Globálna Agenda Nevojenská bezpečnosť

Násilie a drogy. Ekvádor vyhlásil výnimočný stav po vražde primátora a rozsiahlych vzburách väzňov

Pavol Beblavý

24. júla 2023 ekvádorský prezident Guillermo Lasso vyhlásil vo viacerých provinciách juhoamerickej krajiny výnimočný stav. Výnimočný stav udeľuje prezidentovi rozsiahle právomoci a zavádza nočný zákaz vychádzania. Tento krok prichádza po rokoch rastúceho násilia, ktoré vyvrcholilo rozsiahlymi vzburami v ekvádorských väzniciach a vraždou Agustína Intriaga, primátora Manta, 7. najväčšieho mesta v Ekvádore, vykonanou drogovými kartelmi. Ako je možné, že sa z tej v minulosti rýchlo rozvíjajúcej a stabilnej krajina vyvinula bašta násilia, zločinu a drog?

Od roku 2005 zažil Ekvádor dlhé obdobie ekonomického vzostupu. Potom čo sa v krajine našli rozsiahle zásoby ropy sa začalo rýchlo zvyšovať HDP a životná úroveň obyvateľstva. Krajina bola bezpečnostne s politicky stabilná, bez prítomnosti drogových kartelov, vojenských pučov a kleptokratickej korupcie. Ekvádor sa stal jedným z najlepších krajín na život v Južnej Amerike. 

Od roku 2013 sa dramaticky zvyšuje svetový dopyt pre kokaín. Juhoamerické drogové kartely si uvedomili túto príležitosť a začali sa pokúšať masovo zvyšovať výrobu tejto drogy. Kartelom napomohol rozkvet kultivácie koky v Kolumbii, ktorá je hlavnou ingredienciou pri výrobe kokaínu. V Mexiku a Kolumbii, tradičných producentov drog, kartely narazili na organizovaný odpor miestnych skúsených bezpečnostných zložiek, ktoré boli schopné efektívne obmedzovať výrobu kokaínu. Kartely sa preto rozhodli presunúť výrobu kokaínu do Ekvádoru, ktorý s Kolumbiou zdieľa spoločnú hranicu.

Predovšetkým mexické kartely Gulf a Sinaloa, začali v roku 2018 pašovať surovú koku do Ekvádoru a spracovávať ju v krajine na kokaín. Následne kokaín prepašovali cez ekvádorské prístavy do USA a Európy. Táto stratégia sa ukázala ako veľmi účinná. Ekvádorské bezpečnostné zložky boli podfinancované a nemali takmer žiadne skúsenosti s bojom voči kartelom. Výsledkom bol rozmach zločinu, drog, a násilia a pomalý rozklad ekvádorskej spoločnosti.

Kartely zároveň začali vzájomne súperiť, bojovať voči bezpečnostným zložkám a zastrašovať miestne obyvateľstvo. Výsledkom rapídny nárast vrážd v krajine. Minulý rok sa v Ekvádore odohralo 4500 vrážd a bezpečnostným zložkám sa podarilo zadržať 210 ton drog. Sú to čísla,  ktoré prelomili všetky bývalé rekordy. Kartelom sa podarilo ovládnuť celé mestské časti, kde následne verbovali tínedžerov a deti do svojich radov. Ekvádor tiež stratil kontrolu nad štátnymi väznicami. Potom, čo vláda masovo uväznila členov kartelu, začali kartely preberať moc vo väzniciach. Odohralo sa mnoho väzenských vzbúr a cez vyhrážky, úplatky, násilie a výpalníctvo si kartely rozdelili väznice. V súčasnosti tak ekvádorské väznice slúžia ako logistické centrá pre obchod s drogami a sú úplne pod kontrolou zločineckých skupín. V poslednej väzenskej vzbure v meste Guayaquil, ktorá sa odohrala v priebehu júla 2023, bolo zavraždených 31 väzňov a viac než 90 väzenských dozorcov bolo zajatých ako rukojemníkov. Ekvádorský Prezident  Lasso v reakcii vyhlásil výnimočný stav a zákaz nočného vychádzania. Zároveň 27. júla vyslal do väzníc armádu, ktorá bola schopná vzburu potlačiť a oslobodiť väčšinu zajatých dozorcov. Zvyšok dozorcov je stále v rukách väzňov.

Situáciu komplikuje tiež fakt, že Ekvádor je krátko pred predčasnými parlamentnými a prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať 20. augusta. Súčasný prezident Guillermo Lasso odmietol znova kandidovať a favorit volieb je nejasný. Je pravdepodobné, že sa kartely pokúsia ovplyvniť výsledky volieb cez zastrašovanie, korupciu a manipuláciu výsledkov, podobne ako sa o to pokúsili drogové kartely v 80. rokoch v Kolumbii. Ekvádorské podsvetie je však vnútorne rozdelené a bez širokej spolupráce je nepravdepodobné, že by jednotlivé kartely boli schopné výraznejšie ovplyvniť výsledok volieb. Ekvádor má aj napriek problémom stále funkčné inštitúcie a úplné prevalcovanie štátu kartelmi je v blízkej budúcnosti nepravdepodobné. Krajinu tak v najbližších rokov čaká tuhý boj medzi štátom a kartelmi.

Foto kredit:

Novinky

Dezinformácie a demokracia – Boj o srdcia a mysle 2022

V priestoroch bratislavského Binaria sa 30. septembra uskutočnil už druhý ročník konferencie Dezinformácie a demokracia zameranej na celospoločenský boj proti dezinformáciám a výmenu skúseností v oblasti strategickej komunikácie. Organizuje ju…

Gruzínska vláda delegitimizuje protesty reklamou na Facebooku. Prezidentka zákon o „zahraničných agentoch“ vetovala

Začiatkom apríla 2024 Gruzínska túžba, vládnuca strana v Gruzínsku, presadila v parlamente kontroverzný zákon o „zahraničných agentoch“. Navrhovaná legislatíva bola schválená vo všetkých troch čítaniach a vyžaduje, aby sa mimovládne…

Čo si urobiť z nedávneho Putinovho personálneho kolotoča?

Existuje mnoho vysvetlení výmeny Sergeja Šojgua za Andreja Belousova na poste ruského ministra obrany a výmeny Nikolaja Patruševa za Šojgua na poste tajomníka Bezpečnostnej rady. Rozumieme však skutočne významu týchto…

Eurovoľby v ohrození populizmu a dezinformácií

Účasť slovenských voličov v doterajších (štyroch) eurovoľbách bola vždy najnižšia spomedzi všetkých členských štátov. Aktuálne prieskumy v tohtoročných voľbách predikujú silnejší záujem. Časť slovenského elektorátu je však mobilizovaná dezinformáciami a…