Turecký parlament v utorok 23.1.2024, schválil kandidatúru Švédska na členstvo v NATO. Severská krajina sa tak po dlhých mesiacoch čakania posunula bližšie k vstupu do Aliancie.
Tureckí poslanci parlamentu odsúhlasili ratifikáciu protokolu, ktorý sprístupní vstup Švédska do NATO v pomere 287 za vstup, 55 proti vstupu a 4 poslanci sa zriekli hlasovania. Dokument už je platný, pretože bol zverejnený v úradnom vestníku (Official Gazette) parlamentu.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril spokojnosť s ratifikáciou, pretože podľa jeho slov, Švédsko splnilo svoje záväzky a jeho členstvo spraví NATO silnejším. Podľa Stoltenberga vstup Švédska zvýši obranyschopnosť NATO a poskytne priestor pre potencionálne operácie na Severe Európy.
Utorkové hlasovanie uvoľnilo jednu z posledných dvoch prekážok Švédska pre vstup do Aliancie. Maďarsko tak nateraz zostáva posledným členským štátom, ktorý blokuje vstup Švédska do NATO. Maďarsko blokuje Švédsky vstup zdôvodnením, že zákonodarcovia nie sú spokojní s vyjadreniami švédskych politikov, ktorí sa vyjadrovali o zlom stave maďarskej demokracie. Premiér Viktor Orbán však v ihneď po tureckej ratifikácii vyhlásil, že pozval svojho švédskeho kolegu Ulfa Kristerssona na návštevu Maďarska, aby s ním rokoval o podmienkach vstupu Švédska. Navyše, už deň po hlasovaní Viktor Orbán telefonicky ubezpečil generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, že Maďarsko nebude blokovať vstup Švédska do NATO.
Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO ešte v máji 2022, po tom, čo ruské vojská napadli Ukrajinu. Fínsko dosiahlo vstup do NATO v apríli 2023, čím sa zdvojnásobila hranica aliancie s Ruskom. Švédsko však na svojej ceste k pristúpeniu čelilo mnohým prekážkam, najmä zo strany Turecka a Maďarska.
Ankara svoj odmietavý postoj argumentovala nesúhlasom s postojom Švédska ku skupinám, ktoré Turecko za hrozby pre svoju národnú bezpečnosť. Turecko od Štokholmu žiadalo tvrdší postoj k členom Strany kurdských pracujúcich (PKK) a členom siete, ktorej Ankara pripisuje zodpovednosť za neúspešný prevrat z roku 2016. Aj preto Švédsko sprísnilo svoju protiteroristickú legislatívu a súhlasilo s užšou spoluprácou s Tureckom v otázkach bezpečnosti, ale aj s podporou ambície Turecka oživiť jeho snahu o členstvo v EÚ.
Prezident Erdogan však spojil ratifikáciu s výhodami pre turecké ozbrojené sily, a to v podobe požiadavky o súhlase Kongresu USA na nákup 40 nových stíhačiek F-16 a súprav na modernizáciu existujúcej tureckej leteckej flotily. Erdogan taktiež vyzval Kanadu a ďalších spojencov NATO, aby zrušili zbrojné embargá na Turecko.
Vo februári 2022 Americký prezident Joe Biden doručil Kongresu informáciu o zámere predaja strojov F-16 do Ankary. V reakcii na tento krok sa v Kongrese vytvorila opozícia. Kritikom predaja sa nepozdával nedostatok podpory Ankary smerom k NATO v otázke ukrajinského konfliktu. Zároveň si opozícia dala za podmienku, že nepodporí predaj dokiaľ Turecko neratifikuje členstva Švédska v NATO. Rovnako žiadali záruky, že Ankara nenasadí dodané lietadlá proti Grécku, ktoré je taktiež členom NATO.
Napriek počiatočnému váhaniu, situácia sa vyvinula do štádia, kedy sa Bidenovej administratíve pravdepodobne podarí uskutočniť predaj stíhačiek. Sám Joe Biden sa momentálne snaží urgovať odmietavých Demokratov a Republikánov, aby predaj schválili. Taktiež je potrebná aby americká Ministerstvo zahraničných vecí USA formálne upovedomilo kongres o predaji stíhačiek. Stále je však neisté ako zareagujú viacerí členovia Kongresu aj po tom, čo Turecko vstup Švédska do NATO odsúhlasilo.
Bidenova administratíva však musí brať do úvahy aj záujmy Grécka, ktoré je stabilným členom NATO a ktoré má s Ankarou pošramotené vzťahy od invázie Turecka na Cyprus v roku 1974. Helénske letectvo má momentálne záujem o získanie moderných stíhačiek, pričom prebiehajúce diskusie sa sústreďujú na akvizíciu moderných stíhačiek F-35. Je možné predpokladať, že odsúhlasením predaja stíhačiek F-16 v Kongrese bude predaj F-35 pre Grécko taktiež odobrený. Avšak, to Turecko považuje za potencionálnu hrozbu, a preto chce taktiež modernizovať svoje letecké sily. Spojené štáty sa tak ocitli v situácii, kedy musia zvládnuť viacero problémov naraz – vstup Švédska do NATO a zároveň aj uspokojiť potreby znepriatelených spojencov na juhovýchodnom krídle NATO. USA a hlavne NATO pravdepodobne získa nového člena v podobe Švédska, čo pre Alianciu prinesie značné výhody. NATO, ako už pripomenul generálny tajomník Stoltenberg, získa spojenca, ktorý je schopný urýchlene reagovať na hrozby, a to najmä zo strany Ruska, keďže ho k tomu predurčuje jeho poloha. Je pravdepodobné, že Maďarské veto sa rokovaniami a ústupkami podarí uvoľniť. Vstupom Švédska do NATO by sa zmiernila patová diplomatická situácia, ktorá zahmlila vzťahy Turecka so Spojenými štátmi a NATO a brzdila snahy západu izolovať Rusko kvôli jeho vojne na Ukrajine. USA, napriek posledným krokom Ankary v ohľade na Švédsko, môžu svojim rozhodnutím o predaji moderných stíhačiek dosiahnuť pre seba a partnerov v NATO zvýšenie obranyschopnosti Aliancie, upokojenie vzťahov s Tureckom a v neposlednom rade aj väčšiu podporu Ankary v otázke konfliktu na Ukrajine. V dobe, kedy NATO čelí tak reálnym hrozbám, je šanca na získanie spomenutých benefitov tak unikátna, že sa už nemusí opakovať.