19.augusta úrad izraelského predsedu vlády Yaira Lapida informoval o rozhodnutí plne obnoviť diplomatické vzťahy s Tureckom a opätovne vymenovať veľvyslancov. Vo svojom vyhlásení, Yair Lapid zdôraznil, že normalizácia vzťahov s Ankarou nepovedie iba k prehĺbeniu bilaterálnych vzťahov, ale prispeje aj k posilneniu regionálnej stability. Rozhodnutie prišlo po oficiálnej návšteve Lapida v Ankare, kde sa stretol s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlutom Cavusoglom a prezidentom Erdoganom.
História komplikovaných vzťahov medzi Tureckom a Izraelom sa datuje do rokov 2008-2009, kedy v dôsledku izraelskej vojenskej operácie v Gaze zahynulo 1400 Palestínčanov. Vzťahy sa ďalej zhoršili v roku 2010 po izraelskom útoku na tureckú loď Mavi Marmara prepravujúcu humanitárnu pomoc do pásma Gazy pod izraelskou blokádou a kontrolou hnutia Hamas. Počas incidentu prišlo o život deväť tureckých občanov. V máji 2018, Turecko a Izrael vzájomne vyhostili veľvyslancov po tom, ako v reakcii na presunutie amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema, izraelská armáda zasiahla proti palestínskym demonštrantom na hraniciach pásma Gazy s Izraelom.
K plnému obnoveniu diplomatických stykov medzi Ankarou a Tel Avivom teraz dochádza po sérii iniciatív a intenzívnych kôl rokovaní medzi izraelskými a tureckými predstaviteľmi, ktoré prebiehali niekoľko mesiacov. Po tom ako bol minulý rok z postu predsedu vlády v Izraeli zosadený Benjamin Netanyahu, otvorila sa cesta k lepším vzťahom medzi Tureckom a Izraelom. V novembri 2021, prvýkrát od roku 2013, turecký prezident Erdogan viedol rozhovor s vtedajším izraelským predsedom vlády Naftali Bennettom. V Marci tohto roku, Isaac Herzog ako prvý izraelský prezident po 14 rokoch navštívil Turecko, označujúc návštevu za začiatok novej éry vzťahov medzi dvomi krajinami. V máji a júni tohto roku, uskutočnili dlho očakávanú návštevu aj ministri zahraničných vecí oboch krajín. Výsledkom stretnutí bolo podpísanie dohody o letectve a začatie spolupráce medzi izraelskými a tureckými spravodajskými službami v reakcii na odhalenie teroristickej hrozby zo strany Iránu a zameranej na izraelských turistov v Turecku.
Obe krajiny majú svoje dôvody na normalizáciu vzťahov. Turecký prezident Erdogan zhodnotil, že je nevyhnutné upraviť geopolitickú pozíciu Ankary a to tým, že prijme menej konfrontačný prístup vo svojej zahraničnej politike. Takýto postoj sa v posledných rokoch ukázal ako kontraproduktívny pre Turecko, ktoré v rámci regiónu ostalo do veľkej miery izolované . Menej ako rok pred parlamentnými a prezidentskými voľbami prezident Erdogan čelí vnútropolitickým a spoločenským výzvam v podobe ekonomickej krízy a klesajúcej popularity jeho strany AKP. Normalizácia vzťahov s Izraelom prichádza v kontexte širších snáh Ankary obnoviť vzťahy so škálou regionálnych aktérov ako SAE, Saudská Arábia a Egypt, ktoré Turecko dlhodobo považovalo za regionálnych rivalov. Čeliac inflácii na úrovni 70% sa Ankara intenzívne usiluje prilákať investície z Blízkeho východu či Ruska. Obnovenie diplomatických vzťahov medzi Tureckom a Izraelom v sebe zahŕňa aj bezpečnostný aspekt. Ankara si uvedomuje rovnováhu síl na Blízkom východe a silu a vplyv Izraela. Z jej pohľadu bude prínosom tiež podpora Tel Avivu pre tureckú politiku v Sýrii a vo východnom Stredomorí. Na druhej strane, Izrael vidí Turecko ako regionálneho hráča, ktorý by mohol vyvážiť vplyv Iránu a poskytnúť Tel Avivu strategickú regionálnu podporu. A to najmä v čase, keď sa svetové mocnosti usilujú obnoviť nukleárnu dohodu s Teheránom.
Pre vzájomnú spoluprácu medzi oboma krajinami existuje veľký potenciál. Z ekonomického hľadiska je Turecko najväčšou a najviac diverzifikovanou ekonomikou na Blízkom východe a Izrael je regionálnou technologickou veľmocou. Veľký potenciál má tiež vzájomný turizmus. Turecko a Izrael navyše spája história spoločnej vojenskej a spravodajskej spolupráce. Krajiny navyše spoločne zdieľajú obavy z islamského extrémizmu a čelia spoločným bezpečnostným výzvam. Obe krajiny napríklad počas poslednej vojny v Náhornom Karabachu dodávali vojenský materiál do Azerbajdžanu.
Hlavným podnetom na obnovenie vzťahov je ale najmä perspektíva spolupráce v energetike. Prezident Erdogan neskrýva ambíciu premeniť Turecko na energetický uzol medzi Európou a Blízkym východom. V januári 2022 Ankara a Tel Aviv deklarovali spoločný záujem a pripravenosť podieľať sa na projekte plynovodu prepravujúceho izraelský plyn do Turecka a následne do Európy. Tá sa v kontexte vojny na Ukrajine snaží diverzifikovať svoje dodávky plynu.
Hlavným problémom medzi Ankarou a Tel Avivom je dlhodobo ale najmä fakt, že Turecko je dlhodobo hlasným zástancom palestínskych práv. Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Cavusoglu navyše aj pri vyhlásení o obnovení diplomatických stykov s Izraelom ubezpečil, že „Turecko bude aj naďalej brániť práva Palestíny, Jeruzalema a Gazy, a to odteraz prostredníctvom svojho veľvyslanca v Tel Avive. Turecko navyše neuznáva Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela a jeho veľvyslanectvo sa naďalej nachádza v Tel Avive. Normalizácia vzťahov medzi oboma krajinami aj napriek týmto sporom ale ukazuje, že Turecko je aktuálne vysoko racionálny hráč, ktorý koná skôr na základe svojich záujmov ako ideologických presvedčení.