V OSN sa pripravuje prelomový dohovor o kyberzločinoch. Ide o zásadný krok vpred v rámci zabezpečenia spravodlivosti a bezpečnosti v kybernetickom priestore. Niektorí experti však vyjadrujú obavy z jeho možného zneužitia štátmi na porušovanie ľudských práv a prijatie represívnych opatrení.
Dohovor vzniká na základe rezolúcie 74/247 Valného zhromaždenia v roku 2019. Tá ustanovila medzivládny ad hoc výbor na vypracovanie medzinárodného dohovoru o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na trestné účely. Ešte v roku 2017 totiž Ruská federácia prezentovala Valnému zhromaždeniu návrh dohovoru na spoluprácu v rámci prevencie kyberzločinov. V novembri potom 2019 Moskva, spolu s inými nedemokratickými režimami ako Čína, Bielorusko či Sýria, predložili na pôde Valného zhromaždenia vlastnú rezolúciu o kyberzločinoch. Na odpor sa však postavili USA, Európska únia a iné krajiny. Aj napriek tomu bola rezolúcia v decembri daného roku prijatá. Práve skutočnosť, že iniciatíva vychádza od autoritárskych režimov vytvára obavy o možnom zneužití medzinárodného práva na prijatie represívnych opatrení.
V apríli 2023 prebehlo ďalšie kolo rokovaní o možnej podobe dohovoru. Výboru bol predložený prvý návrh, ktorý by mal byť následne v auguste prezentovaný štátom a iným zainteresovaným skupinám. Vyzerá to teda tak, že rokovania sa postupne, ale isto blížia ku koncu aj napriek niekoľkým rozporom. Americká federálna prokurátorka Jane J. Lee však hovorí o možnom dosiahnutí konsenzu vo výbore, ktorý by bol založený na ochrane ľudských práv a zároveň by poskytoval nástroj na lepšie vyšetrenie a potrestanie kyberzločinov. Najpravdepodobnejším scenárom je teda nájdenie kompromisu a poľavenie od pôvodných požiadaviek oboch strán.
Nové definície kyberzločinu sa však stretávajú s nepochopením zo strany Spojených štátov amerických a ľudskoprávnych organizácií. Podľa nich už predchádzajúci Dohovor o počítačovej kriminalite (tzv. Budapeštiansky dohovor) poskytuje dostatočný právny rámec na potrestanie kyberkriminálnych aktivít. Naopak Kremeľ Budapeštiansky dohovor odmietol s vysvetlením, že zasahuje do suverenity Ruska. Dohovor o počítačovej kriminalite počíta s 9 trestnými činmi, zatiaľ čo ten aktuálne prerokovávaný rozlišuje až 34 typov trestných činov. Obavy pri novom právnom dokumente zaznievajú najmä kvôli potenciálnemu obmedzeniu slobody prejavu. Problematický je primárne článok 19. Ten okrem spomenutého porušenia slobody prejavu ohrozuje aj právo na prístup k informáciám. Dohovor totiž zakazuje šírenie osobných údajov bez súhlasu so zámerom finančného zisku. Pod túto definíciu však spadajú aj noviny, ktoré píšu o verejne činných osobách, dosahujú zisk a často nemajú súhlas od dotknutej osoby. Rovnaký problém sa týka aj ďalších článkov.
Zámer Moskvy pri iniciovaní dohovoru, ktorý by napomohol k zvýšeniu kybernetickej bezpečnosti však zostáva otázny. Existuje totiž viacero známych hackerských skupín ako Fancy Bear či Winter Vivern napojených na Kremeľ. Tie podnikajú pravidelné kampane namierené proti Ukrajine či členským štátom NATO a EÚ. Otázky vyvoláva aj podpora dohovoru zo strany iných autoritárskych režimov ako je Irán. Ten je tiež známy viacerými kritickými kyberútokmi proti nepriateľským krajinám. Jedným z príkladom môže byť aj rozsiahly útok na Albánsko. Práve kvôli týmto skutočnostiam sa k dohovoru pristupuje s maximálnou mierou opatrnosti a prebieha intenzívna snaha o zmiernenie akýchkoľvek potenciálnych negatívnych dopadov.
Hoci zaznieva množstvo negatív a potenciálnych rizík nového dohovoru, existuje aj druhá strana mince. Dohovor totiž môže prehĺbiť medzinárodnú spoluprácu v rámci prevencie a boju proti kyberkriminálnym aktivitám. Pomôcť by to mohlo najmä krajinám s obmedzenejšími zdrojmi, ktoré nedokážu efektívne riešiť kybernetické incidenty a následné prešetrenie a potrestanie vinníkov. S narastajúcou mierou digitalizácie navyše priamoúmerne narastá aj počet nadnárodných kybernetických útokov, ktoré pre štáty znamenajú značné bezpečnostné riziká. O potrebe lepšej regulácie kybernetického priestoru na medzinárodnej úrovni sa hovorí už roky, no doposiaľ sa nepodarilo presadiť nový právny rámec napomáhajúci aktuálnej situácii. Dohovor preto môže byť krokom správnym smerom, ktorý má navyše potenciál podnietiť hlbšiu diskusiu a snahu podniknúť ďalšie právne opatrenia na garantovanie kybernetickej bezpečnosti. Nie je teda možné jednoznačne zhodnotiť, že navrhovaný právny rámec bude slúžiť ako užitočný nástroj autoritárskych režimov. Dohovor má svoje silné aj slabšie stránky, no všetko bude záležať od finálnej verzie a spôsobu implementácie. Legislatíva teda nie je ani dobrá ani zlá, ale záleží na tom ako bude krajinami využitá.
Foto kredit: Canva.com