Nevojenská bezpečnosť

Komunikácia obranných tém na Slovensku a v Českej republike: Mapovanie aktérov a naratívov v online priestore

Adapt Institute

Predstavujeme vám našu najnovšiu výskumnú štúdiu pre Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu. Tento výskum bol vedený v spolupráci s Gerulata Technologies a European Values Center for Security Policy.

Cieľom tejto výskumnej štúdie, reportu, je identifikovať najúspešnejších komunikátorov v slovenskom a českom informačnom priestore o témach súvisiacich s obranou a poskytnúť podrobnú analýzu ich komunikácie s osobitným zameraním na geopolitický sentiment, témy a naratívy.

Táto práca sa snaží odpovedať na nasledujúce výskumné otázky:

  • Kto sú najúspešnejší komunikátori v slovenskom informačnom priestore a českom informačnom priestore o témach súvisiacich s obranou?
  • Aké naratívy možno identifikovať v ich komunikácii o témach súvisiacich s obranou?
  • Aké geopolitické sentimenty, resp. citové zafarbenie možno identifikovať v ich komunikácii?

Prečo daný report vznikol? 

Naša štúdia mala za úlohu zistiť, ako sa na Slovensku a v Česku komunikujú obranné témy. Vzhľadom na úzke historické, kultúrne, jazykové a politické vzťahy medzi oboma národmi možno následne popísať dôležité podobnosti a rozdiely. Predpokladáme, že komunity StratComu v oboch krajinách, vrátane slovenského a českého ministerstva obrany a ozbrojených síl, môžu považovať tento report za užitočný a použiteľný pri svojej práci a ďalšej spolupráci.

Zo širšej perspektívy NATO by mal report zmenšovať informačnú a vedomostnú dieru týkajúcu sa kľúčovej, ale málo diskutovanej časti východného krídla NATO.

>>> Náš report môžete nájsť online na webovej stránke NATO StratCom alebo si ho stiahnite tu na odkaze Communicating Defence in Slovakia and the Czech Republic: Mapping Actors and Narratives online

Na hodnotenie komunikácie obranných tém na sociálnych sieťach v Českej republike a na Slovensku sme v reporte použili kvalitatívne a kvantitatívne prístupy. Zozbierané údaje z Facebooku, Telegramu a YouTube sme zanalyzovali pomocou konkrétneho softvéru vyvinutého spoločnosťou Gerulata Technologies. Náš časový rámec zberu dát zahŕňa 12 mesiacov: od 1. augusta 2021 do 30. júla 2022.

Dáta sme zozbierali zo sociálnych sietí pomocou súboru kľúčových slov týkajúcich sa obrany a anotovali sme obsah podľa aktérov, tém a geopolitického sentimentu. Dataset obsahuje 10 404 jednotlivých príspevkov (vrátane textu, obrázkov a videí; rozdelených na obsah v slovenskom jazyku (5 213 príspevkov) a obsah v českom jazyku (5 191 príspevkov). Údaje boli zoradené podľa počtu interakcií v zostupnom poradí. Tento prístup nám pomohol zoradiť obsah podľa jeho virality a zapojenia publika a umožnil nám filtrovať len tie najrelevantnejšie príspevky.

Vybrané kľúčové zistenia reportu

Slovensko má oveľa väčší počet protizápadných aktérov komunikujúcich obranné témy ako Česko. Na Slovensku je výrazne vyšší prienik protizápadných a proruských naratívov ako v Českej republike.

Slovenskí protizápadní aktéri sú v našej štúdii najlepšie fungujúcou skupinou. Konzistentne získavajú viac reakcií, zdieľaní a komentárov ako prozápadní aktéri na Slovensku alebo ktorýkoľvek aktér v Česku.

Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku máme vážny problém, ktorý je potrebné preskúmať oveľa viac a prijať aktívne kroky k jeho riešeniu.

Čo sa týka „nepriateľov“, český informačný priestor je negatívny prevažne voči Rusku. To sa ukázalo v približne pätine prípadov skúmaných príspevkov. Prieskumy relevantných agentúr a inštitúcií ukazujú, že v českej populácii od jari pretrváva protiruské a prozápadné geopolitické cítenie. Naopak, v protizápadnom geopolitickom cítení bola najvýraznejšie zastúpená orientácia slovenského obyvateľstva identifikovaná v 15 % príspevkov. Naše dáta tak demonštrovali dlhodobý protizápadný a anti-NATO spoločenský sentiment na Slovensku.

Slovenská infosféra má oveľa viac klastrov ako česká. Dôvodom je silnejší protizápadný sentiment Slovenska a skutočnosť, že slovenskí aktéri sú v komunikácii obranných tém efektívnejší ako ich českí kolegovia.

NATO bolo na Slovensku podstatne väčšou témou ako v Česku. Kým v slovenskom datasete bolo takmer 600 príspevkov týkajúcich sa NATO, v Českej republike ich bolo menej ako 400. Napriek tomu v oboch krajinách mierne prevládal negatívny geopolitický sentiment voči NATO.

Po ruskej agresii proti Ukrajine vojna dominovala verejnému diskurzu počas celého roka 2022. V dôsledku toho sa väčšina obsahu zozbieraného pre tento výskum týkala vojny na Ukrajine. Ďalšími významnými obrannými témami boli vojenská spolupráca (výcvik a dodávky zbraní) a NATO, no aj tieto témy sa najčastejšie spomínali v kontexte vojny na Ukrajine.

Významná časť diskurzu na sociálnych sieťach strategicky využívala naratív, že a pomocou Ukrajine sú národy vtiahnuté do konfliktu. Dodávanie zbraní a všeobecná pomoc Ukrajine bola vykreslená ako šikmá plocha k vojne s Ruskom. Tieto príbehy sa dôsledne používali od začiatku vojny ako výzva k zmierlivosti s Ruskom.

Podpora pre Ukrajinu sa pretavila do podpory ukrajinských utečencov. Medzi proukrajinskými a proruskými aktérmi a ich prístupom k ukrajinským utečencom bol viditeľný rozdiel. Prvý z nich vo všeobecnosti hovorili o nevyhnutnosti integrácie Ukrajincov vysídlených vojnou. Proruskí aktéri šírili naratív o utečencoch ako o hrozbe statusu quo.

Whataboutizmus alebo “ačohentizmus” bola široko rozšírená taktika (a naratív o vojne na Ukrajine) na Slovensku. Whataboutizmus sa na Slovensku využíval približne dvakrát viac ako v Česku. Jedným z najaktuálnejších príbehov bola manipulatívna kritika intervencie NATO v Juhoslávii, konkrétnejšie bombardovanie Belehradu (agresia Západu proti slovanským bratom). Podobne využívané, ale menej prítomné, boli prípady vojny v Iraku a Afganistane. Zdá sa celkom jasné, že tieto naratívy sa snažili v slovenskej spoločnosti vyvolať protiamerické geopolitické nálady a pacifistické svetonázory.

V slovenskom informačnom prostredí  dominovali politickí aktéri, zatiaľ čo v Českej republike dominovali mainstreamové médiá. To je možno dôvod, prečo Česká republika nebola taká vážne protizápadná a proruská. Politici na oboch stranách proti/prozápadnej priepasti získali najviac interakcií aj napriek tomu, že v Českej republike sú to práve mainstreamové médiá, ktoré majú väčší podiel obsahu na trhu. Politickí aktéri sú tak v oboch krajinách najúčinnejšími komunikátormi tém súvisiacich s obranou.

Dôležitým pozorovaním je, že v Česku je väčší podiel prozápadných influencerov. Zatiaľ čo na Slovensku prozápadní influenceri v online priestore prakticky neexistovali. 

Závery

Po podrobnej analýze dát sme dospeli k záveru, že pokiaľ ide o boj proti protizápadným aktérom, tabletop cvičenia a simulácie rôznych komunikačných scenárov naprieč inštitúciami môžu byť účinnými nástrojmi na vybudovanie potrebnej dôvery medzi zainteresovanými stranami. Ak takéto techniky nie sú zavedené v rámci zainteresovaných organizácií, nemali by váhať požiadať o podporu medzinárodných partnerov, vrátane Centra excelentnosti strategickej komunikácie NATO alebo Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám.

Keďže príbehy sa zvyčajne opakujú, malo by byť možné vytvoriť databázu odhalených klamstiev, overených falošných správ alebo hoaxov. Vopred pripravené úryvky správ môžu efektívne skrátiť reakčné časy. Profesionáli StratComu nemusia robiť všetku komunikáciu sami. Ak je to možné, mali by využívať správy a produkty podobne zmýšľajúcich aktérov, ktorí sú prirodzenými spojencami. Koordinovaná činnosť vládnych komunikátorov by mala byť dobrým štandardom, ale príležitostne môžu chcieť využiť aj výstupy od influencerov a aktérov občianskej spoločnosti.

Bez ohľadu na zdroj informácií by sa mala venovať veľká pozornosť zásade, že všetka komunikácia zo strany vlády vrátane opätovne zdieľaného obsahu musí zostať pravdivá a vecná. Dôveryhodnosť je základným kameňom Strategickej komunikácie.

>>> Náš výskumný report môžete nájsť online na webovej stránke NATO StratCom alebo si ho stiahnuť tu na odkaze Communicating Defence in Slovakia and the Czech Republic: Mapping Actors and Narratives online

Autori reportu: 

Martin Brezina, Gerulata Technologies

Peter Dubóczi, Infosecurity.sk and Adapt Institute

Matej Kandrík, Adapt Institute

Veronika Krátka Špalková, European Values Centre for Security Policy 

Tomáš Kriššák, Gerulata Technologies