S politicko-vojenským analytikom Adamom Potočňákom, akademickým pracovníkom Univerzity obrany v Brne a externým spolupracovníkom Adapt Institute sme podrobne rozoberali závery ostatného summitu Severoatlantickej aliancie v litovskom Vilniuse (11-12. júla 2023) a jeho dopady na budúcnosť kolektívneho odstrašenia a obrany v Európe, bezpečnosť a obranu Slovenska, či potenciálne členstvo Ukrajiny v Aliancii.
Summit NATO je vrcholným rozhodovacím orgánom Severoatlantickej aliancie, na ktorom spojenecké krajiny konsenzuálnym spôsobom prijímajú strategické rozhodnutia o ďalšom politickom aj vojenskom smerovaní Aliancie. Prebiehajúca vojna na Ukrajine predurčila atmosféru, témy a priority už počas minuloročného summitu v španielskom Madride, na ktorom spojenci po 12 rokoch schválili aktualizovanú podobu najvyššieho tzv. Strategického konceptu NATO, najvyššieho strategického dokumentu Aliancie. Nedávno skončený summit vo Vilniuse predstavuje v tomto smere plynulé nadviazanie na snahu členských štátov (ktorých sa po pristúpení Fínska v apríli tohto roku po prvýkrát stretlo 31) o posilnenie strategického odstrašenia, obrany a vojenskej prítomnosti Aliancie na celom Východnom krídle NATO, od Estónska na severe, až po Bulharsko na juhu.
Ak sa o madridskom summite z roku 2022 hovorilo ako o „strategickom“ či „rozhodovacom“ summite, ten vilniusky si právom zaslúži označenie „implementačný.“ V 90-bodovom záverečnom komuniké (4-násobne dlhšom ako v roku 2022) totiž spojenci schválili nové strategické plány obrany Východného krídla NATO, čím strategické smerovanie Aliancie vrátili k jej najpôvodnejším „koreňom“ a síce k dôrazu na kolektívne odstrašenie a obranu. Rozhodnutie má priame dopady aj na posilnenie bezpečnosti a obrany Slovenska – v priebehu nasledujúceho roka príde na naše územie 700-členný španielsky kontingent preberajúci úlohu vedúceho štátu tunajšej bojovej skupiny NATO, na našom území takisto zotrvajú aj spojenecké sily a prostriedky zaisťujúce obranu nášho vzdušného priestoru. Na druhej strane, z nových strategických plánov obrany vyplývajú pre Slovensko aj konkrétne úlohy spojené s potrebou ďalšieho navyšovania výdavkov na obranu – k záväzku prispieť ku kolektívnej obrane vlastnou mechanizovanou brigádou sa totiž pripája tlak na nevyhnutné rozšírenie, modernizáciu a údržbu rozsiahlej infraštruktúry potrebnej na prijatie a dlhodobú podporu spojeneckých síl na našom území. Záväzok vydávať prinajmenšom 2% HDP na obranu, ku ktorému sa Slovensko spolu s ďalšími spojencami zaviazalo ešte v roku 2006 (a opakovane v roku 2014), tak opäť nadobúda o niečo akútnejší rozmer. Obzvlášť v súvislosti s konsenzom spojencov, že ony 2% HDP by odteraz nemali byť aspiračným cieľom, ale absolútnym minimom.
Okrem vojensko-strategických otázok riešia summity NATO vždy aj otázky politické, tou najvýznamnejšou vo Vilniuse bolo pochopiteľne rozhodnutie o budúcom členstve Švédska a Ukrajiny v NATO, resp. poskytnutie Ukrajine bezpečnostných garancii zo strany členských štátov Aliancie v medziobdobí od skončenia vojny s Ruskom po plnoprávne ukrajinské členstvo v NATO. Zatiaľ čo turecký prezident Erdogan dohodou so švédskym premiérom Kristerssonom zrejme odblokovali posledné prekážky na ceste Švédska do Aliancie, ukrajinský prezident Zelenský pôsobil na konci prvého dňa summitu rozčarovane, keďže spojenci „len“ zopakovali svoj záväzok z roku 2008 o budúcom členstve Ukrajiny v NATO, žiaden konkrétny plán na implementáciu tohto záväzku však nepredstavili. Na záver druhého dňa summitu však už ukrajinský líder mohol označiť summit z pohľadu Ukrajiny za „úspešný, nie však ideálny“, Kyjev totiž obdržal viaceré uistenia o trvalej politickej, humanitárnej, finančnej a predovšetkým vojenskej pomoci od štátov G7, ku ktorým sa v najbližšej budúcnosti budú môcť pridať aj ďalší členovia Aliancie. Definitívne riešenie otázky ukrajinského členstva v NATO sa však z Vilniusu presúva na budúcoročný summit vo Washingtone, počas ktorého si NATO pripomenie polo-okrúhle, 75. výročie svojho vzniku.
O týchto a nielen týchto témach sa v najnovšom podcaste Adapt Insider rozprával Matej Kandrík, riaditeľ Adapt Insitute s našim kolegom Adamom Potočnákom.
V podcaste sa ďalej dozviete akú vojenskú podporu Ukrajine priamo na summite prisľúbili niektoré členské štáty NATO, čo pre ďalšie posilnenie ukrajinskej aj vlastnej obrany môže Aliancia v najbližšej budúcnosti ešte spraviť.
Pozývame vás vypočuť si podcast Adapt Insider na jednotlivých plaformách:
Alebo našom Youtube kanáli.