Americké ministerstvo obchodu zverejnilo v októbri tohto roku nový balík sankcií, ktoré sprísňujú obmedzenia pre export výkonných čipov a nástrojov používaných pri ich výrobe do zahraničia. Zámerom je zabrániť čínskym spoločnostiam získavať z USA technologické vybavenie prostredníctvom zahraničných dcérskych spoločností a predísť tomu, aby Peking využíval umelú inteligenciu na vojenské účely, čo je hlavným zdrojom obáv vlády USA. V reakcii na to Čína obvinila USA zo snahy brániť jej technologickému a hospodárskemu pokroku, pričom to formulovala ako hospodársky konflikt.
Súčasný balík sankcií sprísňuje obmedzenia, ktoré USA pôvodne predstavili ešte minulý rok, a ktoré znamenali začiatok zvýšenej „technologickej súťaže“ medzi oboma krajinami. Ich zámerom bolo obmedziť čínske obstarávanie výkonných tréningových čipov schopných vysokorýchlostnej výmeny údajov, ktoré slúžia ako kľúčový prvok pri zostavovaní výkonných počítačových sietí a na vývoj umelej inteligencie. Po zavedení týchto opatrení sa ale časom preukázali určité právne a technické nedostatky, ktoré umožnili čínskym spoločnostiam aj naďalej pokračovať v obstarávaní technologických komponentov.
Obmedzenia sa minulý rok dotkli najmä veľkých výrobcov, akým je spoločnosť Nvidia, ktorá už naďalej nebude môcť predávať Pekingu čipy s označením H100 a A100, ktoré sú považované za najvýkonnejšie tréningové čipy v oblasti AI. Americký technologický gigant na to okamžite reagoval vyvinutím vhodných alternatív s názvom H800 a A800, ktorými účinne obišiel predchádzajúce regulačné mechanizmy. Pre oba nové produkty platí, že komunikácia s ostatnými čipmi prebieha o niečo nižšou rýchlosťou, ktorá je však len tesne pod hranicou stanovenou predchádzajúcimi nariadeniami. Aj napriek výkonnostným obmedzeniam v porovnaní s pôvodnými čipmi, sa H800 a A800 ukázali byť cennými na vývoj aplikácií umelej inteligencie. Zo strany Nvidie to bol zrejme úspešný obchodný ťah. Významné čínske technologické spoločnosti Baidu, Alibaba, Tencent a Bytedance mali údajne v posledných mesiacoch zadať miliardové objednávky na čipy H800. Nie je však isté, či sa tieto predaje budú dokončené pred nadobudnutím platnosti nových obmedzení.
O významnom pokroku Pekingu vo vývoji AI svedčí aj predstavenie zatiaľ najvyspelejšieho jazykového modelu Ernie 4.0 vytvoreného spoločnosťou Baidu. Firma tvrdí, že tento model sa svojím výkonom vyrovná modelu umelej inteligencie, ktorý stojí za programom ChatGPT. Čínska spoločnosť síce nešpecifikovala typ použitého čipu, ale anonymný zdroj potvrdil, že do procesu trénovania boli zapojené práve čipy od zmieňovaného amerického koncernu.
Vo všeobecnosti ale obmedzenia vyvolali medzi americkými výrobcami čipov značný rozruch, keďže niektorí vyjadrili obavy z možnosti ďalších nariadení. Obavy vyjadrilo aj Združenie polovodičového priemyslu, zastupujúce americké čipové spoločnosti. Hoci pripúšťajú, že je potrebné chrániť národnú bezpečnosť, tvrdia, že jednostranné a neprimerane rozsiahle nariadenia by mohli v USA ohroziť toto priemyselné odvetvie a donútiť zahraničných odberateľov, aby sa začali obzerať po produktoch inde vo svete. Vyzývajú preto vládu aby zabezpečila spravodlivú hospodársku súťaž pre všetky podniky.
Nové obmedzenia podporuje aj Gregory Allen, riaditeľ centra pre pokročilé štúdie v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie, ktorý zdôrazňuje ich dôležitosť. Podľa jeho názoru by obmedzenia týkajúce sa zariadení na výrobu čipov mohli byť rovnako dôležité ako prísnejšie pravidlá týkajúce sa tréningových čipov umelej inteligencie. Tieto nové pravidlá zakážu predaj určitých zariadení, čím sa odklonia od predchádzajúceho prístupu, ktorý sa zameriaval na konečné použitie a zabránia tak čínskym firmám zatajovať svoje skutočné zámery týkajúce sa účelnosti zariadení. Ministerka obchodu USA Gina Raimondo uviedla, že tieto kontroly sa aj naďalej jasne orientujú na vojenské aplikácie a riešia hrozby pre národnú bezpečnosť, ktoré predstavuje stratégia vlády Čínskej ľudovej republiky v oblasti vojensko-civilnej fúzie.
Uvedený postoj USA k celému problému názorne ilustrovali aj dve nedávne udalosti. 13. októbra Washington oznámil, že povolí juhokórejským spoločnostiam SK Hynix a Samsung naďalej prijímať niektoré americké nástroje na výrobu čipov v ich čínskych závodoch. Toto rozhodnutie pomôže zvýšiť kapacity juhokórejských výrobcov polovodičov v Číne. To zodpovedá stratégii USA podporovať zahraničné spoločnosti pôsobiace v ČĽR. V ten istý deň taiwanská spoločnosť TSMC oznámila, že dostane trvalé povolenie na prevádzku svojej čínskej továrne na výrobu čipov v meste Nanking. TSMC je najväčším výrobcom polovodičových čipov na svete. Toto rozhodnutie je významné, pretože TSMC predtým dostala iba predĺženie výnimky, ktorá jej umožňovala používať americké zariadenia na výrobu čipov v Číne.
Možno teda konštatovať, že rozhodnutie vlády USA sprísniť sankcie vzťahujúce sa na vývoz čipov sa odráža v jej snahe ešte viac obmedziť prístup Číny k najmodernejším technológiám s možným vojenským využitím, najmä v oblasti umelej inteligencie. Hoci cieľom týchto nariadení je obmedziť predaj čipov a zariadení, americký polovodičový priemysel je rozdelený a znepokojený ich širokým dosahom. Reakciou Číny na tieto obmedzenia by mohlo byť hľadanie nových „kreatívnych“ spôsobov, ako ich obísť. Takéto konanie by v skutku mohlo dopomôcť k zvýšeniu konkurencieschopnosti polovodičového priemyslu v Číne, ktorá má do roku 2025 ambíciu navýšiť kapacitu svojho výpočtového výkonu až na úroveň 300 exaflopov (1 exaflop sa rovná výkonu dvoch miliónov notebookov). Pretrvávajúce technologické súperenie medzi USA a ČĽR má významné dôsledky pre oba štáty, ako aj pre globálny technologický sektor.
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division