Tunisko, severoafrická krajina, ktorá bola kedysi rodiskom Arabskej jari, čelí vážnym politickým ekonomickým problémom. Pod vedením autoritárskeho prezident Kaísa Saída krajine bojuje s vysokou mierou korupcie a kolabujúcou ekonomikou. V posledných mesiacoch sa dianie v krajine čoraz viac vyostruje a z krajiny začínajú odchádzať nespokojní obyvatelia. Zhoršujúca sa politická a ekonomická situácia tak spôsobuje vrásky na čele aj mnohým európskym lídrom. Očakáva sa totiž nová vlna utečencov, a práve európska pevnina môže byť pre Tunisanov novým útočiskom. Najväčšie obavy z prílivu migrantov má juh Európy a konkrétne Taliansko, ktoré leží najbližšie k tuniským brehom.
Hoci je Tunisko jedinou krajinou na africkom kontinente, kde bola demokratická revolúcia v roku 2011 úspešná, krajina sa nedokázala popasovať s pretrvávajúcimi ekonomickými problémami. Tuniský ľud začal strácať dôveru v mladé demokratické inštitúcie, ale aj v akékoľvek politické snahy, ktoré sa pokúšali nestabilnú ekonomiku zachrániť. V októbri 2019 si Tunisania vo voľbách zvolili populistického lídra Kaísa Saída v nádeji, že skoncuje s korupciou, posilní právny štát, no čo je najdôležitejšie, zreformuje ekonomiku. Avšak opak sa stal pravdou. Saíd od nástupu do funkcie obmedzil právomoci parlamentu, zobral moc súdnictvu a nedávno zakročil aj proti opozícii. Po prevrate v roku 2021 získal prezident absolútnu moc. Jeho represívne vystupovanie voči akýmkoľvek formám opozície zapríčinilo, že novinári a politici, ktorí Saída kritizovali, boli zadržaní alebo uväznení. Tuniský líder je navyše známy tým, že využíva predstaviteľov opozície ako obetných baránkov aby odvrátil pozornosť od skutočných problémov v krajine. Z rovnakých dôvodov nedávno zaútočil na migrantov zo subsaharskej Afriky, ktorí prichádzajú do Tuniska. Podľa Saída sú migranti súčasťou sprisahania, ktoré má zmeniť demografické rozloženie krajiny, a zodpovedajú aj za všetky jej problémy.
Tuniský prezident však tvrdí, že jeho cieľom je zbaviť krajinu chaosu. Občianska spoločnosť v krajine ale nestojí o žiadne zmeny v politickom fungovaní krajiny a od Saída očakáva najmä naštartovanie ekonomiky. V roku 2021 bola tuniská ekonomika na pokraji kolapsu, chudoba a nezamestnanosť prudko stúpali, krajinu ovládala vysoká inflácia a všadeprítomná korupcia. Situáciu sa Saídovmu režimu ani po dvoch rokoch nepodarilo stabilizovať. V posledných mesiacoch Tunisanov zasiahli stúpajúce ceny potravín, ale aj nedostatok základných surovín ako sú ryža, cukor, či rastlinný olej; čerpacie stanice hlásia problémy s nedostatkom paliva. Inflácia v krajine sa pohybuje na úrovni 9,1% čo je najviac za tri desaťročia a nezamestnanosť dosahuje rekordných 18%. V októbri minulého roka Tunisko uzavrelo predbežnú dohodu s Medzinárodným menovým fondom o pôžičke vo výške 1,9 miliárd dolárov. Tuniský prezident sa ale napokon rozhodol dohodu nepodpísať, argumentujúc, že „zahraničné diktáty“ by krajinu mohli priviesť k ešte väčšej chudobe. Zrušenie dohody znepokojilo európskych lídrov a medzinárodných veriteľov, ktorí krajine predpovedajú bankrot.
Existujú oprávnené obavy, že politická, sociálna, no najmä ekonomická nespokojnosť v krajine môže výrazne zasiahnuť aj južné pobrežie Európy a špecificky Taliansko, ktoré bude čeliť novej vlne migrantov. Ministri zahraničných vecí štátov Európskej Únie sa preto na podnet Ríma v marci stretli aby diskutovali o kritickej situácii. „To čo sa v Tunisku deje má na Európu bezprostredný dosah, nielen preto, že čelíme väčšiemu prílivu migrantov, no vytvára to väčšiu nestabilitu a neistotu v celom regióne. Pre nás je nevyhnutné zabrániť hospodárskemu a sociálnemu kolapsu krajiny a podporiť obyvateľov Tuniska,“ vysvetľoval Josep Borrell, vysoký predstaviteľ Európskej Únie. Údaje z marca tohto roka ukazujú, že Taliansko tento rok prijalo už 20 046 migrantov. Podľa neoficiálnych údajov OSN až 12 000 ich malo prísť z Tuniska. V porovnaní s minuloročnou štatistikou, ktorá hovorí o počte 1 300, ide o obrovský nárast. Ak sa situácia neupokojí, môže dôjsť k prekonaniu historického maxima z roku 2016, kedy sa na európsku pevninu dostalo 181 436 afrických utečencov.
Aktuálne je zrejmé, že v záujme EÚ bude najmä zabrániť novej migračnej vlne z Tuniska za každú cenu. Súčasný vývoj nasvedčuje, že Brusel a Rím sa budú ale aj naďalej vyhýbať kritike autoritatívnej vlády prezidenta Saída a namiesto toho budú hľadať radšej spôsob, ako pomôcť tuniskej ekonomike a zároveň prehĺbiť vzájomnú spoluprácu v oblasti prevencie nelegálnej migrácie. Taliansko sa bude snažiť priateľský vzťah s problematickým tuniským lídrom udržiavať aj z čisto ekonomických dôvodov, keďže práve krajina ležiaca na Apeninskom polostrove sa minulý rok stala pre Tunisko obchodným partnerom číslo jedna.
Foto kredit: Canva.com