Vo februári 2024 uplynuli dva roky od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine. Zo začiatku totálna vojna zo strany Ruska sa postupne transformovala do situácie, kedy Ukrajina bola schopná vytlačiť okupantov z charkovskej oblasti či Chersonu. Avšak, Ukrajina momentálne dopláca na nejednotu západných spojencov v otázke vojenskej podpory Kyjeva, čo umožňuje ruským silám, aj za cenu obrovských strát postupovať na niektorých bojiskách približne tisíc kilometrovej frontovej línie. Ukrajina súrne potrebuje dodávky zbraní a munície. Západ však otáľa, čo môže v konečnom dôsledku priniesť prelomenie obranných pozícií Ukrajincov a postup ruských vojsk. Ak teda západ urýchlene nezačne konať, ukrajinská armáda nebude schopná dlhodobo udržať nápor okupačných vojsk.
Momentálna situácia na bojisku je pre ukrajinských obrancov naozaj kritická. Ukrajinskí velitelia sa snažia narýchlo vybudovať nové obranné línie, keďže na niektorých úsekoch frontu ruské vojská postupujú relatívne rýchlo. Jedným z faktov, na ktorom sa viacerí experti zhodujú, je, že primárne a záložné obranné postavenia mali byť vybudované skôr. To sa ukazuje byť obrovským zlyhaním predovšetkým tom, čo dlho očakávaná letná ofenzíva v roku 2023 nepriniesla očakávané ciele a mnohé jednotky ukrajinskej armády sú z nej ešte dnes zdecimované a vyčerpané.
Popri nedostatku živej sily Ukrajine navyše chýba munícia, najmä tá delostrelecká. Vojna sa postupne pretransformovala do delostreleckého súboja oboch armád. V súčasnosti je ruský postup podmienený najmä delostreleckou prevahou, kedy unavení obrancovia neraz ustupujú zo svojich pozícií z dôvodu nedostatku munície, ktorou by odrážali neutíchajúce pokusy Rusov o ich dobytie. Situácia na bojisku je v tomto ohľade kritická aj vďaka tomu, že USA prerušilo dodávky zbraní a munície na Ukrajinu. Nádej pre Ukrajinu môže priniesť balík pomoci v hodnote 60 miliárd dolárov, ktorý bol schválený americkým Senátom. Pomoc je však ešte otázna, pretože Joe Biden zatiaľ zákon o pomoci pre Ukrajinu schváliť nemôže, keďže na to najprv potrebuje oboch komôr Kongresu. V Snemovni reprezentantov však majú väčšinu republikáni, ktorí tento krok blokujú. Navyše ostáva otázne či sa Ukrajina ešte pomoci z USA vôbec dočká. Dôvodom je možné víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách, ktoré by pre Ukrajinu veľmi pravdepodobne znamenalo ukončenie akýchkoľvek nádejí. Trump pomoc Ukrajine dlhodobo odmieta, čo potvrdil aj počas kampane, keď sľúbil, že v prípade jeho zvolenia nebude ochotný zasielať Ukrajine finančnú či vojenskú pomoc.
Aj preto momentálne leží bremeno pomoci Ukrajine na partneroch v Európe. 1. februára 2024 dosiahli členské štáty EÚ dohodu o dodatočnej podpore pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd EUR. Cieľom balíka však nie je nákup munície, ale ukrajinská ekonomika a spoločnosť. Financie budú použité na obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny. V marci 2024 krajiny Európskej únie odsúhlasili tiež poskytnutie 5 miliárd eur určenej pre vojenskú podporu Ukrajine, ktorá je ale momentálne nedostatočná a nedokáže zastaviť ruskú iniciatívu na fronte. Napriek sľubom Európska únia nie je schopná dodať Ukrajine jeden milión kusov delostreleckej munície. Aj preto sa pozornosť Ukrajiny a jej partnerov zameriava na ambiciózny plán českého prezidenta Petra Pavla. Ten ráta s nákupom 800 000 kusov munície pre Ukrajinu od zatiaľ nešpecifikovaného dodávateľa. Financie na nákup majú pochádzať s príspevkov od 18 krajín, medzi ktoré má patriť Kanada, Holandsko a Dánsko.
Pomoc však musí prísť urýchlene. Ukrajina totiž nemá čas a zrútenie frontu v niektorej jeho časti zatiaľ nenastalo len za cenu vysokých strát a enormného úsilia Ukrajincov. Takáto situácia je však neudržateľná. Ukrajina v prvom rade potrebuje urýchlené dodávky munície, pričom západní spojenci nemôžu zaháľať a spoliehať sa len na odhodlanie Ukrajincov. Situácie, kedy Ukrajina bude potrebovať veľké množstvo munície či vojenského vybavenia sa budú opakovať a Západ na to musí byť pripravený. Západní partneri musia preto Ukrajine pomôcť tiež so znižovaním závislosti na externej podpore. Príkladom môže byť nemecká spoločnosť RheinMetall, ktorá oznámila plán na vybudovanie štyroch fabrík na Ukrajine, kde sa bude vyrábať munícia, vojenská technika, pušný prach a protilietadlové systémy. Zároveň musí Ukrajina pokračovať v aktívnej defenzíve, ktorá pomáha získavať čas na doplnenie ľudských a technických kapacít a zároveň oslabovať ruskú armádu, ktorá pri pokusoch o dobytie ukrajinských pozícií prichádza o obrovské množstvo mužstva a techniky.
S ohľadom na nepomer medzi ruskými a ukrajinskými kapacitami je ale potrebné počítať s tým, že osud Ukrajiny bude aj naďalej závislý na pokračujúcej pomoci Západu. Tá je momentálne, aj vplyvom USA, nejednotná a jednoznačne nedostatočná. Predovšetkým európske krajiny si konečne musia uvedomiť, že podpora Ukrajiny je oveľa výhodnejšia, než alternatíva, ktorou je prítomnosť ruskej armády na hraniciach s Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom.
Dôsledkom tohto scenára by boli zvýšené výdavky na obranu pred potenciálnym útokom zo strany Ruska či zvýšený tlak na politikov za účelom zaručenia bezpečnosti tej danej krajiny. Dôsledkov, ktoré nastanú v prípade neposkytnutia pomoci Ukrajine je navyše ďaleko viac. Aj preto by si mali západní lídri uvedomiť, že pomoc Ukrajine je pre zachovanie bezpečnosti v EÚ a NATO tým najlepším možným riešením.