26. júla sa v Nigeri, najväčšej krajine západnej Afriky, odohral vojenský prevrat, počas ktorého bol demokraticky zvolený prezident Mohamed Bazoun zvrhnutý členmi svojej stráže. Organizátori prevratu vzápätí pozastavili platnosť ústavy, a za novú hlavu štátu vymenovali veliteľa prezidentskej stráže generála Abdourahmana Tchianiho. Dôvodom vojenského povstania má byť oficiálne zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v africkom regióne Sahel. Skutočným spúšťačom prevratu v Nigeri ale je skôr nekompetentnosť vlády, ktorá nedokázala bojovať proti rastúcim nákladom na život, plány Bazouna vymenovať nového veliteľa prezidentskej stráže namiesto Tchianiho a tiež odlišný postoj armády a prezidenta k vojenským juntám v susednom Mali a Burkine Faso. Vývoj v Nigeri, ktorí patrí k popredným svetovým producentom uránu, predstavuje riziko pre dodávky tejto komodity aj do EÚ, pričom stále existuje tiež riziko, že susedné krajiny zareagujú na vojenský prevrat v krajine vojenským zásahom, ktorý má potenciál vyvolať masívnu migračnú vlnu.
Sahel, oblasť tiahnuca sa od Atlantického oceánu až po Červené more, dlhodobo čelí politickej nestabilite, štátnym prevratom a džihádistickým povstaniam vedených skupinami ako Boko Haram, islamský štát či Al Káida. Po vojenských prevratoch v susednom Mali (2020 resp. 2021) a Burkina Faso (2022) sa demokratický Niger stal dôležitým partnerom Francúzska, Európskej Únie a Spojených štátov amerických v regióne. V krajine sa nachádzala francúzska a turecká vojenská základňa a najmenej dve americké letecké základne. Západné krajiny sa tak snažili poskytovať bezpečnostnú pomoc proti extrémistickým hrozbám a ruskému vplyvu v sahelskej oblasti. Napriek zdaniu, že demokratický Niger donedávna zvládal nepokojnú situáciu o čosi lepšie ako jeho západní susedia, podporovatelia puču tvrdia, že vojenský zásah bol jediným funkčným riešením. Prevraty vo vedľajších štátoch ale nič podobné nenaznačujú, a zatiaľ nie je jasné či vojenská junta dokáže lepšie odolávať narastajúcim islamistickým povstaniam.
Aktuálna politická situácia v Nigeri ale vyvoláva obavy aj z hľadiska globálnych energetických dodávok. Na území africkej krajiny sa nachádzajú značné zásoby ropy, zlata, a tiež siedme najväčšie ložiská uránu na svete. Podľa štatistických údajov Niger dodáva približne 5% svetového uránu. V minulom roku bol druhým najväčším dodávateľom uránu pre Európsku Úniu, čo predstavovalo približne 24% celkových dodávok. Viac ako 50% uránovej rudy, ktorá sa v Nigeri vyťaží sa exportuje do Francúzka, bývalého koloniálneho vládcu africkej krajiny. Európska veľmoc má jednu z najvyspelejších jadrových infraštruktúr v EÚ, a jadrovú energiu využíva na výrobu 70% svojej elektriny. Po nástupe novej vlády sú ale dodávky uránu pre francúzsku spotrebu v ohrození. Nigerské úrady oznámili, že export uránu do Európy bude pozastavený. V reakcii na dianie v Nigeri, francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že „akýkoľvek útok proti jeho krajine a záujmom Francúzska nebude tolerovaný“. Paríž má totiž na africkú krajinu významný hospodársky vplyv. Nadnárodná spoločnosť Orano, ktorej vlastníkom je z 90% práve Francúzsko, prevádzkuje v Nigeri tri uránové bane, z ktorých dve momentálne nie sú funkčné. Súčasná produkcia uránu tak pochádza iba z prevádzok SOMAÏR v blízkosti mesta Arlit, asi 1 100 kilometrov severne od hlavného mesta. Podľa vyjadrení spoločnosti, Orano bude zatiaľ vo svojich ťažobných aktivitách pokračovať a to v súlade s aktuálnymi opatreniami v krajine.
V prípade dočasného pozastavenia vývozu uránu, energetický sektor vo Francúzsku nemusí okamžite pocítiť negatívne dôsledky. Na rozdiel od plynu, urán sa dodáva v oddelených dodávkach. Navyše, v jadrovej energetike je vytváranie dlhodobých zásob celkom bežné. Európska agentúra pre jadrovú energiu, Euratom, potvrdila, že obmedzenie dodávok z Nigeru by pre európsky trh nepredstavovalo žiadne bezprostredné riziko keďže zásoby EÚ by mohli vystačiť až na najbližšie tri roky. Keby bol ale vývoz komodity z Nigeru pozastavený natrvalo, Francúzsko by bolo nútené nájsť si iných dodávateľov. Do úvahy by prichádzal aj urán z Ruska, jedného z najväčších exportérov tejto komodity. Brusel sa totiž vyhýba akémukoľvek zásahu voči znižovaniu závislosti na ruskom uráne, či uvaleniu sankcií na ruský jadrový sektor z dôvodu vojny na Ukrajine. Niger by v takomto prípade s najväčšou pravdepodobnosťou začal spolupracovať s Čínou, ktorá rozbieha rozsiahly jadrový program, odborníkmi označovaný za najväčší a najrýchlejší na svete. Expandujúca jadrová energetická infraštruktúra v Číne prispieva k zvyšujúcemu sa globálnemu dopytu po uráne, čo ďalej zvyšuje tlak na už dnes preťažené dodávateľské reťazce tejto komodity. V roku 2021 napríklad existujúce bane dokázali pokryť len 77% svetového dopytu.
V minulom roku bol aj preto zaznamenaný nárast spotovej ceny uránu o takmer 40%. Po vojenskom prevrate v Niamey cena rádioaktívneho kovu opäť mierne stúpla. Politické dianie v Niamey vyvolalo aj silnú regionálnu odozvu. ECOWAS, hospodárske spoločenstvo afrických štátov, už štyri dni po prevrate prišlo s balíkom sankcií, ktorý zahŕňal pozastavenie obchodných transakcií, uzatvorenie hraníc, odstavenie elektrických dodávok z Nigérie, ale aj hrozbu vojenského zásahu. ECOWAS sa vyhrážal novej nigerskej vláde vojnovým útokom v prípade, že nedosadí späť do vlády zvrhnutého prezidenta Bazouna. K žiadnemu útoku ale doposiaľ nedošlo, pričom vojenská junta v Nigeri medzitým oznámila vytvorenie vojenského paktu s Mali a Burkina Faso, kde vojenské prevraty prebehli v predchádzajúcich rokoch. V otázke riešenia konfliktu vojenskou cestou nie sú jednotné ani samotné členské štáty ECOWAS. Spojené štáty americké uviedli, že budú podporovať rozhodnutie ECOWAS, no preferujú diplomatické riešenie pred vojenským zásahom. Z bezpečnostného hľadiska je zrejmé, že vojenská intervencia spolku ECOWAS by predstavovala najhoršie možné riešenie, za ktorým by sa skrývalo mäsové vysídľovanie, zabíjanie a migrácia. V regióne, ktorý dlhodobo čelí množstvu ekonomických, humanitárnych či rozvojových výziev by takýto zásah priniesol iba väčšiu nestabilitu. Efektívnejším riešením by preto mohlo byť práve sprísňovanie sankcií dopadajúcich na Niger. Sankcie predstavila už aj Európska Únia, Francúzsko, USA, či Svetová banka. V žiadnom prípade ale netreba prehliadať ani vôľu nigérijských občanov, ktorých veľká časť vládu vojenskej junty otvorene podporuje.
Foto kredit:
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division