Jedným z nepriamych dôsledkov ruskej agresie voči Ukrajine z februára 2022 je aj otvorenie diskusie o budúcnosti jadrovej energetiky v Európe. Pričinili sa o to vysoké ceny energií, ktoré sužovali Európu v roku 2022, ale aj skutočnosť, že krajiny Európskej únie (EÚ) boli závislé na dodávkach plynu z Ruska a museli hľadať drahšie alternatívy inde. Napriek tomu aj dnes niektoré štáty pokračujú v odklone od jadra, iné však vytvárajú koalície a plánujú výstavbu nových reaktorov. Ako je na tom európska jadrová energetika na začiatku roka 2024?
Španielsko plánuje skončiť s jadrovými elektrárňami, nasleduje tým príklad Nemecka
Napriek pozitívnemu vývoju na poli jadrovej energetiky sa rok 2023 zakončil jednou negatívnou správou a tou je skutočnosť, že Španielsko oznámilo plánované zatvorenie všetkých svojich siedmych atómových elektrární. S fázou vyraďovania reaktorov z prevádzky chce začať od roku 2027 a všetky „atómky“ by mali byť odstrihnuté od siete do roka 2035. Španielsko je tak ďalšou krajinou, ktorá oznámila úmysel skončiť s využívaním energie pomocou štiepenia jadra. Nemecko zatvorilo všetky svoje jadrové elektrárne v apríli 2023.
Krok Španielska však nie je prekvapením. Osud jadrovej energetiky v krajine bol jednou z predvolebných tém kampane v predčasných voľbách do španielskeho parlamentu v júli 2023. Zatiaľ čo vtedajší premiér Pedro Sánchez z ľavicovej strany PSOE presadzoval vyradenie jadrových elektrární, jeho hlavný náprotivok Alberto Núñez Feijóo z pravicovej PP hovoril o pokračovaní a potenciálnej výstavbe nových elektrární. Vo voľbách síce vyhrala PP, ale vládu opätovne zostavil Pedro Sánchez s podporou krajne ľavicových a separatistických politických strán. Okrem tohto politického pozadia je rozhodnutie neprekvapivé aj kvôli dlhoročnej pozícií Španielska v prospech obnoviteľných zdrojov. V posledných desiatich rokoch v Španielsku výrazne vzrástla výroba energie a elektriny z tzv. zelených zdrojov. Španielsko je v súčasnosti európskym lídrom vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a rok 2023 zakončilo s podielom 50,8 % vyrobenej „zelenej“ elektriny.
Koalícia pro-jadrových krajín tlačí na väčšie využívanie jadra v EÚ
Naspäť k pozitívnym správam o jadre. Na začiatku roka 2023 vznikla na úrovni ministrov členských štátov v Rade Európskej únie koalícia štátov, ktorej agendou sa stalo podporovanie väčšieho využívania jadrovej energie v energetických mixoch krajín EÚ. Na čele koalície stálo tradične pro-jadrové Francúzsko, ktoré vyrába najviac energie (41 %) aj elektriny (69 %) z jadra z európskych štátov. Je dôležité poukázať na rozdiel medzi výrobou energie a elektriny, v prípade energie sa je zahrnuté napríklad aj vyrábanie tepla. Koalíciu pro-jadrových štátov tvorí dohromady 11 štátov, vrátane Slovenska či Českej republiky. Na niektorých stretnutiach ministrov sa zúčastnili aj zástupcovia nekoaličných krajín, ako napríklad Talianska, ktoré v súčasnosti nemá žiadne jadrové elektrárne.
Francúzsko si ako hlavný predstaviteľ koalície robí poctivo domáce úlohy. Ministerka pre ekologickú tranzíciu Agnès Pannier-Runacher nedávno navštívila Českú republiku, aby podporila vzájomnú spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky. Rovnako tak podpísalo spoločnú deklaráciu so Švédskom, ktorého vláde sa podarilo vo švédskom parlamente presadiť legislatívu o postavení dvoch nových reaktorov do roku 2035 a ďalších desiatich reaktorov do roku 2045. Francúzska štátna spoločnosť EDF a francúzsky veľvyslanec na Slovensku tiež vyjadrili ochotu spolupracovať so Slovenskom v rámci dodávateľského reťazca nového jadrového paliva. Slovensko sa snaží o odklon od jadrového paliva z Ruska a hľadá alternatívy u západných výrobcov. Okrem toho sa Slovensku na jeseň 2023 podarilo dostať do 100% prevádzky tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce, ktorý pokryje približne 13 % spotreby elektriny ročne. Štvrtý blok JE Mochovce by sa mal dostať do prevádzky v roku 2024. Slovensko v súčasnosti vyrába viac ako 60 % elektriny z jadra, čím sa radí na druhú priečku v EÚ. Aj Francúzi uvažujú o rozširovaní jadrovej flotily a do roku 2050 by chceli postaviť osem nových reaktorov a tiež predĺžiť životnosť súčasných, čo sa dá pomocou odstávok a technických vylepšení. Poľsko plánuje vystavať svoj prvý jadrový reaktor a podobné úmysly má aj Česká republika.
Naviac, pro-jadrová koalícia žiada EÚ, aby uznala jadro ako jeden z prostriedkov, vďaka ktorému možno dosiahnuť ambiciózne európske klimatické ciele – zníženie emisií o polovicu do 2030 a klimatická neutralita do 2050. V súčasnosti sú za takéto formy udržateľných zdrojov považované obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť. Smernica v prospech využívania jadra na účely dekarbonizácie tých krajín, ktoré túto energiu využívajú musí prísť z pera Európskej komisie (EK). Aby sa však dostala do platnosti, musí prejsť procesom, ktorý nevynecháva Európsky parlament, čo bolo kedysi vnímané ako problém, pretože jadro odmietala frakcia Zelených, ale aj stredoví europoslanci z radov najpočetnejších európskych frakcií EPP, S&D či Renew. Aj tu však badať zmenu nálad, keď sa na konci roka 2023 podarilo presadiť iniciatívu podporujúcu vývoj malých modulárnych reaktorov, na ktoré sa nazerá ako na budúcnosť jadrovej energetiky.
Presadzovanie uvedomelého a jadru nakloneného prístupu je pragmatické aj pre krajiny, ktoré jadro doteraz nevyužívali. Jadro by sa ako podporný zdroj stálej energie skvele dopĺňal s obnoviteľnými zdrojmi energie nielen v surovej produkcii energie, ale aj elektriny. Oba typy sú z kategórie tých lacnejších podľa súčasného modelu cenotvorby, tzv. merit order effect. Samozrejme, oba typy energie majú pred sebou náročné výzvy, či už je to ukladanie jadrového paliva, zastaralosť reaktorov alebo uskladňovanie energie z prerušovaných zdrojov (slnko, vietor). Technologický a vedecký progres však dáva nádej, že problémov bude skôr odbúdať a riešenia na tieto výzvy sa nájdu. Posun nálad na úrovni inštitúcií EÚ je vítanou zmenou, pretože démonizovanie jadra časťou politikov nie je prospešné pre klimatické ciele EÚ, ktoré mala v gescii Európska komisia. Tá na čele s predsedníčkou Ursulou von der Leyen a estónskou komisárkou pre energetiku Kadri Simson uznala, že jadro je v súčasnej geopolitickej situácií príležitosť a nie problém. Je potrebné zapojiť nukleárne zdroje oveľa viac a financovať vývoj nových technológií tak, aby z ich výhod čerpala celá Únia. Trend je v tejto súvislosti dobrý a nezdá sa, že by ho mohlo niečo ohroziť. Normy na bezpečnosť a prevádzku jadrových elektrární sú v EÚ bezkonkurenčne vysoké a podporu jadru vyjadruje aj verejnosť. Vyššia dôvera v jadro a jeho presadzovanie je jedno z mála pozitív, ktoré priniesla ruská agresia na Ukrajine a Putinovi tak v Európe môžeme poďakovať za tento „wake-up call“, ktorý posilní energetickú bezpečnosť EÚ.