Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu 22. februára rozhodol, že Azerbajdžan musí zaručiť voľný pohyb pozdĺž Lačinskeho koridoru. Koridor, ktorý predstavuje jedinú pozemnú cestu medzi Arménskom a Náhorným Karabachom, blokujú od 12. decembra azerbajdžanskí aktivisti podporovaní vládou v Baku. Blokáda spôsobila v Karabachu humanitárnu krízu, keď narušila prístup k základným tovarom a službám vrátane potravín, pohonných hmôt a liekov pre 120 000 Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu.
Tzv. druhá vojna o Náhorný Karabach medzi Azerbajdžanom a arménskou stranou sa skončila v novembri 2020 prímerím, ktoré mimo iné riešilo aj existenciu a fungovanie tzv. Lačinského koridoru – 5 km širokého pásu spájajúceho Arménsko s časťou Náhorného Karabachu, ktorý ostal pod kontrolou Arménov. Azerbajdžan podpisom prímeria garantoval bezpečnosť a priechodnosť tohto koridoru. Rusko pre tento účel do oblasti vyslalo necelých 2 000 vojakov. Lačinský koridor je však decembra minulého roka zablokovaný, čo pre Karabach znamená nedostatok ropy, potravín či liekov a iných medicínskych potrieb.
Blokáda koridoru začala 12. decembra 2022, kedy skupina azerbajdžanských občanov, tvrdiacich o sebe, že sú ekologickí aktivisti, zablokovala cestu neďaleko kontrolného bodu postaveného ruskými vojakmi. Aktivisti žiadali ruského veliteľa Andreja Volkova, aby povolil Azerbajdžanu monitorovať náleziská medi a molybdénu nachádzajúce sa na území Náhorného Karabachu. Podľa aktivistov ich totiž Arméni ilegálne využívajú, čím tiež poškodzujú životné prostredie. Baku má ohľadom ložísk Kyzlbulag a Demirli tiež priamy ekonomický záujem. Azerbajdžan udelil koncesiu na ťažbu spoločnosti Anglo-Asian mining, ktorá ale potrebuje získať fyzický prístup k ložiskám na to, aby mohla začať s prieskumom a ťažbou. Podiel na ťažbe podľa niektorých správ majú mať tiež spoločnosti blízke rodine prezidenta Azerbajdžanu Alijeva.
Azerbajdžanské autority však tvrdia, že táto kríza má čisto ekologický rozmer. Azerbajdžan sa začiatkom decembra dohodol s ruskými jednotkami tom, že 10. decembra pricestujú do oblasti azerbajdžanskí špecialisti a obhliadnu situáciu na náleziskách, čo sa však nestalo. Baku sa podľa slov ministra zahraničných vecí Jeyhuna Bayramova už viac ako rok dožaduje možnosti monitorovať náleziská, avšak neúspešne. Azerbajdžanská vláda zároveň odmieta zodpovednosť za blokádu a tvrdí, že Lačinský koridor obsadili reálni ekologickí aktivisti.
Arménska strana tieto tvrdenia odmieta. Podľa Jerevanu sa nejedná o reálnych aktivistov ale o akciu riadenú azerbajžandskou vládou. Arménsky premiér Nikol Pašinjan v decembri dokonca hovoril o genocíde karabašských arménov. Podľa karabašských autorít nie je cestná blokáda jediným prvkom, ktorým sa Baku snaží ukázať svoju silu. Za tri mesiace boli niekoľkokrát prerušené dodávky plynu, pravidelnosťou sú výpadky elektrickej energie. Za tým sú podľa miestnych autorít poškodenia na elektrickom vedeni v úseku vedúcom azerbajdžanským územím.
Kríza eskalovala až tak, že ju musel riešiť Medzinárodný súdny dvor a ten pred niekoľkými dňami dospel k záveru hneď v niekoľkých bodoch sporu. Podľa verdiktu súdu je Azerbajdžan povinný použiť všetky dostupné prostriedky, aby zabezpečil voľný pohyb osôb, vozidiel a nákladu pozdĺž celého Lačinského koridoru v oboch smeroch. Súd ďalej zamietol arménsku žiadosť o to, aby Baku prestalo narúšať dodávky plynu do Náhorného Karabachu. Podľa súdu nepredložila arménska strana dostatočné dôkazy o tom, že by sa jednalo o organizované sabotáže. Azerbajdžan žiadal, aby súd zakázal Arménsku a Náhornému Karabachu pokladať míny a pasce do oblastí, kam sa majú vrátiť etnickí Azerbajdžanci. Táto žiadosť bola súdom zamietnutá.
Foto kredit: Wikipedia Commons/Aykhan Zayedzadeh