Nevojenská bezpečnosť

Ukrajinské obilie v EÚ: Európski formári kritizujú Brusel za pomoc Ukrajine s exportom jej poľnohospodárskych produktov

Bianka Niňajová

Štáty východného krídla EÚ predstavili dočasný zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny v snahe ochrániť svoj vlastný poľnohospodársky sektor. Poľsko, Maďarsko a Slovensko tvrdia, že zvýšenému importu lacných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny nedokážu miestni farmári konkurovať. Ďalšou krajinou, ktorá sa pridala k zákazu je Bulharsko. Prvotné informácie hovoria, že obmedzenie by malo trvať do konca júna. Protesty miestnych farmárov prebehli aj v Rumunsku, no krajina zatiaľ žiadne obmedzenia na dovoz z Ukrajiny neohlásila. Brusel so zákazom nesúhlasí. Podľa vyhlásenia Európskej komisie je obchodná politika EÚ výhradne v rukách bloku a takéto individuálne kroky jednotlivých krajín sú neprijateľné. Komisia ale zároveň prisľúbila, že prijme núdzové opatrenia a medzi farmárov v postihnutých krajinách ako kompenzáciu prerozdelí 100 miliónov eur.

EÚ sa už nejaký čas snaží Ukrajine pomôcť s uľahčením vývozu jej obilia, napríklad prostredníctvom zrušenia cla a kvót, aby tak pomohla svojmu východnému susedovi udržať pri živote poľnohospodársky sektor. To sa ale nepáči farmárom z krajín strednej a východnej Európy, ktorí sa sťažujú, že prichádzajú o živobytie. Treba podotknúť, že sa nejedná len o obilie ale aj ďalšie potraviny ako vajcia, hydinu, cukor či jablká. Farmári nepopierajú, že podpora Ukrajiny je vo vojnových časoch obzvlášť dôležitá, no EÚ musí urobiť všetko preto, aby zabezpečila férové obchodné podmienky aj pre svojich podnikateľov. Bulharský minister poľnohospodárstva zdôraznil, že „na poľnohospodárskom trhu sa vytvára lokálny prebytok, pretože namiesto exportných koridorov sa krajiny stávajú skladmi.“ V prípade Maďarska sa hovorí najmä o oportunistickej politike Viktora Orbána, ktorý sa často stavia proti jednomyseľným rozhodnutiam Európskej Únie. Slovensko argumentuje, že v ukrajinskom obilí boli zistené pesticídy, ktoré v EÚ nie sú povolené.

Hlavným problémom ale je, že krajiny východnej Európy mali pôvodne slúžiť len ako tranzitné trasy na prepravu poľnohospodárskych potravín z Ukrajiny do zvyšku sveta po začiatku invázie na Ukrajinu, keď Rusko fakticky zablokovalo námorné trasy čiernomorského prístavu. Vývoz z Ukrajiny sa vtedy na niekoľko mesiacov úplne zastavil. Dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou o exporte obilia z ukrajinských prístavov bola uzavretá až v júli minulého roka. Ešte v máji 2022 preto Európska komisia prišla s plánom alternatívnych trás na export ukrajinského obilia do sveta pozemnou cestou – cez Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko a Bulharsko. Vďaka rozličným problémom a prekážkam ale  množstvo ukrajinského obilia, napriek pôvodnému plánu, ostalo práve v týchto krajinách.

Vývoz potravín z Ukrajiny je kľúčový najmä pre chudobné krajiny tretieho sveta, ktoré sú najviac postihnuté potravinovou krízou. Ukrajina je jedným z najväčších svetových exportérov pšenice, kukurice či slnečnicových produktov. Od začiatku vojny ale vývoz potravín z Ukrajiny kvôli bojom poklesol o 30%. Ruské blokovanie ukrajinských prístavov tiež zapríčinilo, že ceny potravín na svetovom trhu prudko vzrástli a nedostatok niektorých základných potravín negatívne ovplyvnil chudobné krajiny v Afrike, Ázii a na Blízkom východe, ktoré sú od importov závislé. OSN potvrdila, že obnovenie vývozu obilia z Ukrajiny dopomohlo upokojiť medzinárodné trhy s potravinami a dostať pod kontrolu rastúce ceny. Podľa údajov OSN ale asi len štvrtina ukrajinského vývozu smeruje do najchudobnejších častí sveta. Dáta z minulého roku naznačujú, že 47% vývozu bolo určeného pre európske trhy v Španielsku, Taliansku a Holandsku. 26% išlo do Číny a Turecka. Do chudobnejších afrických krajín ako sú Egypt, Keňa a Sudán odišlo 27%.

Vojna spôsobila, že ukrajinské poľnohospodárstvo výrazne utrpelo, a to najmä vo východných regiónoch kde sa intenzívne bojuje. Napriek tomu, že sa situáciu obnovením exportu ukrajinských potravín podarilo dostať pod kontrolu aj prostredníctvom rusko-ukrajinskej dohody umožňujúcej vývoz obilia na svetové trhy cez Čierne more, situácia ostáva neistá, keď existujú obavy, že ruská strana môže svoj postoj kedykoľvek zmeniť. Navyše, vyhliadky na rok 2023 sa zdajú ešte o čosi pesimistickejšie, keď sa dá očakávať výrazné zníženie ukrajinskej poľnohospodárskej produkcie v dôsledku vojny. Pšenica vyvážaná na svetový trh v minulom roku bola vysadená ešte pred začiatkom ruskej invázie. Rovnako tak všetky potrebné prípravky, osivá, hnojivá boli na farmách ešte pred vojnou a ich logistika v súčasnej situácii môže byť zložitá. Všetky tieto faktory majú obrovský vplyv na fungovanie poľnohospodárskeho sektoru na Ukrajine. Je preto kľúčové, aby boli prijaté dlhodobé alternatívne riešenia celej situácie tak, aby sa predišlo negatívnym dopadom očakávaného poklesu ukrajinskej produkcie na situáciu vo svete.

Foto credit: Canva.com

Novinky

Hladomorom zmietaný Sudán: Existuje šanca na ukončenie občianskej vojny?

Sudán, tretia najväčšia africká krajina, čelí už druhý rok brutálnemu konfliktu, ktorý prerástol do humanitárnej katastrofy. Intenzívne boje medzi sudánskou armádou (SAF) a paramilitárnymi Jednotkami rýchlej podpory (RSF) vedú k hrozbe kolapsu…

Ako Mossad paralyzoval Hizballáh: Analýza útoku pomocou vybuchujúcich pagerov

Pred pár týždňami svetom otriasla správa o stovkách vybuchujúcich pagerov v Libanone, patriacim prevažne príslušníkom militantného hnutia Hizballáh. Tisíce z nich 17. septembra o 15:30 obdržali na svojich zariadeniach správu,…

Sľuby versus realita Sahelu: Pokračujúce trápenie vojenských vlád Mali, Burkiny Faso a Nigeru v boji proti džihádistom

Za posledné štyri roky prešiel Sahel vlnou vojenských prevratov, pri ktorých armádni dôstojníci prebrali moc s prísľubmi obnovy bezpečnosti. Od malijského plukovníka Goitu cez burkinského kapitána Traorého až po nigerského…