Súčasná hrozba klimatických zmien a ich dopadov sa prejavuje v mnohých častiach sveta a predstavuje znepokojujúci pohľad na budúcnosť našej planéty.
Mimoriadne horúčavy, ktoré v júli 2023 zasiahli viacero kontinentov viedli k tomu, že generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že sa jedná o novú globálnu krízu – globálny var. Mestá ako napríklad Madrid a Atény zaznamenali spaľujúce horúčavy nad 45 stupňov Celzia, zatiaľ čo Arktída sa otepľovala výrazne rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Vysoké teploty vyvolali na rozsiahlych územiach lesné požiare, kvôli ktorým sa museli obce evakuovať a zanechali zničené a poškodené územia na mnohých gréckych ostrovoch, v Dubrovníku, na Sicílii a v severnej Afrike. Pobaltské krajiny, Škandinávia a Nemecko zároveň čelili suchu, ktoré ohrozovalo poľnohospodárstvo a zaťažovalo vodné zdroje v týchto regiónoch. Extrémne prejavy počasia sa ale neobmedzili len na rekordne vysoké teploty. Slovinsko a mnohé provincie v Číne zasiahli silné dažde, ktoré spôsobili prívalové povodne a zosuvy pôdy, ktoré spustošili dediny a infraštruktúru.
Medzi často diskutované negatívne dopady klimatickej zmeny na spoločnosť patria extrémne prejavy počasia, kolaps ekosystémov, nedostatok vody či, naopak, záplavy nízko položených a pobrežných oblastí. Jedným z menej diskutovaných problémov je ale vzťah medzi efektom klimatickej zmeny na vznik a prehlbovanie konfliktov vo svete.
Súvislosť medzi zmenou klímy a konfliktom
Z doterajších štúdií o kauzálnom prepojení medzi klimatickou zmenou a konfliktom vyplýva, že hoci tam existuje súvislosť, je relatívne slabá, predovšetkým v porovnaní s inými príčinami konfliktov, ako sú napríklad chudoba, nerovnosť a slabá verejná správa. Klimatická zmena ale plní úlohu tzv. „multiplikátoru“ rizika, ktorý v nestabilných regiónoch prehlbuje už existujúce napätie a vytvára nové bezpečnostné výzvy. Toto vzájomné pôsobenie medzi zmenou klímy a inými sociálno-ekonomickými faktormi zvyšuje potenciál vzniku konfliktov, a preto je potrebné riešiť problematiku súvisiacu s klímou ako časť rozsiahlejších priorít prevencie a riešenia konfliktov.
Problematika zmeny klímy sa rýchlo zmenila z výlučne environmentálneho problému na komplexnú a mnohostrannú výzvu. Extrémne výkyvy počasia, ku ktorým dnes dochádza, narúšajú infraštruktúru, presúvajú obyvateľstvo a zaťažujú už aj tak slabé ekonomiky. Napríklad v Africkom rohu viedli pravidelné suchá a nedostatok vody k výraznému narušeniu infraštruktúry a vyvolali konflikty medzi komunitami, ktoré sa spoliehali na obmedzené zdroje. Tieto dopady spätne vytvárajú podmienky, v ktorých sa môže dariť extrémistickým ideológiám, a komunity sú náchylnejšie na nábor zo strany radikálnych skupín, ktoré sľubujú stabilitu a ochranu, ako je to napríklad v subsaharskej Afrike. Suchá v rokoch 2007 – 2010 v Sýrii zase prispeli nielen k zlyhaniu poľnohospodárstva a hospodárskym ťažkostiam, ale vytvorili tiež podmienky pre vypuknutie následnej občianskej vojny v krajine. Stúpajúca hladina morí a silnejúce búrky na tichomorských ostrovoch zapríčinili vysídlenie obyvateľstva, čo viedlo k zvýšenému napätiu medzi hostiteľskými komunitami a klimatickými migrantmi.
Arktída
Topiaca sa Arktída sa stala kritickým ohniskom narastajúceho napätia novej studenej vojny, ktoré má výrazný vplyv na globálnu bezpečnosť. Vplyvom klimatických zmien v Arktíde hrozí, že do roku 2050 bude tento región v lete bez ľadu, čím sa otvoria nové lodné trasy, ktoré znížia náklady a časy dodávok pre tankery a nákladné lode. Zároveň dochádza k zjednodušeniu prístupu k náleziskám doteraz nevyužitých nerastných zdrojov v oblasti, ako je ropa alebo zemný plyn, čo vedie k nárastu súperenia medzi regionálnymi aktérmi a zvýšuje riziko územných konfliktov. Dominantné postavenie na arktických lodných trasách má dnes do veľkej miery Rusko a bezľadová Arktída by mohla potenciálne ďalej posilniť jeho obchodné vzťahy s Čínou.
Militarizáciu Arktídy urýchlil tiež prebiehajúci konflikt na Ukrajine. NATO tam, spolu s regionálnymi partnermi, uskutočňuje vojenské cvičenia pod vedením USA, v snahe zvýšiť obranyschopnosť Fínska a Švédska pred ruskou hrozbou. Ak sa nezlepšia vzťahy Ruska so Západom, vzájomné súperenie a rastúca militarizácia regiónu predstavujú vážny bezpečnostný problém. Vzhľadom na to, ako sa Arktída mení v dôsledku klimatických zmien a geopolitických otrasov, nie je možné úplne vylúčiť možnosť budúcej vojny v regióne. Preto si riešenie možných problémov a zabezpečenie toho, aby Arktída zostala oblasťou spolupráce, a nie konfliktu, vyžaduje aktívnu komunikáciu a diplomaciu.
Subsaharská Afrika
Pokiaľ ide o subsaharskú Afriku, už teraz sa potvrdzuje, že existuje súvislosť medzi dôsledkami zmeny klímy a konfliktmi, keďže nedostatok vody a poľnohospodárskej pôdy sa už využíva ako nástroj manipulácie a nátlaku. Ako bolo vidieť napríklad v oblasti Čadského jazera, v ktorej zmenšujúce sa prírodné zdroje zvýšili napätie medzi miestnymi komunitami a utečencami, ktorí sa do oblasti presunuli kvôli postupu extrémistickej organizácie Boko Haram. Podobnému osudu má teraz čeliť aj Somálsko. Následkom sucha vo východnej Afrike v roku 2011 sa milióny ľudí v Somálsku v súčasnosti boria s nedostatkom potravín. Potravinovú nestabilitu spôsobenú zmenou klímy a nezákonným obchodom s dreveným uhlím, ktorý spôsobil degradáciu pôdy a odlesňovanie využíva teroristická organizácia aš-Šabáb na nábor nových členov výmenou za prístup k potravinám, ochranu či pomoc. Podobný modus operandi – regrutáciu zraniteľných osôb, ktoré boli nepriaznivo ovplyvnené environmentálnymi problémami, použili aj teroristické skupiny aj v Mali, kde týmto spôsobom využili situáciu s nedostatkom vody.
Spojením humanitárnych intervencií s dlhodobými rozvojovými stratégiami, spoluprácou a úsilím o boj proti extrémistickým skupinám sa môže medzinárodný systém usilovať o zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a zníženie počtu konfliktov v Afrike.
Južná Ázia
Horské pásmo Himaláje-Karakoram-Hindukúš (HKH) v južnej Ázii čelí dvojitým výzvam v podobe zmeny klímy a geopolitického napätia. Už teraz ju ovplyvňuje zvyšovanie teplôt a vysoko zvyšuje pravdepodobnosť výskytu povodní, sucha a nedostatku vody v budúcnosti. Okrem toho sú miestne obrovské ľadovce, ktoré uchovávajú sladkú vodu, nevyhnutné pre prežitie miliárd ľudí v regióne. Vzhľadom na to, že zmena klímy naďalej ovplyvňuje vodné zdroje, môžu sa vystupňovať spory o povodia riek a cezhraničné zdieľanie vody. Okrem zmeny klímy čelí región HKH geopolitickému napätiu a územným sporom medzi Indiou, Pakistanom a Čínou. Spory o nároky na regióny ako Džammú a Kašmír, Ladakh, Aksai Chin a Gilgit-Baltistan zvýšili celkové napätie v oblasti. Militarizácia niektorých častí regiónu a rastúce obavy o regionálnu bezpečnosť prispievajú k zhoršovaniu životného prostredia – najmä poškodzovanie horských ľadovcov, ako je Siachen, ktoré predstavuje priamy dôsledok napätia. Taktiež nedávne zrušenie autonómneho štatútu Kašmíru Indiou v roku 2019 vyostrilo existujúce spory a viedlo k novým nárokom, čo zasa komplikuje regionálnu spoluprácu. Tieto dlhotrvajúce spory sú prekážkou pre spoločné klimatické iniciatívy do budúcnosti, keďže štáty uprednostňujú svoju teritoriálnu suverenitu pred zdieľaním prírodných zdrojov. Preto je podpora silných environmentálnych dohôd kľúčová pre riadenie prírodných zdrojov, spoločné využívanie vody a riešenie konfliktov. Podporuje sa tým spolupráca, demilitarizácia a spravodlivé prideľovanie prírodných zdrojov, čím sa zabezpečí spravodlivý prístup k vode a udržateľné postupy pre zraniteľné komunity.
Budúcnosť úsilia o zmenu klímy
Obranné a bezpečnostné inštitúcie mnohých krajín v súčasnosti uznávajú zmenu klímy ako významný faktor národnej a globálnej bezpečnosti. V záujme riešenia tejto situácie prehodnocujú stratégie a politiky s cieľom predvídať a reagovať na potenciálne dôsledky konfliktov spôsobených zmenou klímy. Okrem toho sa iniciuje medzinárodná spolupráca a diplomatické úsilie s cieľom nájsť spoločné riešenia výziev, ktoré zmena klímy prináša. Predstava, že armády sa pripravujú na misie vyvolané zmenou klímy, nie sú až tak ďaleko od pravdy. Napríklad Spojené štáty a Organizácia Spojených národov prestali vnímať klimatické zmeny len ako „multiplikátor“ rizika, ale ako skutočnosť, ktorá môže potenciálne zmeniť priebeh vojenských akcií – najmä čo sa týka celej strategickej scény, keďže predstavuje naliehavú hrozbu pre národnú bezpečnosť.
Hoci budúcnosť zostáva neistá a dialóg zameraný na riešenie stále chýba, na zaistenie budúcej bezpečnosti sú potrebné rýchle a radikálne zmeny. Stratégie, ktoré uprednostňujú zmysluplný a proaktívny dialóg, adekvátne financujú nástroje na zvládanie kríz súvisiacich s klimatickou zmenou a pomáhajú komunitám prispôsobiť sa, majú kľúčový vplyv na zvládnutie hrozieb konfliktov spôsobených či umocnených klímou. Iba prostredníctvom koordinovaného spoločného úsilia a pokrokových stratégií môžeme zabezpečiť odolnejší svet voči meniacej sa klíme.
Foto kredit: flickr.com/Adaptation Fund
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division