Mali 16. júna vyzvalo OSN, aby stiahlo svoju mierovú misiu MINUSMA z krajiny, pričom zdôraznilo, že misia „nereaguje“ na bezpečnostné výzvy, ktorým Mali čelí. El Ghassim Wane, vedúci misie OSN v Mali, zdôraznil, že mierové operácie OSN je „takmer nemožné“ vykonávať bez súhlasu hostiteľskej krajiny. Nečakaná požiadavka na stiahnutie mierových jednotiek OSN – MINUSMA vyvoláva obavy, že prispeje k zvýšeniu chaosu a posilneniu pozície islamistických a džihádistických skupín v krajine. Okrem toho by stiahnutie pravdepodobne pripraví pôdu pre zvýšenie ruského vplyvu v Mali a ohrozí udržateľnosť Alžírskej mierovej dohody. Práve táto dohoda z roku 2015 prispela k ukončeniu dlhotrvajúceho konfliktu medzi malijskou vládou a tuarégskymi povstalcami na severe krajiny.
Misia MINUSMA bola zriadená v roku 2013 s cieľom pomôcť stabilizovať krajinu po tom, ako v roku 2012 vypuklo na severe krajiny tuarégske povstanie. Situácia v krajine sa nezlepšila ani po mierovej dohode z roku 2015, keďže centrálna vláda dodnes čelí hrozbe v podobe džihádistických a islamistických skupín napojených na Islamský štát a al-Káidu. Zatiaľ čo povstalci boli s pomocou vojenskej operácie pod vedením Francúzska vytlačení od moci v severných mestách Mali, preskupili sa v púšti a pokračovali v útokoch na malijskú armádu a jej spojencov.
Napriek tomu, že misia MINUSMA má približne 15 000 príslušníkov mierových síl, jej schopnosť bojovať proti dlhodobému islamistickému povstaniu, ktoré sa postupne rozšírilo do veľkej časti západnej Afriky, bola značne obmedzená. Frustrácia z rastúcej neistoty viedla v Mali k dvom vojenským prevratom v rokoch 2020 a 2021, pričom miestna vojenská junta sa čoraz častejšie dostávala do sporov ako s misiou OSN, tak ďalšími medzinárodnými spojencami. Okrem toho, že Mali v roku 2021 prerušilo dlhoročné spojenectvo s Francúzskom a uzavreloo spoluprácu s Wagnerovou skupinou, ktorá je napojená na Moskvu, zavádzala vláda čoraz prísnejšie obmedzenia pre letecké a pozemné operácie misie MINUSMA, čo výrazne obmedzovalo jej efektívnosť.
Napriek obmedzeniam sa jednotkám MINUSMA podarilo situáciu na severe krajiny čiastočne stabilizovať a pomôcť udržať mestá, vrátane Gao a Timbuktu, ktoré sú obkľúčené islamistickými militantmi, pod kontrolou centrálnej vlády. Popri poskytovaní zdravotníckych evakuácií pre nedostatočne vybavenú malijskú armádu a hliadkovaní v táboroch pre vysídlené osoby, MINUSMA taktiež poskytuje zamestnanie miestnym obyvateľom a najmä distribuuje rozvojovú pomoc, ktorá je nesmierne dôležitá pre miestne obyvateľstvo. Nie je jasné, ako bude vyzerať distribúcia tejto pomoci po stiahnutí misie.
Nárast ruského vplyvu
Od augusta 2020 rokovala malijská vojenská junta o príchode približne 1 000 ruských žoldnierov do Mali, kde majú vykonávať výcvik miestneho vojska a protiteroristické operácie. Intervencia Wagnerovej skupiny v Mali, podobne ako v Stredoafrickej republike, nahradila partnerstvo s francúzskymi a inými medzinárodnými partnermi. Výmenou za tieto služby služby získala skupina Wagner finančné a banské koncesie, ktorých hodnota sa odhaduje na 10 miliónov eur mesačne. V praxi môže byť toto číslo ale výrazne vyššie. Vzhľadom na blízky vzťah malijskej vojenskej junty a Wagnerovej skupiny je veľmi pravdepodobné, že vojenská junta bude chcieť využiť Wagnerovcov tiež na prevzatie úloh, ktoré na severe krajiny plnila MINUSMA. Otázne ostáva, nakoľko dokáže približne 1000 Wagnerovcov čeliť islamským militantom napojeným na Islamský štát a al-Kájdu. Je však pravdepodobné, že bez 15 000 príslušníkov misie MINUSMA to bude komplikovaná úloha. V konečnom dôsledku je nahradenie mierových síl Wagnerovými žoldniermi, ktorí boli obvinení z početných prípadov porušovania ľudských práv civilistov na Ukrajine alebo v Stredoafrickej republike, znepokojujúcim signálom nielen pre medzinárodné humanitárne organizácie pôsobiace v krajine, ale predovšetkým pre obyvateľov Mali.
Krach Alžírskych mierových dohôd
V júni 2015 sa malijská vláda, Platforma (koalícia provládnych ozbrojených skupín) a Koordinácia azawadských hnutí (CMA – aliancia tuarégskych povstaleckých skupín zo severu Mali) zišli v Bamaku, aby podpísali dohodu o ukončení povstania vedeného Tuarégmi na severe krajiny. Vyjednávací tím viedlo Alžírsko a zúčastnilo sa na ňom viacero zainteresovaných strán vrátane: Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), Africkej únie, Európskej únie, Spojených štátov a Francúzska. Cieľom dohody bolo obnoviť mier v Mali prostredníctvom decentralizácie – zavedením regionalizačných opatrení, vytvorením národnej armády zloženej z bývalých členov ozbrojených skupín, ktorí boli signatármi dohody, a podporou hospodárskeho rastu, najmä v severnej časti krajiny. Implementácia dohody sa však ukázala ako nesmierne zložitá. Carterovo centrum uviedlo, že v oblasti vykonávania vládnych ustanovení nebol dosiahnutý prakticky žiaden progres. V roku 2017 bolo prijatých 22 % ustanovení dohody, zatiaľ čo v roku 2020 to bolo 23 %. Okrem toho sa uspokojivo neuplatňoval žiadny z piatich pilierov dohody.
Ako poznamenal hovorca CMA, stiahnutie mierových síl je predčasné a môže ešte viac posilniť pozíciu islamských povstalcov v krajine. Okrem toho stiahnutie misie MINUSMA z krajiny znamená definitívny kolaps Alžírskej mierovej dohody, keďže v krajine prestane pôsobiť jediný praktický garant tejto zmluvy. Spolu s posilnením vplyvu Ruska to načrtáva nejasnú budúcnosť Mali z hľadiska mieru, bezpečnosti a stability.
Foto kredit: flickr.com/Mission de l’ONU au Mali – UN Mission in Mali