Geopolitika

Najťažšie strety medzi Izraelom a militantmi v Gaze za posledné mesiace

Martin Gvoth

Napätie medzi Izraelom a militantmi v Gaze eskalovalo po smrti významného člena Palestínskeho islamského džihádu (PIJ), ktorý držal hladovku v izraelskom väzení. V reakcii na jeho smrť PIJ v utorok 9. mája vypálil na Izrael približne 100 rakiet. Izraelské ozbrojené sily (IDF) v odvete následne spustili operáciu Štít a šíp, v rámci ktorej zabili päť vysokopostavených členov PIJ. Medzi zabitými boli Ali Ghali, veliteľ raketových síl PIJ  a jeho zástupca Ahmed Abu-Deka. IDF na Twitteri uviedli, že  títo dvaja boli „zodpovední za nedávne raketové útoky na Izrael“. Boje medzi Izraelom a militantmi v Gaze boli najťažšie od augusta 2022 a vyžiadali si najmenej tridsať palestínskych a jeden izraelský život. 

Ako potvrdil hovorca IDF, rakety na Izrael odpálil len PIJ a nič nenasvedčuje tomu, že by sa na týchto útokoch podieľal aj Hamás. Hamás, ako dominantné hnutie v pásme Gazy s politickou zodpovednosťou voči obyvateľstvu, má len málo racionálnych dôvodov na zapojenie sa do konfliktu s Izraelom kvôli PIJ. Vzhľadom na extrémnu chudobu miestnej palestínskej populácie a obmedzenia vyplývajúce z izraelskej a egyptskej blokády, musí Hamás vo svojich vzťahoch s Izraelom udržiavať krehkú́ rovnováhu. V praxi to dokladá aj fakt, že od minulého roka, kedy Izrael vydal 20 000 pracovných povolení pre obyvateľov Gazy, Hamás prejavuje oveľa menšiu ochotu bojovať. Prácou v Izraeli si Gazania zarobia podstatne viac, ako by zarobili v izolovanom pásme Gazy; a práve prácou v Izraeli môžu potenciálne priniesť viac peňazí do ekonomiky tohto územia, kde sa platí rovnakou menou ako v Izraeli.

Na druhej strane, vytrvalosť PIJ bojovať možno pripísať tomu, že nemá́ žiadnu zodpovednosť v Gaze a riadi sa len ideologickým cieľom poraziť Izrael a nahradiť ho palestínskym islamským státom. Ako tvrdí Zakaria al-Qaq, palestínsky expert na národnú bezpečnosť: „PIJ existuje len s jediným cieľom: bojovať a oslobodiť krajinu“. Stojí za zmienku, že táto skupina sa zdržiava angažovania v politických záležitostiach a zachováva silný kritický postoj voči Fatahu, sekulárnej palestínskej strane kontrolujúcej tzv. Západný breh Jordánu, resp. voči palestínskej samospráve, pričom sa rozhodla sústrediť výlučne na konfrontáciu s Izraelom. Skupinu podporuje a zásobuje Irán, najmä pokiaľ ide o výcvik, odborné znalosti a peniaze. Väčšina rakiet, ktoré PIJ používa k ostreľovaniu Izraelu sa ale vyrába priamo v pásme Gazy, čo len podčiarkuje dôležitosť zneškodnenia riaditeľa raketového programu PIJ. 

Po piatich dňoch bojov a vďaka sprostredkovateľskému úsiliu pod vedením Egypta, dosiahli Izrael a PIJ prímerie. Riešenie dlhodobého konfliktu medzi Izraelom a viacerými palestínskymi militantnými frakciami je však stále v nedohľadne a hrozba eskalácie je stále prítomná. Len tesne po uzatvorení prímeria, 15. mája boli izraelské jednotky predovšetkým v Jeruzaleme a v okolí Chrámovej hory, ktorá́ je už niekoľko týždňov centrom nepokojov, uvedené opäť do stavu zvýšenej pohotovosti. Dôvodom bolo 75. výročie Nakby, čo je označenie pre tzv. palestínsku katastrofu spojenú s vysídlením Palestínčanov a vznikom Izraelu.  

Raketová ofenzíva PIJ paradoxne umožnila izraelským predstaviteľom odviesť pozornosť verejnosti od kontroverznej reformy súdnictva, ktorú presadzuje vláda Benjamina Netanjahua. Reforma podľa mnohých ohrozuje izraelskú demokraciu, nedávno vyvolala masový odpor izraelskej verejnosti. Útoky PIJ a následná odveta voči vysokopostaveným členom  organizácie navyše dočasne zjednotili frakcie Knessetu (izraelského parlamentu) – údery voči PIJ podporila ako opozícia, tak koalícia. Dá sa ale očakávať, že keďže bol konflikt s PIJ len krátkodobý a skončil sa dočasným prímerím, reforma súdnictva sa opäť rýchlo stane stredobodom politickej diskusie a rozdelí izraelskú spoločnosť na dva tábory.

Foto kredit: Mustafa Hassona_flickr.com

Novinky

Dezinformácie a demokracia – Boj o srdcia a mysle 2022

V priestoroch bratislavského Binaria sa 30. septembra uskutočnil už druhý ročník konferencie Dezinformácie a demokracia zameranej na celospoločenský boj proti dezinformáciám a výmenu skúseností v oblasti strategickej komunikácie. Organizuje ju…

Gruzínska vláda delegitimizuje protesty reklamou na Facebooku. Prezidentka zákon o „zahraničných agentoch“ vetovala

Začiatkom apríla 2024 Gruzínska túžba, vládnuca strana v Gruzínsku, presadila v parlamente kontroverzný zákon o „zahraničných agentoch“. Navrhovaná legislatíva bola schválená vo všetkých troch čítaniach a vyžaduje, aby sa mimovládne…

Čo si urobiť z nedávneho Putinovho personálneho kolotoča?

Existuje mnoho vysvetlení výmeny Sergeja Šojgua za Andreja Belousova na poste ruského ministra obrany a výmeny Nikolaja Patruševa za Šojgua na poste tajomníka Bezpečnostnej rady. Rozumieme však skutočne významu týchto…

Eurovoľby v ohrození populizmu a dezinformácií

Účasť slovenských voličov v doterajších (štyroch) eurovoľbách bola vždy najnižšia spomedzi všetkých členských štátov. Aktuálne prieskumy v tohtoročných voľbách predikujú silnejší záujem. Časť slovenského elektorátu je však mobilizovaná dezinformáciami a…