Napriek diplomatickému úspechu v podobe opätovného prijatia Sýrie do Arabskej ligy v máji 2023, čelí aktuálne režim Bašára al-Asada najhoršej situácii v krajine za posledných niekoľko rokov. Katastrofický prepad sýrskej ekonomiky, zhoršujúca sa humanitárna situácia, masové protesty proti režimu či stupňujúca sa kritika Asada dokonca aj z radov Alávitov. To všetko sú faktory, ktoré majú potenciál výrazne destabilizovať krajinu a vyvolať novú vlnu násilia v rámci stále neukončenej občianskej vojny.
Rozklad sýrskej ekonomiky
Len v období od mája 2023 sýrska libra (SYP) stratila vyše 80% svojej hodnoty a prepadla sa na historické minimum. V praxi to znamená, že napríklad mesačný plat štátnych zamestnancov je aj po augustovom zdvojnásobení na úrovni približne 12,5 amerického doláru (USD), pričom OSN odhaduje priemerné mesačné náklady na stravu pre jednu osobu v Sýrii na 90 USD. Problémom je masívna inflácia, ktorá aktuálne dosahuje 60% v prípade potravín či nedostupnosť základných liekov, ktorých cenu nedávno vláda skokovo navýšila o 50%. Ceny nafty zase len v priebehu dvoch týždňov narástli o vyše 200%. Súčasný ekonomický prepad má viacero príčin siahajúcich od dlhoročnej občianskej vojny, efektu ekonomického kolapsu v susednom Libanone, korupcie, ekonomickej neschopnosti Asadovho režimu, sankcií uvalených na Damask Západom či dopadov devastujúceho zemetrasenia, ktoré krajinu postihlo vo februári 2023. Za zmienku tiež stojí, že aj keď Sýria disponuje ložiskami ropy, väčšina z nich je stále mimo kontroly režimu v Damasku a ostáva v rukách Kurdov na severovýchode krajiny. Asadovi sa navyše nedarí nahradiť pokles ekonomickej pomoci z Ruska a Iránu, tradičných spojencov Damasku. Investície z arabských krajín neprichádzajú aj napriek prijatiu Sýrie do Arabskej ligy a konkrétne prísľuby finančnej pomoci nepriniesla ani nedávna Asadova návšteva Pekingu.
Humanitárna situácia
Približne 12 miliónov Sýrčanov, takmer polovica populácie krajiny, nemá prístup k dostatku potravín a ďalšie takmer tri milióny sú ohrozené hladom. Aktuálne tak takmer 90% sýrskej populácie žije po 12 rokoch občianskej vojny pod hranicou chudoby. Humanitárnu situáciu v krajine výrazne zhoršilo tiež rozhodnutie Damasku a Moskvy zablokovať medzinárodnú pomoc prúdiacu na severozápad krajiny, do rebelmi ovládaného Idlibu. Zablokovanie dohody o humanitárnej pomoci pre Sýriu na pôde OSN začiatkom júna 2023 viedlo k uzatvoreniu hraničného prechodu Bab al-Hawa, cez ktorý do krajiny prúdilo 85% humanitárnej pomoci. Damask, pod tlakom zhoršujúcej sa vnútornej situácie v krajine, ale neskôr svoj postoj zmenil a umožnil prísun medzinárodnej pomoci do krajiny na ďalších 6 mesiacov. Prvý humanitárny konvoj OSN tak po dosiahnutí dohody vstúpil do Sýrie cez prechod Bab-al-Hawa v prvej polovici septembra.
Masové protesty proti režimu
Zhoršujúca sa ekonomická a humanitárna situácia v krajine vyvolala v posledných mesiacoch množstvo masových protestov voči režimu.Len za posledné dva augustové týždne prebehlo v režimom ovládaných oblastiach na juhu Sýrie vyše 200 protestov, ktorých sa zúčastnilo približne 10000 osôb. Medzi odporcami a podporovateľmi Asada došlo v okolí Damasku, Aleppa a Daraa dokonca k ozbrojeným stretom.
V centre pokračujúcich protivládnych protestov v provincii Suwayda stojí minorita Drúzov, ktorá tvorí približne 3% sýrskej populácie a jej veľká časť sa donedávna voči režimu nestavala otvorene negatívne. Protestujúcich do ulíc v priebehu augusta vyhnali práve zhoršujúce sa socioekonomické podmienky. Situáciu sa nepodarilo Asadovi upokojiť ani po vyše mesiaci, pričom všetko nasvedčuje tomu, že bezpečnostné zložky dostali príkaz nezasahovať a vyhnúť sa tak ďalšej eskalácii v situácii, keď sa Damask snaží normalizovať vzťahy s arabskými krajinami. Medzitým protestujúci vtrhli a vyrabovali kancelárie vládnej strany Baas a čiastočne tiež zablokovali diaľnicu spájajúcu mesto Swayda s Damaskom.
Stupňujúca sa kritika z radov Alávitov
Protesty vyvolali odozvu dokonca aj v provincii Latakia, ktorá je považovaná za Asadovu baštu, kde sa koncentruje komunita Alávitov, z ktorej pochádza aj vládnuca rodina. Ojedinelá kritika z radov tejto náboženskej skupiny, spolu s verejnými výzvami na odstavenie Asada od moci, viedli k vyše 22 zatknutiam, ktoré však vyvolali vlnu solidarity na sociálnych sieťach v krajine.
Sýria pred (ďalším) kolapsom
Napriek tomu, že sa Asad stal nespochybniteľným víťazom sýrskej občianskej vojny a postupne sa mu darí svoj režim legitimizovať aj na medzinárodnej scéne, Sýria stále predstavuje vysoko nestabilnú krajinu s potenciálom prepadnúť sa do ďalšieho kola ozbrojených bojov. Posledné týždne navyše ukázali, že problémom v krajine nečelí len režim v Damasku. Na juhu krajiny, v provincii Deir Ez Zor, prebehli ozbrojené boje medzi dovtedajšími spojencami – kurdskými SDF a miestnymi arabskými kmeňmi, čo opätovne vytvára priestor pre návrat ISIS do regiónu. Boje okamžite využilo Turecko, keď na severe Sýrie protureckí povstalci zo SNA spustili bojové operácie voči Kurdom v Manbiji. Zapojenie SNA do bojov sa zase snažili využiť na posilnenie svojej pozície na severovýchode Sýrie džihádisti z HTS. Z pohľadu Asada je ale hlavným zdrojom problémov, tentokrát najmä humanitárna a socioekonomická otázka, ktorá začína nahlodávať podporu pre sýrsky režim aj v jej tradičných baštách, ako je komunita Alávitov, či Drúzov. S ohľadom na to, že veľká časť populácie v krajine žije pod hranicou chudoby, je preto alarmujúce, že humanitárny plán OSN pre Sýriu na tento rok, ktorý počíta s rozpočtom 5,41mld amerických dolárov, má k septembru 2023 k dispozícii len 28% potrebných financií.
Foto kredit:
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division