Situácia medzi Srbskom a Kosovom je dlhodobo napätá už od februára 2008 kedy Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť. Počas rokov sa vzájomné vzťahy niekoľkokrát vyostrili a o nejaký čas znova upokojili. Príkladom môže byť kríza z minulého roka, týkajúca sa evidenčných čísel vozidiel vydávaných Srbskom. Až po zásahu Európskej únie a Spojených štátov sa podarilo dosiahnuť kompromis.
Ďalším a zatiaľ posledným podnetom pre eskaláciu napätia bolo decembrové zatknutie bývalého srbského policajta v Kosove. Tento čin vyvolal protesty etnických Srbov, ktorí následne začali blokovať cesty v pohraničnej oblasti. Určitý čas nespokojní Srbi blokovali aj hraničné prechody medzi Srbskom a Kosovom. Belehrad dokonca požiadal mierovú misiu NATO KFOR (Sily pre Kosovo) o povolenie k rozmiestneniu približne tisícky srbských vojakov na severe Kosova. Táto požiadavka však bola odmietnutá s tým, že nie je nutné, aby sa srbské ozbrojené sily vracali na územie Kosova.
Situácia sa opäť upokojila až po zásahu EÚ a USA, ktoré primäli Kosovo k tomu, aby bol zadržaný srbský expolicajt prepustený do domácej väzby. Akonáhle sa tak stalo, srbský prezident Aleksandar Vučić 29. decembra prisľúbil rýchle odstránenie cestných barikád, čo sa aj za asistencie síl misie KFOR podarilo do 5. januára.
Napriek tomu, že situácia v nedávnej dobe sa môže zdať veľmi napätá, ak má prísť k pozitívnemu zlomu vo vzťahoch medzi Prištinou a Belehradom, stane sa tak pravdepodobne v najbližších mesiacoch. Napomáha tomu aj výrazná zmena v oblasti európskej bezpečnosti, ktorú priniesla ruská invázia na Ukrajinu. Srbsko sa dodnes odmieta pridať k západným sankciám voči Rusku no fakt, že Moskve sa nedarí dosahovať v ozbrojenom konflikte vytýčené ciele na Belehrad začína vyvíjať určitý tlak.
Na druhej strane Kosovo sa pomaličky približuje Európskej únii. Rada Európskej únie a Európsky parlament sa koncom minulého roka uzniesli, že najneskôr od januára 2024 bude mať Kosovo bezvízový styk s EÚ. Priština tiež oficiálne podala prihlášku do EÚ – v tejto chvíli sa však jedná iba o formálnu záležitosť, keďže vstup do EÚ nie je kandidátom umožnený, pokiaľ nemajú vysporiadané územné spory so svojimi susedmi. Prekážkou je tiež fakt, že niektoré členské štáty EÚ nezávislosť Kosova neuznávajú.
V januári 2023 sa zástupcovia EÚ a USA chystajú na oficiálnu návštevu týchto dvoch balkánskych krajín. Francúzsko a Nemecko spoločne pripravili draft záväzného dokumentu, ktorý by mal pomôcť k zblíženiu Belehradu a Prištiny. Pre Kosovo z tohto dokumentu vyplýva hneď niekoľko pozitív. Prvým takým bodom je vzájomné uznávanie štátnych symbolov a oficiálnych dokumentov, medzi ktoré patria pasy, diplomy, evidenčné čísla vozidiel a colné kolky. Ďalšia časť textu hovorí, že Srbsko nebude brániť Kosovu členstvu v medzinárodných organizáciách. Tieto srbské snahy sa najviac prejavujú v otázke kosovského členstva v Organizácii spojených národov. Belehrad sa dlhodobo snaží o to, aby členské štáty OSN prestali Kosovo uznávať. Dôkazom toho je aj vyjadrenie srbského ministra zahraničných vecí, Ivicu Dačića z konca októbra minulého roka. Dačić vtedy vyhlásil, že Kosovo nevstúpi do OSN pretože zaň nebude hlasovať viac ako 83 štátov. Rozhodnutie o vstupe nového štátu by navyše museli schváliť aj členovia Bezpečnostnej rady OSN – teda aj Rusko a Čína. Priština po začiatku vojny na Ukrajine tiež zintenzívnila snahu o členstvo v NATO.
Predstavitelia medzinárodnej komunity do návrhu nového dokumentu zahrnuli aj body, ktoré majú primäť Srbsko k podpisu. Medzi ne patrí napríklad formalizácia štatútu srbskej pravoslávnej cirkvi v Kosove alebo zaistenie autonómnej samosprávy pre srbskú komunitu v Kosove, zahŕňajúc možnosť financovania komunity z Belehradu. Na splnenie tejto podmienky sa čaká už od roku 2013 a pokiaľ sa majú vzťahy medzi dvoma balkánskymi susedmi otepliť, je zrejme načase začať spolupracovať. V opačnom prípade obom štátom hrozí, že sa ostanú medzi najchudobnejšími štátmi v Európe.
Foto kredit: Canva.com