Globálna Agenda Komplexné výzvy a odolnosť

Po rokoch napätých vzťahov, Turecko a Izrael obnovia diplomatické styky

Dáša Židuliaková

19.augusta úrad izraelského predsedu vlády Yaira Lapida informoval o rozhodnutí plne obnoviť diplomatické vzťahy s Tureckom a opätovne vymenovať veľvyslancov. Vo svojom vyhlásení, Yair Lapid zdôraznil, že normalizácia vzťahov s Ankarou nepovedie iba k prehĺbeniu bilaterálnych vzťahov, ale prispeje aj k posilneniu regionálnej stability. Rozhodnutie prišlo po oficiálnej návšteve Lapida v Ankare, kde sa stretol s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlutom Cavusoglom a prezidentom Erdoganom.

História komplikovaných vzťahov medzi Tureckom a Izraelom sa datuje do rokov 2008-2009, kedy v dôsledku izraelskej vojenskej operácie v Gaze zahynulo 1400 Palestínčanov. Vzťahy sa ďalej zhoršili v roku 2010 po izraelskom útoku na tureckú loď Mavi Marmara prepravujúcu humanitárnu pomoc do pásma Gazy pod izraelskou blokádou a kontrolou hnutia Hamas. Počas incidentu prišlo o život deväť tureckých občanov. V máji 2018, Turecko a Izrael vzájomne vyhostili veľvyslancov po tom, ako v reakcii na presunutie amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema, izraelská armáda zasiahla proti palestínskym demonštrantom na hraniciach pásma Gazy s Izraelom.

K plnému obnoveniu diplomatických stykov medzi Ankarou a Tel Avivom teraz dochádza po sérii iniciatív a intenzívnych kôl rokovaní medzi izraelskými a tureckými predstaviteľmi, ktoré prebiehali niekoľko mesiacov. Po tom ako bol minulý rok z postu predsedu vlády v Izraeli zosadený Benjamin Netanyahu, otvorila sa cesta k lepším vzťahom medzi Tureckom a Izraelom. V novembri 2021, prvýkrát od roku 2013, turecký prezident Erdogan viedol rozhovor s vtedajším izraelským predsedom vlády Naftali Bennettom. V Marci tohto roku, Isaac Herzog ako prvý izraelský prezident po 14 rokoch navštívil Turecko, označujúc návštevu za začiatok novej éry vzťahov medzi dvomi krajinami. V máji a júni tohto roku, uskutočnili dlho očakávanú návštevu aj ministri zahraničných vecí oboch krajín. Výsledkom stretnutí bolo podpísanie dohody o letectve a začatie spolupráce medzi izraelskými a tureckými spravodajskými službami v reakcii na odhalenie teroristickej hrozby zo strany Iránu a zameranej na izraelských turistov v Turecku.

Obe krajiny majú svoje dôvody na normalizáciu vzťahov. Turecký prezident Erdogan zhodnotil, že je nevyhnutné upraviť geopolitickú pozíciu Ankary a to tým, že prijme menej konfrontačný prístup vo svojej zahraničnej politike. Takýto postoj sa v posledných rokoch ukázal ako kontraproduktívny pre Turecko, ktoré v rámci regiónu ostalo do veľkej miery izolované . Menej ako rok pred parlamentnými a prezidentskými voľbami prezident Erdogan čelí vnútropolitickým a spoločenským výzvam v podobe ekonomickej krízy a klesajúcej popularity jeho strany AKP. Normalizácia vzťahov s Izraelom prichádza v kontexte širších snáh Ankary obnoviť vzťahy so škálou regionálnych aktérov ako SAE, Saudská Arábia a Egypt, ktoré Turecko dlhodobo považovalo za regionálnych rivalov. Čeliac inflácii na úrovni 70% sa Ankara intenzívne usiluje prilákať investície z Blízkeho východu či Ruska. Obnovenie diplomatických vzťahov medzi Tureckom a Izraelom v sebe zahŕňa aj bezpečnostný aspekt. Ankara si uvedomuje rovnováhu síl na Blízkom východe a silu a vplyv Izraela. Z jej pohľadu bude prínosom tiež podpora Tel Avivu pre tureckú politiku v Sýrii a vo východnom Stredomorí. Na druhej strane, Izrael vidí Turecko ako regionálneho hráča, ktorý by mohol vyvážiť vplyv Iránu a poskytnúť Tel Avivu strategickú regionálnu podporu. A to najmä v čase, keď sa svetové mocnosti usilujú obnoviť nukleárnu dohodu s Teheránom.

Pre vzájomnú spoluprácu medzi oboma krajinami existuje veľký potenciál. Z ekonomického hľadiska je Turecko najväčšou a najviac diverzifikovanou ekonomikou na Blízkom východe a Izrael je regionálnou technologickou veľmocou. Veľký potenciál má tiež vzájomný turizmus. Turecko a Izrael navyše spája história spoločnej vojenskej a spravodajskej spolupráce. Krajiny navyše spoločne zdieľajú obavy z islamského extrémizmu a čelia spoločným bezpečnostným výzvam.  Obe krajiny napríklad počas poslednej vojny v Náhornom Karabachu dodávali vojenský materiál do Azerbajdžanu. 

Hlavným podnetom na obnovenie vzťahov je ale najmä perspektíva spolupráce v energetike. Prezident Erdogan neskrýva ambíciu premeniť Turecko na energetický uzol medzi Európou a Blízkym východom. V januári 2022 Ankara a Tel Aviv deklarovali spoločný záujem a pripravenosť podieľať sa na projekte plynovodu prepravujúceho izraelský plyn do Turecka a následne do Európy. Tá sa v kontexte vojny na Ukrajine snaží diverzifikovať svoje dodávky plynu.

Hlavným problémom medzi Ankarou a Tel Avivom je dlhodobo ale najmä fakt, že Turecko je dlhodobo hlasným zástancom palestínskych práv. Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Cavusoglu navyše aj pri vyhlásení o obnovení diplomatických stykov s Izraelom ubezpečil, že „Turecko bude aj naďalej brániť práva Palestíny, Jeruzalema a Gazy, a to odteraz prostredníctvom svojho veľvyslanca v Tel Avive. Turecko navyše neuznáva Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela a jeho veľvyslanectvo sa naďalej nachádza v Tel Avive. Normalizácia vzťahov medzi oboma krajinami aj napriek týmto sporom ale ukazuje, že Turecko je aktuálne vysoko racionálny hráč, ktorý koná skôr na základe svojich záujmov ako ideologických presvedčení.

Novinky

Hladomorom zmietaný Sudán: Existuje šanca na ukončenie občianskej vojny?

Sudán, tretia najväčšia africká krajina, čelí už druhý rok brutálnemu konfliktu, ktorý prerástol do humanitárnej katastrofy. Intenzívne boje medzi sudánskou armádou (SAF) a paramilitárnymi Jednotkami rýchlej podpory (RSF) vedú k hrozbe kolapsu…

Ako Mossad paralyzoval Hizballáh: Analýza útoku pomocou vybuchujúcich pagerov

Pred pár týždňami svetom otriasla správa o stovkách vybuchujúcich pagerov v Libanone, patriacim prevažne príslušníkom militantného hnutia Hizballáh. Tisíce z nich 17. septembra o 15:30 obdržali na svojich zariadeniach správu,…

Sľuby versus realita Sahelu: Pokračujúce trápenie vojenských vlád Mali, Burkiny Faso a Nigeru v boji proti džihádistom

Za posledné štyri roky prešiel Sahel vlnou vojenských prevratov, pri ktorých armádni dôstojníci prebrali moc s prísľubmi obnovy bezpečnosti. Od malijského plukovníka Goitu cez burkinského kapitána Traorého až po nigerského…