Text predstavuje úvod do série článkov, ktorých zámerom je detailne zmapovať dobrovoľnícke úsilie Slovákov a Čechov na podporu Ukrajiny a Ukrajincov. Hlavná pozornosť je venovaná občianskej iniciatíve, tj. aktivitám jednotlivcov, prípadne malých skupín slovenských občanov, ktorí, v reakcii na ruský útok voči Ukrajine, začali svojpomocne organizovať humanitárnu pomoc určenú nielen pre ukrajinských utečencov na Slovensku (a Česku), ale aj pre tých Ukrajincov, ktorí ostali vo svojej krajine, prípadne Slovákom a Čechom, ktorí sa priamo zapojili do bojov na strane Ukrajiny. Autor sa dlhodobo sám podieľa na organizovaní a poskytovaní takejto pomoci, pričom pri mapovaní tohto fenoménu vychádza nielen z vlastných skúseností, ale aj s rozhovorov s ďalšími dobrovoľníkmi či kontaktmi priamo na Ukrajine. Jednotlivé texty budú vychádzať v dvojtýždňovej periodicite, pričom zámerom je v každom z nich pokryť vybraný aspekt dobrovoľníckej činnosti. Témou najbližšieho textu bude zmapovanie občianskej humanitárnej iniciatívy v Českej republike a jej porovnanie s tým, ako reagovala slovenská spoločnosť.
Po tom, ako ruské vojská vpadli 24. februára 2022 na Ukrajinu, sa takmer na celom svete začali organizovať dobrovoľníci, ktorí chceli pomôcť napadnutej krajine. Slovensko nebolo výnimkou. Už počas prvých dní po ruskom útoku sa ľudia, ktorým nebol osud Ukrajiny a jej obyvateľstva ľahostajný, zhromaždili na námestiach v Bratislave, Banskej Bystrici a ďalších slovenských mestách, aby vyjadrili nesúhlas s ruskou agresiou. Práve do týchto dní a miest je tak možné datovať počiatok myšlienky a aj organizačného úsilia Slovákov ohľadom poskytovania humanitárnej pomoci Ukrajine a ukrajinským obyvateľom.
Humanitárna pomoc ukrajinským utečencom na Slovensku
Hlavný impulz v tomto ohľade ale predstavovali tisíce ukrajinských utečencov, ktoré začali na Slovensko prúdiť takmer okamžite po ruskej invázii. Keďže štátny sektor a ani veľké humanitárne organizácie neboli predovšetkým v úvode pripravené na zvládnutie takéhoto náporu, a nedokázali poskytovať adekvátnu pomoc a podporu, časť slovenského obyvateľstva začala svojpomocne organizovať prvé zbierky a vytvárať prostredie na pomoc utečencom. Stovky ľudí naprieč celým Slovenskom tak začali z vlastnej iniciatívy donášať oblečenie, potraviny a základné hygienické potreby do centier materiálnej pomoci organizovanými prevažne miestnymi samosprávami, alebo pomoc zanášali priamo na hranicu. Spočiatku sa takto podarilo zaistiť dostatočné množstvo humanitárnej pomoci, avšak počet nových odídencov sa rýchlo navyšoval. Súbežne vznikali aj prvé finančné zbierky cez rôzne fundraisingové platformy, kam ľudia prispievali peniazmi. Napríklad portál Donio vytvoril kampaň „Kto pomôže Ukrajine“, kde sa podarilo ku dnešnému dňu získať takmer 2 milióny eur. Popri tejto kampani vznikali desiatky ďalších iniciatív organizovaných súkromnými osobami, ktoré sa zameriavali na široké spektrum pomoci – od nákupu potravín až po zakúpenie invalidného vozíka pre ukrajinského utečenca.
Humanitárna pomoc smerujúca na Ukrajinu
Pomoc Slovákov sa ale nezameriavala len na pomoc Ukrajincom v rámci Slovenska ale aj na poskytovanie humanitárnej pomoci priamo na Ukrajinu. Tento typ pomoci organizovali desiatky jednotlivcov, ktorí vnímali túto vojnu osobnejšie. Ako hlavné dôvody (autorov prieskum) uvádzali ochranu slobody a demokracie, medzinárodného práva, ľudského života či historické skúsenosti s Ruskom. Títo jednotlivci konali zväčša na vlastnú päsť a vytvárali zbierky, na ktoré im prespieval predovšetkým okruh ich známych, priateľov či rodinných príslušníkov. Po vyzbieraní prostriedkov a nákupe tovaru následne tieto osoby svojpomocne fyzicky zanášali výťažok (materiálny alebo finančný) priamo na Ukrajinu. V prvých dňoch až týždňoch po ruskom útoku vyrážali najmä do miest na západnej Ukrajine, najčastejšie do Ľvova či Užhorodu, kde často odovzdávali pomoc do rúk miestnych obyvateľov či vojakov. Cesta v tomto období bola ale veľmi komplikovaná, keďže situácia na Ukrajine bola stále veľmi neprehľadná. Naprieč celou krajinou sa na cestách stavali blokposty, na ktorých stáli vojaci, policajti, jednotky teritoriálnej obrany alebo miestni dobrovoľníci, ktorí kontrolovali dokumenty a kufre každého auta.
Vrcholy a pády slovenskej solidarity s Ukrajinou
Po tom, čo sa ukrajinskej armáde úspešne podarilo donútiť ruské vojská k stiahnutiu od Kyjeva a z celej Černihovskej a Sumskej oblasti, sa znížil aj počet novo prichádzajúcich utečencov na Slovensko. Tisíce Ukrajincov sa dokonca začali postupne vracať z cudziny naspäť domov. Jarné mesiace roku 2022 sa na Slovensku niesli predovšetkým v duchu veľkej solidarity. Slovenská spoločnosť bola na krátku dobu v otázke pomoci Ukrajine zjednotená a veľké množstvo ľudí ochotne pomáhalo či prispievalo do humanitárnych zbierok. Práve v tomto období sa konalo v hlavnom meste Slovenska ale aj v ďalších mestách množstvo zhromaždení na podporu Ukrajiny. Slovenskí občania u seba tiež začali ubytovávať ukrajinských odídencov na svoje vlastné náklady. Až neskôr štát začal týmto osobám poskytovať finančné príspevky za ubytovanie Ukrajincov vo výške 7 eur za noc za dospelú osobu a 3,50 eura za noc na dieťa do 15 rokov.
V lete bola situácia týkajúca sa počtu ukrajinských utečencov na Slovenku už stabilizovaná, keďže ich celkový počet už nerástol, ale dokonca klesal. Približne do konca leta umožňovala Slovenská pošta zasielať balíky humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Táto iniciatíva Slovenskej pošty umožnila odoslať viac ako 51-tisíc balíkov s humanitárnou pomocou, ktoré boli oslobodené od poplatkov za poštovné a doručovacie služby. Touto cestou posielali mnohí Slováci humanitárnu pomoc svojim ukrajinským známym a príbuzným na Ukrajine.
Situácia sa zmenila s príchodom jesene. Objem poskytnutej humanitárnej pomoci tieža počiatočná iniciatíva Slovákov začala klesať, taktiež už nebolo možné odosielať humanitárnu pomoc cez Slovenskú poštu bezplatne. V tomto období sa ukrajinskej armáde podarilo oslobodiť výraznú časť Charkovskej oblasti a taktiež aj jediné regionálne centrum, ktoré ruské vojská okupovali – Cherson. Pod vplyvom tohto vývoja sa niektoré ukrajinské rodiny rozhodli vrátiť domov do oslobodených lokalít. Nízky počet navrátilcov do tohto regiónu súvisel s tým, že Chersonská oblasť je značne zdevastovaná, zamínovaná a je stále delostrelecky obstreľovaná. Zvyšnej ukrajinskej komunite na Slovensku sa už za ten čas podarilo čiastočne kultúrne aklimatizovať, v čom zohrávali významnú rolu aj Slováci, ktorí im s adaptáciou vo veľkej miere pomáhali.
Od októbra roku 2022 začal ruský režim viesť teroristické útoky proti civilnému obyvateľstvu. Ich cieľom bolo zničiť civilnú a energetickú infraštruktúru Ukrajiny a tým oslabiť podporu ukrajinských obyvateľov pre pokračovanie vojny. Tieto udalosti docielili k opätovnej mobilizácií slovenskej spoločnosti, ktorá začala zbierať peniaze na generátory alebo dovážať množstvá zimného šatstva do humanitárnych centier na Slovensku zriaďovaných samosprávami, humanitárnymi organizáciami či cirkvou, odkiaľ sa táto pomoc následne odvážala na Ukrajinu. V týchto centrách boli registrované stovky slovenských dobrovoľníkov, ktorí tam chodili vypomáhať na pravidelnej báze.
Aj za pomoci slovenských humanitárnych iniciatív a akcií sa podarilo pomôcť ukrajinskému obyvateľstvu prečkať túto zimu. Rok trvajúca vojna na Ukrajine ale pomaly upadá zo zreteľa Slovákov a vplyvom súčasnej ekonomickej krízy sa tento jav ešte prehlbuje. V súčasnom období, chodí za našu východnú hranicu len zlomková časť humanitárnej pomoci v porovnaní s tou aká tam chodila minulý rok.
Nasledujúci text sa zameria na to, ako na vojnu na Ukrajine zareagovala občianska spoločnosť u susedov, v Českej republike.
Titulná foto: Darujme.sk