Maďarský minister zahraničných vecí Szijjártó znova navštívil Moskvu, kde 11. apríla podpísal novú zmluvu o energetických dodávkach, najmä plynu, z Ruska. Potom americký veľvyslanec v Maďarsku oznámil zaradenie troch predstaviteľov Ruskom kontrolovanej Medzinárodnej investičnej banky na sankčný zoznam Spojených štátov, po čom nasledovalo neochotné ukončenie členstva Maďarska ako poslednej európskej krajiny v tejto inštitúcií. Obe udalosti poukazujú na stále veľmi dobré vzťahy medzi Moskvou a Budapešťou. Tá sa nezdráha napĺňať ruský rozpočet forintami a nepriamo tak financovať ruskú inváziu na Ukrajine, pričom aj naďalej ostáva trójskym koňom Ruska v Európskej únií.
„Energetické suroviny z Ruska sú lacné, ale stoja Ukrajincov životy.“ Takto sa vyjadril poradca ukrajinského prezidenta Oleg Ustenko k novej energetickej dohode, ktorú uzatvoril maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na svojej ďalšej návšteve Ruska. Tá sa uskutočnila v utorok 11. apríla 2023, kedy sa Szijjártó v Moskve stretol s ruským vicepremiérom Alexandrijom Novakom a vedením spoločností Gazprom a Rosatom. Na stretnutí podpísali sériu zmlúv, vďaka ktorým si Maďarsko zabezpečilo možnosť nákupu zemného plynu z Ruska nad rámec súčasných dohodnutých dodávok s tým, že zastropovali cenu plynu na 150€ za megawatt hodinu. Pokiaľ by cena plynu vystúpila nad túto hranicu, Maďarsko si bude môcť platby za plyn na neskorší termín. Rusko sa tiež zaviazalo pokračovať v tranzite plynu cez plynovod Turkstream, vďaka ktorému plyn obchádza územie Ukrajiny a nemusí tak platiť tranzitné poplatky krajine, ktorú vojensky napadlo. Súčasťou dohôd je aj zmena ustanovení o financovaní a výstavbe jadrovej elektrárne Paks II medzi maďarskou vládou a ruským Rosatomom. Tieto zmeny však bude musieť ešte odobriť aj Európska komisia (EK).
Ďalšou kontroverziou spojenou s Maďarskom, je uvalenie amerických sankcií na troch vysokých predstaviteľov Medzinárodnej investičnej banky (IIB), ktorá sídli v Budapešti. Banka vznikla v roku 1970 v ére Sovietskeho zväzu a jej cieľom je zlepšovať ekonomické vzťahy medzi členskými krajinami, ktorými sú Rusko, Vietnam či Mongolsko. IIB presťahovala svoje sídlo do maďarskej metropoly z Moskvy v roku 2019. Už vtedy zaznievali obavy, že Rusko môže banku využiť k rozvinutiu svojej spravodajskej siete agentov v EÚ a k získavaniu citlivých informácií. IIB je totiž registrovaná ako oficiálna súčasť ruských štátnych orgánov a historicky bolo vždy Rusko jej majoritným akcionárom, vďaka čomu má na ňu eminentný vplyv. Tento argument použil aj americký veľvyslanec v Maďarsku, David Pressman, ktorý oznámil umiestnenie troch osôb na sankčný zoznam Spojených štátov amerických. Konkrétne ide o dve osoby z Ruska a jedného maďarského občana, člena výkonnej rady IIB. Pressman tiež uviedol, že Maďarsko nereagovalo na americké obavy a premiér Orbán nemal problém hostiť sídlo tejto organizácie a zostať jej členom aj naďalej. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu krajiny ako Slovensko či Česko ukončili členstvo v IIB. Napriek počiatočnej kritike maďarských vládnych predstaviteľov voči krokom americkej administratívy, sa aj samotné Maďarsko rozhodlo vystúpiť z tejto medzinárodnej finančnej inštitúcie, a to už 13. apríla 2023, teda deň po oznámení sankcií. Otázkou tak zostáva už len to, či sa banka presunie naspäť do Moskvy alebo si to tentokrát zamieri do Havany či Ulanbátaru.
Nové zmluvy medzi Maďarskom a Ruskom ukazujú, že Budapešť plánuje udržiavať blízke vzťahy s Moskvou, aj napriek ruskej agresii voči Ukrajine. Tento postoj oficiálne odôvodňuje potrebou zaistiť si diverzifikované zdroje energetických surovín. Potvrdil to aj maďarský minister zahraničných vecí Szijjártó, ktorý sa k celej záležitosti vyjadril nasledovne: „Pokiaľ je otázka dodávok energie otázkou fyzickou, a nie politickou alebo ideologickou, či sa vám to páči alebo nie, Rusko a spolupráca s ním budú mať pre energetickú bezpečnosť Maďarska zásadný význam.“ To len potvrdzuje, že Maďarsko nemá záujem meniť svoje vzťahy s Ruskom a považuje ho za legitímneho obchodného partnera aj naďalej. Takisto sa neobáva zveriť bezpečnosť výstavby a prevádzku jadrových elektrární do rúk ruských štátnych spoločností. Naopak, za problém považuje právo EK odobriť zmeny, ktoré Maďarsko podpísalo s Rosatomom v zmluvách o dostavbe Paks II.
V tomto kontexte je možné očakávať, že sa nebude meniť ani doterajší problematický postoj Budapešti k Bruselu v kontexte vojny na Ukrajine. V praxi to znamená pokračovanie populistickej a euroskeptickej rétoriky, kritiky európskych inštitúcií a tiež samotnej Ukrajiny. Príkladom je nedávna kritika Viktora Orbána, ktorý povedal, že ak by Západ prestal v masívnej finančnej podpore Ukrajiny, skončila by sa vďaka tomu aj samotná vojna, pretože „Ukrajina je finančne neexistujúci štát.“ V zákulisí ale Maďarsko bude, i keď len neochotne, pokračovať v spolupráci s EÚ na takmer všetkých frontoch, podobne ako v prípade schvaľovania sankcií voči Rusku. Podobný vzorec správania je možné pozorovať aj v kontexte amerických sankcií na predstaviteľov IIB. Maďarsko najprv odmieta prerušiť svoje vzťahy s inštitúciou ovládanou z Kremľa, no napokon po ostrejšej rétorike Spojených štátov prehodnotí svoje kroky a členstvo ukončí. V časoch vojny na Ukrajine ale takáto, čisto pragmatická forma zahraničnej politiky bez morálnych záväzkov, ale ešte viac prehlbuje nedôveru Bruselu a Washingtonu voči Maďarsku a posilňuje presvedčenie, že Budapešť zostáva trójskym koňom Ruska v EÚ.
Foto kredit: Flickr.com_EU2017EE Estonian Presidency