Nevojenská bezpečnosť

Jadro ako zelené riešenie? Investície do nových projektov ale stále komplikujú medzinárodné banky

Bianka Niňajová

Do procesu väčšej integrácie jadrovej energie v svetových ekonomikách a do výstavby nových elektrární budú musieť byť zapojené aj svetové multilaterálne banky. Svetová banka, Ázijská investičná banka aj Európska investičná banka sa ale k financovaniu jadrových projektov stavajú zdržanlivo. Odvolávajú sa zväčša na nedostatok výskumov a obavy z rizík jadrovej energie. Viceprezident Európskej investičnej banky (EIB), najväčšej verejnej finančnej inštitúcie na svete, T. Östros vysvetlil, že riziko jadrových projektov je pre banku priveľmi vysoké. EIB od roku 2000 financovala osem jadrových projektov za vyše miliardy eur. Ide však len o zlomok toho čo banka investovala do obnoviteľnej energie. Len v roku 2021 požičala viac ako 10 miliárd eur na projekty z obnoviteľných zdrojov. Banka potvrdila, že chce aj naďalej podporovať najmä obnoviteľné zdroje. Žiadne investície do rozvoja jadrovej energie ale nepotvrdila. Európske inštitúcie aj mnohé krajiny únie však veria, že stúpajúca podpora pre jadro prinúti investičnú banku zmeniť svoju dlhodobú stratégiu.

Svetoví lídri sa stretli na vôbec prvom jadrovom samite v belgickom Bruseli, ktorý spoluorganizovala belgická vláda s medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). 34 krajín, vrátane projadrových štátov EÚ, Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Číny, Japonska či Saudskej Arábie volá po obnovení zdroja jadrovej energie v snahe dosiahnuť klimatickú neutralitu. „Tento historický samit bude stavať na výsledku COP28, kde sa svet dohodol, že musí investovať do jadrovej energie, aby splnil svoje klimatické ciele,“ zdôrazňoval generálny riaditeľ MAAE, R. Grossi. V spoločnom vyhlásení  zúčastnené krajiny hovorili o potrebe zaradiť jadrovú energiu do energetického mixu, ale aj o kvalitnejšom financovaní jadrovej energie a nových globálnych investíciách. Predsedníčka európskej komisie, Ursula von der Leyenová, ktorá tiež vystúpila na samite v Bruseli hovorila o nutnosti zrýchlenia investícií a zabezpečenia dostupnosti financovania. Dodala, že budúcnosť jadra „závisí od schopnosti priemyslu dodržiavať lehoty a rozpočet.“ 

Váhavý prístup investičných bánk k financovaniu projektov jadrovej energie je aj dôsledkom predošlých negatívnych skúseností s využívaním energie z jadra. Stretnutie krajín jadrového samitu sa symbolicky konalo vedľa konštrukcie Atómia, symbolu mierového využívania jadrovej energie. Tá má ale za sebou hrozivú históriu. V roku 1986 explodoval jeden z reaktorov elektrárne v ukrajinskom Černobyle. Rádioaktívny mrak, ktorý sa šíril ponad Európu ale aj časť Ázie spôsobil mnoho škôd. V roku 2011 zas zemetrasenie a vlny cunami zapríčinili poškodenie atómovej elektrárne Fukušima v Japonsku, v dôsledku ktorej bola kontaminovaná atmosféra aj oceánska voda. Na túto haváriu Nemecko okamžite zareagovalo odstavením šiestich jadrových reaktorov. Nemecký parlament v obave z možných rizík využívania jadra odhlasoval úplné vyradenie jadrovej energie z energetického mixu, ku ktorému došlo v apríli minulého roka, keď boli odstavené aj posledné tri fungujúce reaktory. Nemecko sa tak pridalo k dvojici európskych krajín, Taliansku a Litve, ktoré sa rozhodli úplne zastaviť výrobu elektriny z jadra napriek tomu, že majú vlastné jadrové elektrárne. 

Jadro sa stalo kontroverzným zdrojom energie, ktorý rozdelil európsky kontinent na dva tábory. Zatiaľ čo odporcovia jadra na čele s Nemeckom a Rakúskom argumentujú jadrovým odpadom, ktorý môže byť hrozbou pre životné prostredie, druhá skupina štátov tvrdí, že jadrová energia je jedným z najčistejších zdrojov energie, pretože nespôsobuje emisie skleníkových plynov. Zhoršujúca sa klimatická kríza v spojení so súčasnou geopolitickou situáciou znovu otvorili otázku využívania energie z jadra. Vedúci predstavitelia EÚ hovoria o potenciáli jadrovej energie dekarbonizovať energetický sektor a poskytovať cenovo dostupnú elektrinu. Francúzsko, európska veľmoc vo výrobe elektriny z jadra produkuje až približne 70% svojej elektriny práve z jadrovej energie, a dlhodobo poukazuje na pozitíva jadrovej energie v súvislosti s klimatickou zmenou. Emmanuel Macron navyše v roku 2022 oznámil plán výstavby ďalších šiestich nových reaktorov v celkovej hodnote 52 miliárd eur, ktoré by mali byť hotové do roku 2028.

K iniciatíve Francúzska podporovať rozvoj jadra sa pridali aj ďalšie európske štáty. Deklaráciu jadrového samitu podpísalo spolu 13 krajín Európskej Únie. Medzi nimi okrem Francúzska aj Belgicko, Holandsko, Fínsko, Švédsko, Bulharsko, Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko, Česko a Poľsko. Nechýbalo ani Slovensko, ktoré sa tiež dlhodobo radí medzi projadrové štáty. Premiér Robert Fico v Bruseli povedal, že krajina plánuje vybudovať nový blok jadrovej elektrárne. V súčasnosti na Slovensku fungujú dve takéto elektrárne, ktoré v minulom roku dokázali vyrobiť až približne 87% elektriny. Téma jadrovej energie vyvolávala mnoho rozporuplných názorov aj v Taliansku. Vicepremiér Tajani ale na samite potvrdil, že jadrová budúcnosť krajiny sa opäť stáva predmetom diskusie. Talianska čižma sa tak napokon pridala k celkom 32 signátorom vyhlásenia. Všetky spomenuté európske krajiny, s výnimkou Talianska, nedávno vytvorili aj novú priemyselnú európsku alianciu, ktorá by mala urýchliť výrobu a nasadenie takzvaných malých modulárnych jadrových reaktorov. Takéto reaktory by mali byť úspornejšie a rýchlejšie na výrobu.

Počiatočné investície pre výstavbu jadrových elektrární sú ale veľmi vysoké. Práve tu by mohla zohrať svoju úlohu európska investičná banka. Tá síce s nástupom novej riaditeľky uznala význam jadrového sektora, no na to, aby mohla uvoľniť investície pre jadrové projekty potrebuje súhlas všetkých členských štátov EÚ. V súčasnej situácii to môže predstavovať veľkú prekážku, keďže krajiny ako Nemecko a Rakúsko sú tvrdými odporcami využívania jadrovej energie. Na ich strane stoja aj niektoré environmentálne organizácie. Podľa aktivistov z Greenpeace výstavba jadrových elektrární trvá veľa rokov, projekty sú často predražené kvôli čomu sa predlžuje aj samotná výstavba. Elektrárne produkujú rádioaktívny odpad, ktorý ak nie je bezpečne zlikvidovaný, ohrozuje zdravie ľudí aj životné prostredie. Prieskumy ale naznačujú rastúce pozitívne vnímanie jadrovej energie naprieč všetkými krajinami Európskej Únie. Faktom je, že jadrová energia sa zdá byť efektívnejším riešením ako niektoré obnoviteľné zdroje. Na rozdiel od solárnych či veterných zdrojov, ktoré sú závislé od meteorologických podmienok,  jadrové elektrárne fungujú nezávisle.

Debata o využívaní jadrovej energie napriek tomu rozdeľuje spoločnosť.  Benefity jadra, ktoré  dokáže zabezpečiť energetickú udržateľnosť vyzdvihujú mnohé štáty aj inštitúcie. Otázkou nateraz ostáva, či sa takýmto investíciám otvoria aj svetové banky. 

Novinky

Dezinformácie a demokracia – Boj o srdcia a mysle 2022

V priestoroch bratislavského Binaria sa 30. septembra uskutočnil už druhý ročník konferencie Dezinformácie a demokracia zameranej na celospoločenský boj proti dezinformáciám a výmenu skúseností v oblasti strategickej komunikácie. Organizuje ju…

Gruzínska vláda delegitimizuje protesty reklamou na Facebooku. Prezidentka zákon o „zahraničných agentoch“ vetovala

Začiatkom apríla 2024 Gruzínska túžba, vládnuca strana v Gruzínsku, presadila v parlamente kontroverzný zákon o „zahraničných agentoch“. Navrhovaná legislatíva bola schválená vo všetkých troch čítaniach a vyžaduje, aby sa mimovládne…

Čo si urobiť z nedávneho Putinovho personálneho kolotoča?

Existuje mnoho vysvetlení výmeny Sergeja Šojgua za Andreja Belousova na poste ruského ministra obrany a výmeny Nikolaja Patruševa za Šojgua na poste tajomníka Bezpečnostnej rady. Rozumieme však skutočne významu týchto…

Eurovoľby v ohrození populizmu a dezinformácií

Účasť slovenských voličov v doterajších (štyroch) eurovoľbách bola vždy najnižšia spomedzi všetkých členských štátov. Aktuálne prieskumy v tohtoročných voľbách predikujú silnejší záujem. Časť slovenského elektorátu je však mobilizovaná dezinformáciami a…