Inštitúcie Európskej únie (EÚ) oznámili alokovanie ďalších finančných prostriedkov do svojich obranných fondov – Európsky obranný fond (EDF) a Európsky mierový nástroj (EPF).
Napriek tvrdeniam, že EÚ je prevažne ekonomický blok členských krajín a pre otázky bezpečnosti a obrannej politiky majú štáty Severoatlantickú alianciu (NATO), má práve zoskupenie 27 štátov už dlhoročné skúsenosti s koordináciou, plánovaním a financovaním rozsiahlych aktivít, ktoré zapadajú do rámca Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) EÚ. Medzi finančné nástroje obranných štruktúr EÚ, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri aplikovaní rozhodnutí členských štátov v spojitosti s novým geopolitickým kontextom po útoku Ruska na Ukrajinu patrí práve EDF a EPF. Na čo sú tieto nástroje určené, ako fungujú, aké sú medzi nimi rozdiely a prečo EÚ potrebuje dofinancovať ich rozpočty?
Európsky obranný fond
EDF je nástroj na finančnú podporu spolupráce v oblasti výskumu a vývoja obranných projektov medzi členskými krajinami Únie. Založený bol v roku 2017 ako iniciatíva Európskej komisie (EK) a ako súčasť nových nástrojov po predstavení Globálnej stratégie EÚ sa zameriava na dve kľúčové oblasti alebo tzv. „okná“ – výskum a spôsobilosti. Výskumné okno pokrýva výskum nových technológií naprieč podnikmi, výskumnými centrami či univerzitami členských štátov, pričom výskumná etapa konkrétneho projektu môže byť plne financovaná z rozpočtu EDF. Okno spôsobilostí zahŕňa fázu vývoja nových zariadení a technológií, napríklad vývoj prototypov, ktorý je finančne náročný. Toto okno funguje na princípe spolufinancovania a povzbudzuje spoločnú snahu viacerých členských štátov na vývoji inovatívnych technológií, čo je podmienkou alokovania zdrojov z EDF. Je dôležité poznamenať, že na rozdiel od druhého nástroja – EPF, je EDF financovaný priamo z európskeho rozpočtu. To znamená, že členské krajiny sa naň skladajú svojimi príspevkami do európskeho rozpočtu, ale peniaze rozdeľuje EK pri plánovaní viacročných finančných rámcov. EDF je teda skutočným európskym nástrojom. Rozpočet fondu na roky 2021 – 2027 predstavuje približne 8 miliárd eur a je rozdelený medzi dve spomenuté okná. EDF každoročne zverejňuje výzvy na predkladanie návrhov projektov, ktoré sa uchádzajú o financovanie. Podmienkou je spolupráca viacerých podnikov, výskumných centier či univerzít z aspoň 3 členských štátov. Na Slovensku nie je veľa projektov, ktoré by sa uchádzali o peniaze z EDF. V roku 2022 sa Ministerstvo obrany stalo súčasťou projektu 17 krajín „Enhanced Opportunities for All“, ktorý má za cieľ zlepšiť komunikáciu a podporu členských štátov v budúcich výzvach o financovanie z EDF. EDF tak posilňuje najmä výskumné kapacity Únie, zameriava sa na vývoj technológií, produktov a služieb a dopĺňa iniciatívy členských štátov.
Najaktuálnejším príkladom toho, čo môže EDF financovať a ako pomáha vývoju európskych kapacít je Act in Support of Ammunition Production (ASAP). Tento dočasný a núdzový nástroj v gescii EK má podporiť produkciu zbraní, strojov a najmä munície v európskych zbrojovkách. EÚ má cez tento nástroj v hodnote 500 miliónov eur okrem podpory európskeho obranného priemyslu aj cieľ poslať Ukrajine milión delostreleckých nábojov v rámci jedného roka, ktoré však v súčasnom stave nevie zabezpečiť. Nedostatok munície je kritickým problémom Ukrajiny v súčasnej fáze vojny. Financovanie ASAP-u má byť rozdelené medzí EDF, Nástroj na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania (EDIRPA) a investície členských štátov a podnikov. EDF má prispieť čiastkou 260 miliónov eur. Táto iniciatíva predstavuje príležitosť aj pre Slovensko, na ktoré zavítal autor ASAP-u, eurokomisár Thierry Breton. Po rokovaní s vtedajším ministrom obrany Jaroslavom Naďom konštatovali, že najmä zbrojný závod v Dubnici nad Váhom môžu navýšiť svoje kapacity, čo by bolo spolufinancované aj z EDF.
Európsky mierový nástroj
EPF je jedným z najnovších prírastkov do rodiny európskych obranných štruktúr. Slúži na podporu schopnosti EÚ prispievať k posilňovaniu medzinárodnej bezpečnosti, budovaní mieru a predchádzaniu konfliktov. Ustanovený v roku 2021 mal slúžiť najmä na financovanie misií a operácií SBOP EÚ, ako napríklad vojenské misie EUTM v Mali či Mozambiku. Funguje ako tzv. „off-budget“ nástroj, teda členské štáty do neho posielajú peniaze z vlastných rozpočtov a nie je financovaný zo spoločného európskeho balíka peňazí. Skladá sa z dvoch pilierov – piliera pre operácie a piliera pre asistenčné opatrenia. V súčasnosti sa z neho uhrádza najmä vojenská pomoc (dodávky zbraní a munície) Ukrajine, pričom existencia EPF uľahčila členským krajinám rozhodovanie o tom, ako za dodávky zbraní platiť. Aj z dôvodu financovania zbraní a armádnych zariadení je názov „mierový nástroj“ občas terčom vtipov. Členské krajiny sa na začiatku existencie fondu dohodli na jeho rozpočte vo výške 5 miliárd eur, avšak pre nedostatok prostriedkov sa jeho objem už niekoľkokrát prerokovával.
Slovensko získalo z tohto nástroja viac ako 80 miliónov eur ako refundáciu za svoju pomoc Ukrajine, ktorá bola v celkovej hodnote viac ako 167 miliónov eur. Slovensko poslalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300, muníciu, ručné zbrane či 30 bojových vozidiel pechoty BVP-1. Napríklad Česko poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v objeme 420 miliónov eur, vrátane húfnic či tankov, no z EPF získalo refundácie vo výške 6,5 milióna eur. Niektoré iné krajiny sú šikovnejšie, Estónsku sa podarilo preplatiť 134 miliónov eur zo 161 miliónov eur poslaných na Ukrajinu vo forme vojenskej pomoci. Je to tak z dôvodu, že Estónsko si požiadalo preplácať pomoc v hodnote nových zbraní, ktoré nakúpi, napriek tomu, že na Ukrajinu posiela (aj) starú techniku. EPF tak umožňuje nepriamo vojensky podporovať Ukrajinu aj pre tie členské krajiny, ktoré z rozličných dôvodov nechcú, alebo nemôžu podporiť Kyjev vojensky priamo. Prax totiž ukázala, že určité členské štáty preferujú zaplatiť iným krajinám za ich dodávky vojenskej pomoci miesto toho, aby poslali vlastné zbrane a techniku. Jednak je to z dôvodu, že najmä post-sovietske štáty mali vo výzbroji svojich armád techniku, ktorú mohli Ukrajinci hneď použiť a nemuseli byť preškolení na západné tanky, vozidlá či protiraketové systémy. Príklad Nemecka však ukazuje, že za tým môže byť aj všeobecná zhoda v rámci štátu a politika nedodávania zbraní do vojnových zón. V prípade Nemecka to súvisí najmä s jeho úlohou agresora v druhej svetovej vojne.
Navyšovanie rozpočtov
Navyšovanie rozpočtov uvedených fondov sa stalo vysoko aktuálnou témou najmä po tom, čo Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu. Lídri EÚ pravidelne rokujú o navyšovaní rozpočtov, pretože pôvodne nastavené objemy jednoducho nestačia na pokrytie nákladov spojených s dodávkami či už humanitárnej, ale aj vojenskej pomoci. Napríklad výška mimorozpočtového fondu EPF sa už niekoľkokrát navyšovala. Naposledy sa tak stalo v júni 2023, keď sa členské štáty dohodli na dodatočnom alokovaní 3,5 miliardy eur, čo navýši objem fondu až na 12 miliárd eur. Oproti pôvodným 5 miliardám je to významná finančná injekcia. Politici si totiž uvedomujú, že z fondu sa financuje nielen pomoc Ukrajine, ale aj operácie SBOP v afrických krajinách. V súvislosti s neutíchajúcou hrozbou terorizmu a ohrozenia civilného obyvateľstva tak členské štáty najnovšie rozhodli o posilnení vojenských kapacít armády Nigeru v rámci misie EUMPM Niger a financovali vybavenie v hodnote 40 miliónov eur. Komisia, zodpovedná za správu fondu EDF určeného najmä na výskum a vývoj nových vojenských technológií, nedávno navrhla navýšenie jeho rozpočtu o 1,5 miliardy eur. Argumentuje najmä premenou geopolitickej situácie a potrebným rozvojom vojenských spôsobilostí medzi členskými krajinami. Objem financií určených pre EDF by sa tak zvýšili z 8 na 9,5 miliárd eur. EK predstavila tiež nový doplnkový nástroj STEP – Strategic Technologies for Europe Platform, ktorý má slúžiť najmä na zlepšenie inovačných kapacít ako sú digitálne technológie pre vojenský priemysel a vojenské spôsobilosti.
Zo stručného prehľadu dvoch finančných nástrojov Európskej únie je vidieť, že blok disponuje vlastnými prostriedkami na financovanie aktivít spojených s obranou a bezpečnosťou. Po začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa napríklad EPF vyčerpal natoľko, že členské štáty pravidelne rokujú o jeho navyšovaní. Ponúka sa tak otázka ako dlho budú členské krajiny schopné a ochotné prispievať do jeho navyšovania a či na to majú dostatočné finančné kapacity. Isté však je, že je zásadný rozdiel medzi štruktúrami ako sú EDF a EPF a je dôležité rozlišovať medzi ich úlohami a financovaním.
Foto kredit: Flickr.com/ NATO North Atlantic Treaty Organization
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division