Od odstúpenia Washingtonu od jadrovej dohody s Teheránom v roku 2018 Irán neustále rozširuje svoju infraštruktúru na obohacovanie uránu. Podľa aktuálnych odhadov je blízkovýchodný teokratický režim k jadrovej bombe blízko, ako ešte nikdy predtým. Napriek pokračujúcemu diplomatickému úsiliu úplnému obnoveniu jadrovej dohody z roku 2015 aj naďalej bránia politické obmedzenia v oboch krajinách.
V súčasnosti je najproblematickejším aspektom skutočnosť, že Irán bez dodržania obmedzení vyplývajúcich z jadrovej dohody výrazne rozšíril svoj program obohacovania uránu. Nedávna analýza naznačuje, že Irán by mohol potenciálne vyprodukovať obohatený urán potrebný na výrobu zbraní už za 12 dní, pričom by použil svoje súčasné zásoby 60%-ného obohateného uránu. Tento scenár vyvoláva obavy z toho, že Teherán je schopný prelomiť „hranicu“, ktorá ho delí od zhromaždenia dostatočného množstva uránu na výrobu jadrovej bomby. Okrem toho sa predpokladá, že Irán stále vyvíja potrebné detonačné mechanizmy pre funkčné jadrové zariadenie.
Postup Iránu vpred v jadrovej oblasti vyvolali silnú reakciu jeho regionálnych a medzinárodných rivalov, najmä Spojených štátov a Izraela. Tieto krajiny považujú iránsky jadrový program za hlavnú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Rozsah hrozby prevyšuje dokonca aj obavy z iránskej podpory ozbrojených skupín či ohrozenia obchodnej lodnej dopravy v Perzskom zálive. Rastúci trend sa pripisuje obavám z eskalácie vážneho ozbrojeného konfliktu medzi týmito stranami, ktorý by mohol mať katastrofálne dôsledky pre všetky zúčastnené strany. Aktuálne správy ale naznačujú, že od mája prebiehajú rokovania o neformálnych dohodách medzi americkými a iránskymi diplomatmi. Tieto dohody zahŕňajú dobrovoľné obmedzenie obohacovania iránskeho uránu, stiahnutie milícií v Sýrii a prepustenie zadržaných osôb na oboch stranách. Vďaka spoločnému dialógu Spojené štáty a Irán dosiahli 11. septembra dohodu o výmene väzňov, ktorá zahŕňa prepustenie Iráncov zadržiavaných v USA a Američanov zadržiavaných v Iráne. Táto dohoda zahŕňa aj upustenie od sankcií USA, čo umožní prevod zadržaných aktív iránskej centrálnej banky do katarských bánk. Tieto aktíva vo výške 6 miliárd dolárov sa majú použiť na nákupy humanitárnej pomoci a vyrovnanie dlhov.
Zdá sa, že diplomatické jednania padli na úrodnú pôdu. Posledné zverejnené správy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) o dodržiavaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) ukazujú, že zo strany Iránu došlo k určitému pokroku. Zásadným sa javí fakt, že zásoby 60%-ného obohateného uránu sa zvyšovali najpomalšie od roku 2021 a celkové množstvo v iránskych zásobách sa znížilo približne o 25%. To naznačuje zárodky ochoty Teheránu deeskalovať jadrové napätie. Kritici však tvrdia, že ústupky Iránu sú naďalej nedostatočné, najmä pokiaľ ide o prístup k monitorovacím kamerám a nevyriešené otázky týkajúce sa záruk.
Okrem toho na oboch stranách existuje istá miera skepticizmu. História napätých americko-iránskych vzťahov a neistota týkajúca sa konečných jadrových cieľov Iránu spôsobujú, že budovanie dôvery je v konečnom dôsledku veľmi zložité. Záujem o vyriešenie iránskej jadrovej otázky presahuje aj hranice Spojených štátov a Iránu. Stabilita Blízkeho východu a celosvetové úsilie o nešírenie jadrových zbraní visia na vlásku. Diplomatické riešenie, ktoré zabráni Iránu vo vývoji jadrových zbraní a zároveň mu umožní vykonávať jadrové aktivity v súlade s medzinárodnou dohodou, by bolo významným víťazstvom pre medzinárodnú bezpečnosť.
Na záver možno konštatovať, že situácia okolo iránskeho jadrového programu je zložitá a krehká. Nedávne obmedzenie obohacovania uránu zo strany Iránu a diplomatické rokovania so Spojenými štátmi ale dávajú náznak nádeje, ako sa vyhnúť katastrofickému konfliktu. Pretrvávajú však značné problémy a skepsa a obe strany musia preukázať svoje odhodlanie k diplomacii. Kľúčovú úlohu tu zohráva medzinárodné spoločenstvo vrátane svetových a regionálnych veľmocí. Takáto mnohostranná angažovanosť môže pomôcť vytvoriť rámec pre udržateľné riešenia a zvýšiť pravdepodobnosť dodržiavania pravidiel.
Význam riešenia iránskej jadrovej otázky presahuje bezprostredné obavy zúčastnených strán. Dotýka sa regionálnej stability, celosvetového úsilia o nešírenie jadrových zbraní a potenciálu mierového spolužitia v nestabilnom regióne. Medzinárodné spoločenstvo by malo naďalej podporovať a povzbudzovať diplomatické riešenia, pričom by si malo uvedomiť značné riziká spojené s akoukoľvek alternatívnou cestou. V konečnom dôsledku cesta vpred zostáva neistá, ale pokračujúci dialóg a spolupráca ponúkajú najlepšiu šancu na dosiahnutie mieru.