Kandidátske krajiny politiky rozširovania dlho očakávali hodnotenie Európskej komisie o ich uskutočnenom progrese na ceste k vstupu do Európskej únie. Komisia aktuálne odporučila začať rokovania s Moldavskom a Ukrajinou, podmienečne aj s Bosnou a Hercegovinou. Ohodnotila však všetky krajiny v rámci rozširovacej politiky, ktorých je spolu desať. Na ťahu je tak Európska rada, ktorá sa stretne v decembri a rozhodne o osude kandidátskych krajín.
Každý rok v novembri Európska komisia (EK) vydáva hodnotenie krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii (EÚ) na základe toho, aký progres dosiahli v prístupovom procese. Tento rok sa niesol v znamení veľkých očakávaní, pretože Komisia po prvýkrát v histórií hodnotila pokrok Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska. Tieto krajiny požiadali o členstvo v roku 2022, pričom Ukrajina a Moldavsko získali kandidátsky status v júni 2022 na summite lídrov členských štátov. Gruzínsko vtedy kandidátsky status nezískalo, ale bol mu prisľúbený Európskou radou (ER) po splnení určitých podmienok. Aj z tohto dôvodu, ale aj kvôli turbulentnej politickej situácií v krajine, sa upierali oči na hodnotenie Komisie.
Na tlačovej konferencii 8. novembra 2023 predsedníčka EK Ursula von der Leyen oznámila odporúčanie začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom. Optimisticky ladené hodnotenie získala aj Bosna a Hercegovina a ako jediná z krajín západného Balkánu získala odporučenie otvoriť prístupové rokovania, avšak až po splnení niekoľkých podmienok. V prípade Gruzínska je úspechom získanie odporučenia udeliť krajine kandidátsky status podmienený splnením dodatočných kritérií. EK svoje odporúčania adresuje ER, inštitúcií združujúcej hlavy vlád a štátov, ktorých predstavitelia sa opäť stretnú v decembri tohto roka a rozhodnú o tom, či potvrdia návrhy Komisie. Rozhodnutie ER o udelení kandidátskeho statusu či otvoreniu kapitol prístupového procesu tzv. acquis communautaire, ktorých je 35, musí byť jednomyseľné, teda sa na ňom musí zhodnúť všetkých 27 členských štátov.
„Zelená“ pre Ukrajinu a Moldavsko znamená, že EK ocenila progres, ktorý krajiny uskutočnili za posledný rok a pol na ceste približovať sa členským štátom Únie. V prípade Ukrajiny je to pokrok najmä v oblasti demokracie a právneho štátu. Ukrajina robí pokroky aj v oblasti korupcie a boja proti oligarchom, v týchto oblastiach jej však Komisia odkázala, že je potrebné dôrazne pokračovať ďalej. Je potrebné podotknúť, že všetky reformy prebiehajú počas vojny s Ruskom, čo značí obrovskú odhodlanosť, ktorú Ukrajinci ukazujú na ceste stať sa členom EÚ a takýto rýchly postup štátu v predvstupnom procese EÚ nezažila azda od severného rozšírenia v 1995, kedy do Únie vstúpili Fínsko, Švédsko a Rakúsko, ktoré však boli veľmi dobre pripravené. Pozitívne signály pre Ukrajinu zaznievali už týždeň pred očakávaným hodnotením EK, kedy von der Leyen navštívila Kyjev a ocenila „excelentný progres“ a „dosiahnutie mnohých míľnikov“ a dodala, že v prípade udržania podobného tempa sa Ukrajine určite podarí presvedčiť a otvoriť prístupové rokovania.
Najväčší ohlas malo pozitívne hodnotenie pre vojnou zmietanú Ukrajinu, ale za lídra v uskutočňovaní reforiem bolo označené Moldavsko. Tomu sa podarilo posilniť demokraciu a právny štát, občiansky sektor a veľkú pochvalu si vyslúžilo aj za boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Moldavsko by malo splniť ešte tri z deviatich odporúčaní, ktoré mu v minulom roku dala EK, vrátane zlepšenia ekonomickej kondície krajiny či súdnej reformy.
Úspech si na svoje konto pripísalo aj Gruzínsko, ktoré síce nezískalo kandidátsky status minulý rok spolu s Ukrajinou a Moldavskom, tentokrát však už odporúčanie Komisie dostalo. EK ho, podobne ako v prípade Bosny a Hercegoviny, podmieňuje splnením niekoľkých kritérií. Gruzínsko tak musí spraviť ešte veľký kus práce, progres je nutný v otázkach zahraničného (ruského) zasahovania do udalostí v krajine, boja proti korupcii, organizovanému zločinu či zabezpečiť slobodné a spravodlivé parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia budúci rok. Gruzínsko sa v poslednom období zmietalo v politickej nestabilite, smerovaní k iliberálnym tendenciám a posilňovaní vplyvu Číny, o čom písal Adapt Institute v nedávnom článku.
Bosne a Hercegovine sa ako jedinej krajine západného Balkánu sa podarilo dosiahnuť posun v prístupovom procese, keď od Komisie dostala ER odporúčanie otvoriť formálne rokovania o vstupe Bosny do EÚ, avšak až po splnení niektorých podmienok. Nie je to teda ten istý status, ktorý získalo Moldavsko s Ukrajinou, je to však stále posun. EK odkázala, že podporí otvorenie rokovaní s Bosnou, ale tá musí spraviť pokrok vo viacerých oblastiach, napríklad v boji proti korupcii, súdnom systéme, či v dostupnosti ľudských práv pre všetkých občanov. Nepáči sa jej vývoj v jednej z administratívnych častí štátu, Republiky srbskej, kde dochádza k posilňovaniu autoritatívneho štýlu vládnutia. Bosna tak musí splniť 14 kľúčových priorít, ktoré jej EK adresovala predtým, než by mohli byť otvorené rokovania o vstupe.
Rozhodnutie EK možno čítať aj ako signál pre ďalšie krajiny západného Balkánu, aby pokračovali v reformách a prístupovom procese. Spomedzi piatich ďalších balkánskych krajín zapojených do rozširovacej politiky EÚ (Albánsko, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko a Srbsko + Bosna a Hercegovina) majú všetky okrem Kosova status kandidátskej krajiny a Srbsko s Čiernou Horou už vyjednávajú konkrétne kapitoly európskeho práva. Proces je však zdĺhavý a hodnotenie Bosny a Hercegoviny môže preto pôsobiť ako jeden z mála pozitívnych signálov voči balkánskym krajinám.
Zvyšné krajiny západného Balkánu nezaznamenali v hodnotiacej správe EK taký posun ako Bosna. Čiernu Horu správa kritizovala za pozastavenie akéhokoľvek postupu v prístupových rokovaniach kvôli polarizovanej politickej situácií. Pozitívom je v jej prípade zahraničná politika, ktorú sa snaží držať v rovnakom kurze, v akom je Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) EÚ. V prípade Srbska odporučila EK otvoriť tretiu časť prístupových rokovaní (konkurencieschopnosť) a pochválila tiež súdnu reformu krajiny. Naopak, kriticky vyzvala Srbsko na zladenie zahraničnej politiky so SZBP, najmä v otázke Ruska a Číny, tiež na vyšetrenie útokov na kosovskú políciu a rovnako na zlepšenie vzťahov s Kosovom. Albánsko môže čoskoro otvoriť negociácie o zlaďovaní národného práva s európskym, pričom sa čaká na rozhodnutie Rady EÚ. Avšak, musí vyvinúť väčšiu snahu pri zlepšovaní podmienok menšín, v otázkach právneho štátu či slobody prejavu. Severné Macedónsko v súčasnosti uskutočňuje tzv. skríning acquis, čo značí analytické zhodnotenie súladu práva kandidátskej krajiny s európskym právom a je prípravným krokom pred oficiálnym začatím prístupových vyjednávaní. Pochvalu si vyslúžilo za potvrdenie svojho zámeru stať sa členom EÚ, zosúlaďovaniu zahraničnej politiky so SZBP a reformami v oblasti práva. Kosovo je stále iba potenciálnou kandidátskou krajinou a jeho suverenitu neuznáva 5 členských krajín Únie. Normalizácia vzťahov so Srbskom je hlavným odkazom zo strany EK, ani jedna zo strán totiž neimplementovala záväzné podmienky, ktoré je nutné splniť na ceste do EÚ. Kosovo musí zapracovať aj na boji proti korupcii či súdnom systéme. Pozitívnu evaluáciu si vyslúžilo za volebnú reformu či ochranu ľudských práv. Prístupové rokovania s Tureckom sú na mŕtvom bode už od roku 2018, avšak krajina zostáva kľúčovým partnerom EÚ. Turecko neuskutočňuje pozitívne reformy v snahe obnoviť prístupový proces, ale spolupráca v strategických oblastiach, akými sú migrácia či energetika medzi ním a EÚ zostáva.
Raketový postup Ukrajiny a Moldavska zatieňuje dlhoročný pomalý progres krajín západného Balkánu. V tomto ohľade sa krajiny z polostrova môžu cítiť zradené a odmietané EÚ. Prístupový proces získal „druhý dych“ po útoku Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 a Únia veľmi správne a strategicky využila momentum na znovu naštartovanie politiky rozšírenia. Napriek udeleným kandidátskym statusom a odporúčaniam na začatie negociácií od EK bude mať rozhodujúce slovo summit ER v polovici decembra. Na ňom sa ukáže skutočné politické rozhodovanie a je riziko, že napríklad Maďarsko zablokuje posun pre Ukrajinu, respektíve bude vyjednávať odobrenie začatia rokovaní na úkor vlastného prospechu. Ako už bolo spomenuté, lídrom v prijímaní reforiem je Moldavsko a spomedzi balkánskych krajín je to Čierna Hora, ktorej veľvyslanec pri EÚ sa vyjadril, že sa chcú stať 28. členskou krajinou do roku 2028. Čierna Hora ale bude musieť pokračovať v stabilizácii politickej situácie. Iným príbehom sú Ukrajina a Moldavsko, ktoré sú premiantmi v reformách, ale ich harmonizácia národného práva s európskym potrvá ešte dlhé roky a je otázne, aký prístup EÚ zvolí pri ich začleňovaní do svojich štruktúr. Toto sa v prípade pozitívnej odozvy na summite ER ukáže až budúci rok, kedy Komisia predloží vyjednávací rámec s oboma krajinami. Dovtedy si musíme počkať na výsledky summitu.
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division