Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu Karim Khan oznámil, že sa súd prelomovo začne zaoberať aj kybernetickými zločinmi, vrátane vojnových kyberzločinov. Hoci o možnom aplikovaní medzinárodného vojnového práva (takzvaných Ženevských dohovorov) a iných právnych noriem v kybernetickom priestore sa hovorí už roky, doposiaľ to zostávalo iba v rovine úvah. Vyjadrenie hlavného prokurátora tak môže priniesť zásadné zmeny a viesť k potrestaniu doteraz nestíhaných zločincov. Čo tento krok môže znamenať pre Rusko a jeho kyberkampaň namierenú voči Ukrajine?
Medzinárodné právo vs. kybernetický priestor
Charakter medzinárodných zločinov sa v kontexte rýchlo rozvíjajúcich technológií dramaticky mení. Kybernetické útoky nie sú iba o infikovaní zariadení obetí malvérom či pýtaní výkupného, no v niektorých prípadoch môžu viesť k smrti občanov či závažným materiálnym škodám. Prokurátor Khan vo svojom krátkom článku pre Digital Front Line deklaruje, že podobné trestné činy budú predmetom prešetrovania medzinárodného súdu, najmä ak pôjde o útoky na kritické sektory ako zdravotníctvo. Súdne procesy budú vychádzať zo zločinov definovaných v Rímskom štatúte, ktorý dáva Haagskemu súdu právo začať trestné konanie. Vyhlásenie Khana sa tak dá považovať za dôležitý krok vpred pri zabezpečovaní spravodlivosti. Právny systém si totiž dnes nie vždy dokáže poradiť s aktivitami odohrávajúcimi sa v kybernetickom priestore. Množstvo kyberkriminálnikov preto zostávalo nepotrestaných a aktéri tak nemali žiadny dôvod so svojimi operáciami skoncovať. Navyše, veľké množstvo kybernetických operácií je priamo podporovaných štátnymi aktérmi a inštitúciami, ktoré hackerom platia za vykonanie záškodníckych aktivít proti ich nepriateľom. Aj túto skutočnosť by mohol zmeniť nový prístup medzinárodného trestného súdu, keďže medzi potrestanými by nemali byť iba samotní hackeri, ale aj zadávatelia rozkazov na vykonanie útokov. Ak teda napríklad štát financuje konkrétnu hackerskú skupinu stojacu za závažnými zločinmi, lídri danej krajinyby mohli niesť právnu zodpovednosť. Odhodlanie prokurátora Khana vyšetrovať kybernetické zločiny je teda významným prvým krokom k dosiahnutiu spravodlivosti a vytvoreniu takzvaného odstrašujúceho efektu. Ak budú môcť byť hackeri a ich objednávatelia za trestné činy v praxi aj potrestaní, mnohých ľudí táto skutočnosť môže odradiť od vykonávania takýchto aktivít. To, ako konkrétne bude ale vyzerať aplikácia aktuálne platných právnych princípov na kybernetické zločiny medzinárodným súdom však nateraz zostáva nejasné. Bližšiu predstavu nám prinesie až prvý prípad privedený pred ICC.
Potreba nového právneho rámca
Hoci mnohí považujú daný krok za dramatické zlepšenie bezpečnosti kybernetického priestoru, v skutočnosti ide iba o prvý krok. Fyzický a kybernetický priestor je v mnohých ohľadoch zásadne odlišný. Preto aj zákony pre fyzické svet nie úplne pokrývajú potreby toho kybernetického. Môže sa teda jednoducho stať, že pri hackerskej aktivite s dramaticky negatívnym dopadom nebude páchateľ potrestaný kvôli chýbajúcej právnej definícií v zákonoch pre konvenčné zločiny. Ak si zoberieme príklad vojnových kyberzločinov, tak vojnové právo sa vzťahuje výlučne na operácie odohrávajúce sa počas ozbrojeného konfliktu. Medzinárodné vojnové právo sa teda nemôže vzťahovať na hackerské útoky prebiehajúce počas obdobia mieru. V prípade, ak by sa malo uplatniť vojnové právo aj v období mieru, museli by kybernetické útoky dosiahnuť určitú mieru závažnosti. Znamená to, že by buď museli spôsobiť zranenie osôb či ich smrť alebo by majetkové škody museli byť podobné tým, pri tradičných ozbrojených konfliktoch. Odborníci sa preto zhodujú, že by bolo žiaduce prijať nový medzinárodný dohovor špecificky venovaný kybernetickému svetu. Vychádzať by mohol napríklad z už existujúcich Tallinských manuálov vytvorených Centrom excelentnosti kooperatívnej kybernetickej obrany NATO (CCDCOE). Tie však aktuálne nie sú právne záväzné ani len pre členské štáty aliancie. Prvým krokom by teda mohlo byť prijatie dohovoru pokrývajúceho kybernetický priestor na medzinárodnej úrovni.
Čo nový záväzok znamená pre Rusko?
Po oficiálnom stanovisku Karima Khana k prešetrovaniu kybernetických zločinov sa naskytá aj otázka kto bude prvým obvineným. Keďže vyhlásenie prišlo práve v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine podozrenie prirodzene padlo na Ruskú federáciu. Moskva totiž súbežne s konvenčnou agresiou spustila voči Ukrajine aj agresívnu kybernetickú kampaň cieliacu na kritickú infraštruktúru krajiny. Známe ruské hackerské skupiny, ako napríklad Sandworm, majú na svedomí útoky na civilné ciele a to nielen počas prebiehajúcej vojny, ale aj niekoľko rokov pred ňou. Jedným zo známejších kyberútokov, ktorý prebehol od začiatku ozbrojeného konfliktu je aj útok na Viasat satelity. V dôsledku operácie sa ocitli tisíce ľudí bez internetu a to nielen na území Ukrajiny, ale naprieč celou Európou. Aj samotná ukrajinská vláda začala svoje vlastné vyšetrovanie ruských zločinov odohrávajúcich sa v kybernetickom priestore. Práve získané dôkazy by neskôr mohli poslúžiť pri prípadnom konaní medzinárodného trestného súdu. Otázkou však nateraz zostáva, či sa prokurátori rozhodnú začať trestné konanie proti Rusku. Či už budú prvým predmetom skúmania ruské kyberzločiny alebo kybernetické činy iného štátu, bude to významný míľnik pre medzinárodné trestné právo.