Líbyjskou metropolou Tripolis v sobotu 27. augusta otriasli najsilnejšie boje za posledné dva roky. Pri zrážkach medzi súperiacimi milíciami zahynulo zatiaľ najmenej 32 ľudí a 159 osôb bolo zranených.
Konflikt vznikol z napätej situácie medzi jednotlivými skupinami, ktoré v krajine bojujú o moc. Ich príslušníci sa posledný týždeň hromadili v hlavnom meste krajiny, kde napokon došlo k násilnostiam. Situácia vyvolala obavy zo širšieho konfliktu v súvislosti s politickou roztržkou medzi administratívami na východe a západe krajiny.
Chaos v Líbyi vládne ešte od roku 2011, kedy politická kríza vyvrcholila prevratom a zvrhnutím dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího. Od roku 2014 sa moc v krajine sústreďuje v dvoch centrách. Východné krídlo je zastúpené predsedom parlamentu Aguilom Salehom a maršalom Chalífom Haftarom, ktorý stojí na čele Líbyjskej národnej armády (LNA). Na západe, v Tripolise je na čele dočasnej vlády premiér Abdul Hamid Dbeibah.
Politická nestabilitu v krajine umocnilo tiež odloženie konania parlamentných a prezidentských volieb, pôvodne plánovaných na december minulého roka, na neurčito. Napriek tomu vo februári tohto roka došlo k vymenovaniu nového premiéra Fathiho Bašaghu, ktorého podporuje politická vetva na východe krajiny. Líder dočasnej vlády v Tripolise Abdul Hamid Dbeibah sa však po vymenovaní Bašagha odmietol vzdať moci a vyhlásil, že vo funkcii zostane až do uskutočnenia nových volieb. V sobotu bol pri prejazde Tripolisom napadnutý práve ozbrojený konvoj patriaci milíciám lojálnym voči Bašaghovi. Tie sa snažili o prevzatie kontroly nad líbyjským hlavným mestom.
Snaha o prevratie moci v krajine teda Bašaghovi nevyšla a hlavný vojenský konvoj, ktorý vyrazil z Misráty východne od Tripolisu, kde má Bašagha základňu, sa vrátil späť ešte skôr, ako vôbec dosiahol hlavné mesto. Napriek tomu majú frakcie podporujúce Bašagha v okolí Tripolisu silné postavenie a v zálohe majú Haftarove ozbrojené jednotky.
Bašaghova snaha o prevzatie moci bola pritom jeho druhým pokusom od mája tohto roka. Jeho šanca na získanie moci je v súčasnosti pomerne nízka. Okrem symbolickej porážky Bašagha stratil aj všetky územia priamo v Tripolise, ktoré doteraz spadala pod jemu lojálne milície. Napriek dlhým rokovaniam o spolupráci sa Bašaghovi nepodarilo nakloniť si viacero lokálnych ilícií, ktoré sa v rozhodujúcej chvíli postavili na stranu Dbeibaha.
Podľa líbyjského výskumníka Jalela Harchaouia ide o náznak, že do konfliktu zasiahlo Turecko, ktoré sa v Líbyi dlhodobo angažuje. Okrem vojenskej prítomnosti má v krajine rozvinutú silnú spravodajskú sieť, prostredníctvom ktorej mohla turecká strana informovať Dbeibaha o plánovanom útoku. Turecká angažovanosť v rámci konfliktu pravdepodobne pramení zo snahy udržať status quo, respektíve zabrániť politickému rastu Bašaghu, ktorý je v nemilosti tureckej vlády.
Aktuálne v Líbyi nič nenasvedčuje možnému dosiahnutiu politického alebo diplomatického kompromisu medzi jednotlivými skupinami, keďže administratíva na východe krajiny zatiaľ nenaznačila vôľu dohodnúť sa s Dbeibahom. Rovnako nie je isté ani to, či má Dbeibah po viacnásobnom úspechu vlastne záujem o urovnanie situácie prostredníctvom dohody.
Realisticky je preto možné očakávať viacero scenárov vývoja. V hre jezachovanie aktuálneho rozdelenia medzi východom a západom, uznanie Dbeibahovej vlády Bašaghom, ktorý by sa mohol následne pokúsiť o rokovania, prípadne aj organizácia ďalšieho útoku na Tripolis. Nutné je ale podotknúť, že v dôsledku poslednej porážky stratil Bašhagha veľkú časť dôvery a akákoľvek ďalšia prehra môže byť pre neho rozhodujúcou. Bez ohľadu na to, ktorý scenár nakoniec prebehne, je vysoko pravdepodobné, že nebude zahŕňať organizáciu všeobecných volieb v konfliktom zmietanej krajine, keďže o ich realizáciu nemá záujem ani jedna zo znepriatelených strán.