Najnovší februárový prieskum CEDMO Trends, ktorý pravidelne vydáva Central European Digital Media Observatory (CEDMO), poukazuje na vysokú mieru vnímania dezinformácií ako problému pre bezpečnosť štátu naprieč slovenskou populáciou. Dezinformácie vníma ako vážny problém až 77 % Slovákov, čo je najviac od augusta minulého roka, odkedy sa podobný prieskum realizuje na mesačnej báze. V rovnakom prieskume označilo dezinformácie ako hrozbu pre bezpečnosť štátu 76 % oslovených a 39 % respondentov sa vyjadrilo, že sa cítia byť vystavení dezinformačnému obsahu. Tieto vysoké čísla pravdepodobne súvisia s predvolebným obdobím na Slovensku, ktoré sa zväčša spája práve so šírením nefaktického obsahu a s testovaním odolnosti spoločnosti či kvality demokratických inštitúcií a procesov.
Dezinformácie šíria vrcholoví politici
Nárast zmienených štatistík môže byť spôsobený zvyšovaním množstva nefaktického obsahu pochádzajúceho z dielne politických predstaviteľov. To sme mali možnosť sledovať pred parlamentnými voľbami v septembri 2023, kedy boli pre tvorbu dezinformácií zneužívané rôzne témy, od údajného ničenia politickej opozície a plánovania štátneho prevratu cez témy korupcie a právneho štátu až po údajne plánované zapojenie slovenských vojakov do vojny v Ukrajine.
Časté opakovanie klamlivých naratívov pritom môže mať za dôsledok nielen oslabovanie dôvery verejnosti v politické inštitúcie, médiá a oficiálne informácie, ale aj postupné etablovanie týchto neprávd až úplnú stratu schopnosti (alebo ochoty) rozpoznávať nefaktické obsahy. Takýto trend sa dnes prejavuje napríklad v kontexte nepravdivého tvrdenia o tom, že vojna prebieha len na východe Ukrajiny (podľa prieskumu CEDMO mu verí 36 % respondentov). To bolo prezentované premiérom SR Robertom Ficom ako fakt, čo môže u istej časti populácie vyvolávať dojem dôveryhodnosti a potvrdzovať falošné presvedčenia.
Prezidentské voľby a aktuálne prebiehajúca kampaň majú potenciál zvýšiť množstvo nepravdivého obsahu v informačnom priestore a naďalej naštrbovať dôveru obyvateľstva v demokratické inštitúcie a prozápadné smerovanie štátu. Množstvo nepravdivého obsahu sa objavuje v dôsledku aktuálneho politického a spoločenského diania – prvých mesiacov vlády Roberta Fica, prijímaných opatrení (snaha o rozdelenie RTVS, novela Trestného zákona a pod.) a opakujúcich sa protivládnych protestov. Demonštrácie boli napríklad nepravdivo interpretované ako proruské a mierové, k čomu bolo zneužité staršie video z marca 2023 zasadené do falošného kontextu.
Rovnako, medzi hlavnými naratívmi sa od začiatku roka objavili dezinformačné útoky na Ivana Korčoka ako údajného spolupracovníka ŠtB a občana s americkým pasom. Okrem Korčoka čelil podobnej manipulácii aj prezidentský kandidát Igor Matovič. V informačnom priestore cirkuloval obrázok jeho vodičského preukazu z roku 1993, ktorý údajne obsahoval formulku „šoférovať len pod dozorom“. Pôvodne satirický počin si vyžiadal negatívnu reakciu publika v podobe toxických útokov a zosmiešňovania.
Do hry vstupuje umelá inteligencia. Nie sme na ňu pripravení
Podobne ako v zahraničí, aj v slovenskom informačnom priestore rastú prípady zneužitia umelej inteligencie. Zatiaľ čo počas moratória pred parlamentnými voľbami v septembri minulého roka sme boli svedkami AI vygenerovanej nahrávky kandidáta Michala Šimečku v rozhovore s novinárkou Monikou Tódovou, video Roberta Fica bolo nedávno zneužité pre deepfakekovú kampaň propagujúcu investičnú platformu. V oboch prípadoch boli výtvory AI síce na prvý pohľad a vypočutie ľahko identifikovateľné ako falošné, môžu však prispieť k celkovému oslabovaniu dôvery verejnosti v konzumované informácie. Viac ako tri štvrtiny respondentov v nedávnom prieskume CEDMO uviedli, že sa domnievajú, že ľudia v dôsledku cirkulácie deepfake obsahu v online sfére prestanú dôverovať skutočným videám.
Prípady zneužívania deepfake technológie pre tvorbu falošných videí pritom budú s veľkou pravdepodobnosťou v budúcnosti narastať, a to vrátane diskreditácie kandidátov či zvolených politických zástupcov a ovplyvňovanie verejnej mienky želaným spôsobom. Podľa údajov z prieskumu CEDMO naďalej pretrváva nielen nízka pripravenosť na tento typ hrozby, ale aj nízka znalosť problematiky deepfake, ktorú deklarovala takmer polovica oslovených Slovákov a Sloveniek. Až štyria z desiatich respondentov však uviedli, že sa v posledných mesiacoch stretli s deepfake obsahom. Získané dáta teda ilustrujú istú úroveň povedomia o téme, zatiaľ však nie sú dostačujúce pre budovanie lepšej pripravenosti na takýto obsah.
Deepfake manipulácie sa postupne stávajú štandardom. Ich zneužívanie môžeme očakávať nielen zo strany domácich aktérov, ale aj kremeľských propagandistov, ktorí čoraz častejšie AI vyfabrikovaný obsah cielene zrkadlia do európskeho infopriestoru. Tu ich navyše môžu preberať už „etablované“ a vplyvné dezinformačné zdroje a posúvať ich bližšie k cieľovému publiku. Dôsledky môžu byť veľmi drastické, pre krehkú slovenskú demokraciu možno aj fatálne.