovanie a rozvoj ukrajinskej politiky a spoločnosti, neznižuje to význam kodanských kritérií pre vstup Ukrajiny do EÚ. Ak to ešte plne nechápu, držitelia politickej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej moci na Ukrajine si musia uvedomiť, že ukrajinské utrpenie nebude fungovať ako zľavový mechanizmus v úsilí o europeizáciu. Splnenie rôznych podmienok zo strany Kyjeva, ktoré umožnia postupné začlenenie Ukrajiny do európskeho integračného procesu, je naďalej nevyhnutné.

Autori textu:

Petro Burkovskij je výkonným riaditeľom Nadácie demokratických iniciatív (DIF) Ilka Kučerova v Kyjeve.

Andreas Umland je analytikom Štokholmského centra pre východoeurópske štúdie (SCEEUS) pri Švédskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti (UI).

________________________________________