Obyvatelia Taiwanu si v sobotu 13. januára volili nového prezidenta, viceprezidenta aj zastúpenie parlamentu. Hlavnými súpermi boli konzervatívnejšia strana Kuomintag (KMT), ktorá podporuje zlepšenie vzťahov s Čínou, a stredoľavá Demokratická progresívna strana (DPP). Tá je pri moci nepretržite posledných osem rokov a voči Číne sa vymedzuje asertívnejšie a v zahraničnej oblasti presadzuje ideu nezávislejšej politiky založenej na spolupráci s USA. Lídrom prezidentských predvolebných prieskumov bol kandidát DPP Lai Ching-te, známy aj ako Wiliam Lai, ktorý sa napokon aj skutočne stane novým taiwanským prezidentom. Posledné štyri roky pracoval ako viceprezident po boku prezidentky Tsai Ing-wen. Lai tak predstavuje záruku kontinuity v doterajšej politike ostrova, ktoré by mala byť založená na budovaní silnejších vzťahov najmä s demokratickými krajinami na čele s USA a diverzifikácii obchodu. Porazeným opozičným kandidátom za KMT bol Hou You-yi, ktorý tvrdil, že posilnenie ekonomických väzieb s Čínou je najlepší spôsob ako zachovať mier. Víťazstvo Laia ale skomplikoval fakt, že v parlamentných voľbách jeho DPP nezískala väčšinu a bude si preto musieť hľadať koaličného partnera, napríklad v podobe Taiwanskej ľudovej strany (TPP), ktorá sa na politickom spektre hýbe niekde medzi KMT a DPP a zdôrazňuje potrebu udržiavania vyvážených vzťahov s USA aj Čínou.
Ostrov v Tichom oceáne, na ktorom žije približne 23,5 milióna obyvateľov je známy pre svoj sporný politický status. Taiwan je síce od 40. rokov minulého storočia de facto nezávislý, no podľa rétoriky Číny ide len o odštiepeneckú provinciu, ktorá má patriť pod výlučnú kontrolu Pekingu. Ostrov, ktorý je od čínskej pevniny vzdialený viac ako 150 kilometrov, sa ale identifikuje ako samostatný štát s vlastnou ústavou a demokraticky volenými zástupcami. V poslednom období však Čína čoraz dôraznejšie hovorí o svojom nároku na územie Taiwanu. Výsledok volieb tak môže zásadne ovplyvniť bezpečnosť v ázijsko-tichomorskom regióne. Akákoľvek eskalácia vzťahov medzi Čínou a Taiwanom predstavuje riziko, že konflikt prerastie do celosvetových rozmerov. Región totiž predstavuje dôležitú zónu vplyvu aj pre Spojené štáty americké, ktoré majú svoje námorné a letecké základne rozmiestnené od Austrálie až po Japonsko. Nový taiwanský prezident tak bude zohrávať kľúčovú úlohu aj pri ďalšom formovaní vzťahov medzi Taiwanom, Pekingom a Washingtonom.
Otázka vzťahu medzi Taiwanom a Čínou výrazne dominovala celým predvolebným obdobím. Peking, ale aj strana KMT sa o týchto voľbách často vyjadrovali ako o voľbe medzi vojnou a mierom. Hou vo svojej kampani zdôrazňoval, že hlas pre DPP znamená „vyslanie všetkých obyvateľov na bojisko,“ pretože výhra Laia bude začiatkom vojny s Čínou. Dôvod v súčasnosti stagnujúcej ekonomiky Taiwanu je podľa KMT práve v nedostatočne silnom vzťahu s Čínou. Export tovarov z Taiwanu do Číny v posledných rokoch klesol, no napriek tomu Čína zostáva hlavným a najdôležitejším obchodným partnerom Taiwanu. Podľa údajov taiwanskej vlády bol obchod medzi dvoma krajinami v roku 2022 vyčíslený na 205,11 miliardy dolárov.
Peking si svoje ekonomické postavenie vo vzťahu k Taiwanu dobre uvedomuje a svoju silu dlhodobo využíva na dosahovanie vlastných záujmov. V roku 2019 Peking zakázal svojim turistom návštevu Taiwanu. Neskôr, v roku 2021 začal pokutovať taiwanské spoločnosti pôsobiace v Číne a zakázal aj dovoz ovocia či rýb z ostrova. Ekonomický nátlak sa vyostril najmä počas predvolebnej kampane. Čína ohlásila rozsiahle vyšetrovanie taiwanských obchodných praktík. V decembri Peking rozhodol, že Taiwan nespravodlivo uvalil obchodné bariéry na viac ako 2000 čínskych výrobkov. V reakcii na to, čo Čína označila ako porušenie obchodnej dohody, čínska vláda pozastavila daňové úľavy na dovoz 12 chemikálii z Taiwanu. Tieto obchodné taktiky Čína využívala na zvýšenie nedôvery taiwanských voličov voči pro-západne orientovanej DPP, v nádeji, že voliči sa priklonia k strane KMT, ktorá má s Čínou priateľské vzťahy.
Taiwanské ministerstvo obrany zároveň nedávno upozornilo na čínske balóny, ktoré boli pozorované nad územím ostrova len pár dní pred konaním dôležitých volieb. Podľa údajov ministerstva, od decembra minulého roka Čína vypustila už takmer 20 balónov lietajúcich vo vysokej nadmorskej výške. Balóny prechádzali centrálnou líniou Taiwanského prielivu, mnohé leteli ponad samotný Taiwan, no za posledný týždeň úrady zaznamenali prelet troch balónov aj ponad dôležité vojenské základne. Zatiaľ čo Tajpej poukazuje na ohrozovanie bezpečnosti civilného letectva, Čína akékoľvek dohady o hrozbách pre medzinárodné civilné letectvo odmieta. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že tieto aktivity nijako nesúvisia so zahraničnými záležitosťami Číny.
Čínske balóny začali vzbudzovať pozornosť už vo februári roku 2023, keď USA zostrelili balón, ktorý prelietal vzdušným priestorom ponad teritoriálne vody USA. Pentagon vtedy hovoril o špionážnom balóne, ktorý dokáže zhromažďovať spravodajské informácie. Úrady v Pekingu popierajú, že balóny používajú na špionážne účely a uviedli, že išlo len o meteorologický balón, ktorý sa odklonil od svojej dráhy letu. Súčasný zvýšený výskyt balónov, čínskych bojových lietadiel, prieskumných dronov a námorných lodí v okolí územia Taiwanu znepokojoval globálnych expertov aj taiwanské úrady. Tajpej obvinil Peking z vedenia psychologickej vojny a snahy ovplyvniť výsledok sobotňajších volieb s využitím vojenskej hrozby, diplomatického nátlaku, no najmä šírením dezinformácii a deepfake príspevkov.
Nateraz sa však zdá, že čínske manipulatívne taktiky na taiwanských voličov nestačili. Zverejnené volebné výsledky ukázali jednoznačné víťazstvo demokratického kandidáta Williama Laia, ktorý získal 40 percentnú podporu. Predpoklady, že víťazstvo kandidáta DPP bude viesť k zvyšovaniu napätia medzi ostrovom a pevninskou Čínou sa samotný Lai snažil upokojiť vo svojom prvom príhovore k občanom. Hovoril o spolupráci medzi Taiwanom a Čínou, ktorá by mala byť založená na dôstojnosti a rovnocennosti. Zdôrazňoval aj zachovanie mieru v regióne. No odmietavý postoj Pekingu k víťazovi volieb naznačuje, že ďalší vývoj vzájomných vzťahov je zatiaľ otázny. Ak by sa Čína skutočne rozhodla tvrdšie zasiahnuť proti Taiwanu, utrpel by nielen samotný ostrov ale aj celá globálna ekonomika. Takmer polovica svetových kontajnerových lodí každoročne prepláva cez Taiwanský prieliv, dôležitý uzol pre medzinárodný obchod. Taiwan je tiež významným producentom polovodičov, ktoré sa v dnešnom modernom svete využívajú v autách, telefónoch či chladničkách. Akékoľvek narušenie produkcie a svetových dodávok by paralyzovalo celý globálny trh.
Napriek dôležitosti odlišného postoja oboch strán a ich kandidátov k Pekingu ale prieskumy dlhodobo naznačovali, že výsledok volieb z veľkej časti rozhodnú bežné problémy obyvateľov akými sú inflácia, zvyšovanie cien, nedostupné bývanie či energetická bezpečnosť. Riešenie domácich aj zahraničných otázok môže ale komplikovať fakt, že víťazná strana v prezidentských voľbách nemá väčšinu v parlamente. Dokonca to vyzerá tak, že žiadna politická strana v týchto voľbách nezískala parlamentnú väčšinu. Odborníci a analytici sa však zhodujú, že vláda, v ktorej sa strany budú deliť o legislatívnu a exekutívnu moc, môže byť pre Taiwan v súčasnosti najlepším riešením. Rovnováha strán vo vládnutí by mohla krajine pomôcť opäť naštartovať ekonomiku a zároveň udržať mierové vzťahy s Čínou. Ozajstný geopolitický dôsledok januárových volieb na Taiwane ale uvidíme až neskôr. Svoje nové vedenie si v roku 2024 zvolia aj Spojené štáty americké. Karty môže ešte do veľkej miery zamiešať prípadné víťazstvo amerického republikána Donalda Trumpa.