Izrael 3. júla zorganizoval jednu z najväčších vojenských operácií v okupovanom regióne Západného brehu Jordánu od roku 2002. Pozemná a letecká operácia voči palestínskemu mestu a utečeneckému táboru Džanín trvala tri dni, pričom Izrael nasadil viac ako tisíc vojakov, drony a tiež leteckú podporu. Výsledkom bolo minimálne 12 mŕtvych a 100 zranených Palestínčanov a jeden mŕtvy izraelský vojak. Deklarovaným cieľom ofenzívy bolo vyčistenie tábora od palestínskych militantných hnutí, ktoré dodávkami zbraní podporuje Irán. Palestínski militanti hneď po odchode izraelskej armády vypálili rakety smerom na Izrael, na čo Tel Aviv reagoval ostreľovaním podzemného zariadenia na výrobu zbraní v Gaze.
Prečo Džanín?
Ďžanín patrí dlhodobo k symbolom palestínskeho odporu. Desiatky rokov v ňom operujú palestínske militantné hnutia a počas druhej intifády v rokoch 2000-2005 patril k oblastiam, kde došlo k najhoršiemu krviprelievaniu. V Džaníne sa následne objavilo množstvo samovražedných atentátnikov, ktorí stáli na čele povstania, a neskôr doň vtrhli izraelské ozbrojené sily v rámci širšieho zásahu proti regiónom, v ktorých Palestínčania uplatňovali obmedzenú samosprávu na základe dočasných mierových dohôd podpísaných v 90. rokoch. Tieto skúsenosti podnecujú vášnivé protiizraelské nálady miestneho obyvateľstva a dodnes pomáhajú udržiavať vysokú podporu palestínskych militantných skupín, ktoré z tábora operujú proti Izraelu. V posledných dvoch rokoch bol preto Džanín terčom intenzívnych a opakujúcich sa útokov izraelských síl, ktoré zasahovali proti miestnym ozbrojeným skupinám ako sú napríklad Džanínske brigády založené v roku 2021.
Prečo teraz?
Dva dni pred pondelkovou raziou šéf Palestínskeho islamského džihádu (PIJ) Ziad Nakhaleh vyhlásil, že teroristická skupina podporovaná Iránom, pracuje na vytvorení bojových jednotiek na celom Západnom brehu. Nálet je preto snahou Izraela stabilizovať rastúci počet ozbrojencov v Džaníne a ich zásoby munície. Izrael tvrdí, že tábor je centrom plánovania a prípravy útokov militantov, ako aj bezpečným útočiskom pre bojovníkov financovaných Hamásom alebo PIJ. PIJ navyše a vyzbrojuje Brigády mučeníkov al-Aksá na Západnom brehu ktoré patria k vládnucej palestínskej frakcii Fatah. Izrael tiež uviedol, že od začiatku roka 2023 uskutočnili bojovníci v oblasti Jeninu viac ako 50 útokov a že takmer polovica obyvateľov je napojená buď na Hamás, alebo práve PIJ.
Tridsať rokov po mierovom procese z Osla sa tak akékoľvek mierové spolužitie zdá byť ešte vzdialenejšie ako kedykoľvek predtým. Ultranacionalistická izraelská vláda nepripúšťa žiadne ďalšie mierové alebo politické rozhovory s Palestínou. Táto skutočnosť sa následne môže premeniť na oslabenú a nekontrolovateľnú špirálu vzmáhajúcich sa militantných skupín v oblasti Západného brehu Jordánu. Aj keby izraelská armáda dosiahla v Džaníne taktický úspech pri riešení rastúcej hrozby utečeneckého tábora, výsledok v nasledujúcich mesiacoch by mohol priniesť len ďalšie násilné nepokoje a odvetné útoky palestínskych militantov, ktoré by ešte viac eskalovali súčasnú krehkú situáciu.
Iránska spojka
O posilnenie PIJ na Západnom brehu Jordánu sa aktívne usiluje Irán s cieľom vystupňovať napätie s Izraelom v blízkosti Jeruzalema, pričom mu poskytuje zbrane a finančnú podporu. Táto stratégia je súčasťou širšieho cieľa Teheránu posilniť svoj vplyv v regióne a využiť diplomatické pôsobenie na rôznych regionálnych aktérov vo svoj prospech. Súčasne Irán vidí strategické výhody v regióne vo využívaní relatívne malej zástupnej skupiny na organizovanie mesačných cyklov konfliktov s Izraelom na nízkej úrovni. To Iránu umožňuje vyhodnocovať účinnosť týchto konfliktov a merať ich prínos. Iránsky režim vidí, že táto taktika prináša pozitívne výsledky. Ich konečným cieľom je presunúť pozornosť Izraela na Západný breh Jordánu a odvrátiť pozornosť od širších regionálnych problémov.
Regionálny efekt K Džanínu sa už vyjadrili mnohé blízkovýchodné krajiny a odsúdili Izrael za ofenzívu. Izraelská vojenská operácia v Džaníne však môže vyvolať ešte väčšie odsúdenie zo strany medzinárodného spoločenstva, keďže experti OSN tvrdia, že nálet môže predstavovať vojnový zločin. Prípadná ďalšia eskalácia v palestínsko-izraelských vzťahoch má tiež potenciál narušiť snahy Izraela o normalizáciu vzťahov s regionálnymi aktérmi. Len krátko po začiatku izraelskej operácia sa objavili správy o tom, že Turecko na svojom území odhalilo a zadržalo členov Mossadu, izraelskej špionážnej siete. Ankara je dlhodobo citlivá na to, ako Tel Aviv pristupuje k palestínskej otázke. Obnovený palestínsko-izraelský konflikt by mal potenciál zásadne narušiť vzájomné vzťahy, podobne ako izraelské operácie v Gaze v rokoch 2008-2009. Turecko a Izrael pritom úplne obnovili diplomatické styky len minulý rok, po dlhých rokoch snaženia o vylepšenie vzájomných vzťahov.
Foto kredit: flickr.com/thomas_b