Globálna Agenda

EÚ a Tunisko uzavreli dohodu pre riešenie otázky nelegálnej migrácie. Ide o porušovanie ľudských práv?

Bianka Niňajová

Lídri Európskej únie a Tuniska podpísali dohodu zameranú na boj proti nelegálnej migrácii a na posilnenie vzájomných ekonomických a hospodárskych väzieb. Stalo sa tak v nedeľu 16. júla po niekoľkých týždňoch intenzívnych rokovaní súvisiacich s narastajúcim počtom utečencov smerujúcich z Tuniska na európsky kontinent. Severoafrická krajina tvorí dôležitý východiskový bod pre tisíce migrantov, ktorí cez Stredozemné more putujú za vidinou lepšieho života do Európy. Posledné mesiace sa ale počet utečencov výrazne zvýšil. Taliansko, ktoré je pre afrických utečencov najbližšou európskou pevninou, hovorí o počte viac ako 75 000 ľudí, ktorí už v tomto roku dorazili do Európy. V rovnakom období minulého roka tieto počty dosahovali iba necelých 32 000.

Ursula von der Leyenová, ktorá Tunisko navštívila spolu s holandským premiérom Markom Ruttem a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, tvrdí, že cieľom dohody je „investovať do spoločnej prosperity.“ Predsedníčka Európskej komisie zdôraznila tiež potrebu lepšej spolupráce v boji proti „sieťam pašerákov a obchodníkov s ľuďmi“. Podpísané memorandum začne platiť v momente keď bude schválené všetkými štátmi Európskej Únie.

Takzvané „komplexné strategické partnerstvo“ je rozdelené do piatich pilierov: makroekonomická stabilita, obchod a investície, prechod na zelenú energiu a legálne prisťahovalectvo. Každá z kategórií obsahuje rôzne investičné projekty a spolupráce. Samotné memorandum síce neobsahuje presné čiastky, avšak z doposiaľ zverejnených informácií je zrejmé, že 150 miliónov eur pôjde na podporu tuniskej vlády a nevyhnutných ekonomických reforiem. Uplynulé roky pandémie, stúpajúcej inflácie a nárastu cien spôsobili, že krajina je dnes na pokraji bankrotu. V Tunisku je tiež dlhodobo vysoká nezamestnanosť a úpadok demokratických princípov za vlády prezidenta Kaísa Saída spôsobil odchod zahraničných investorov. Európska Únia sa obáva, že zlá ekonomická a sociálna situácia v krajine by mohla viesť k snahe Tunisanov utekať bližšie k európskym hraniciam. Ďalšia finančná podpora vo výške 10 miliónov eur pôjde na podporu výmenného programu študentov a 65 miliónov eur na modernizáciu tuniských škôl. 307,6 milióna eur je určených na rozvoj energetického projektu Elmed medzi Tuniskom a Talianskom. Podvodné elektrické prepojenie týchto dvoch krajín by malo podporiť obchod s obnoviteľnou energiou. Brusel prispeje 150 miliónov aj na výstavbu projektu Medusa, ktorý vďaka technológii optických vlákien umožní prepojenie až 11 stredomorských krajín. Von der Leyen naznačila, že Brusel je pripravený africkej krajine ponúknuť v nasledujúcich rokoch až 900 miliónov. Financovanie projektov má byť zabezpečené z časti formou grantov z rozpočtu EU a z časti pôžičkami od Európskej investičnej banky.

Najdôležitejšou súčasťou podpísaného memoranda je 105€ miliónový balík pomoci určený na boj proti pašovaniu ľudí a zvýšení koordinácie pri pátracích a záchranných operáciách. Strany sa dohodli na spoločnej kontrole hraníc, ale aj na urýchlenom návrate tých žiadateľov o azyl, ktorým boli zamietnuté žiadosti. Dohoda, ktorá by mala pomôcť s riešením migračnej otázky, prichádza práve v čase keď je Tunisko dlhodobo kritizované za zlé zaobchádzanie s africkými utečencami. Situácia sa ešte viac vyostrila po tom, čo bol v hádke medzi miestnymi obyvateľmi tuniského mesta Sfax a utečencami z iných častí Afriky zabitý tuniský muž. Pár dní nato svet obleteli správy o tom ako líbyjská pohraničná stráž zachránila stovky migrantov, ktorých tuniské úrady odviedli do púštnej oblasti hraničiacej s Líbyou a Alžírskom. Internetom sa šírili videá, ktoré ukazovali mužov, ženy aj deti, niektorých dokonca zranených, uviaznutých bez jedla a vody. V horúčavách, ktoré dosahovali miestami až 40°C ľudia sedeli na piesku a schovávali sa pod kríkmi. Podľa niekoľkých svedectiev tuniskí vojaci utečencov bili, spálili im pasy, zničili telefóny a potom ich odviedli do neosídlenej zóny. Utečenci tak ostali v oblasti uväznení bez akejkoľvek možnosti vrátiť sa späť do Tuniska alebo prekročiť hranice Líbye. Niekoľko ľudí v nehostinných podmienkach prišlo o život, ženy boli znásilňované líbyjskými mužmi.

Nie je to ale prvýkrát, čo severoafrická krajina získa od Európskej Únie finančný balík, určený na pomoc s riadením migrácie. Počas posledného desaťročia európske štáty poskytli Tunisku milióny eur, vďaka čomu mohla krajina posilniť svoju pobrežnú stráž, zabezpečiť výcvik a vybavenie. Názory odborníkov na efektívnosť novej migračnej dohody sa však rôznia. Mnohí varujú, že uzavretím dohody Brusel dáva najavo svoj súhlas s autokratickým vládnutím tuniského prezidenta a obviňujú EÚ, že výmenou za externalizáciu kontroly svojich hraníc rezignuje na dodržiavanie ľudských práv. Okrem toho to vyzerá, že Tunisko nebude iba poslušne plniť požiadavky Bruselu. Len krátko po uzavretí dohody krajina vyhlásila, že sa odmieta stať „prijímacím strediskom“ pre utečencov, ktorí sa cez Tunisko dostanú do Európy a budú odmietnutí. Africká krajina je odhodlaná prijať iba Tunisanov, ktorí neoprávnene vstúpili do Európy. Hoc môže ísť o značný počet ľudí, pre Brusel to nemusí znamenať požadované riešenie.

Foto kredit:

Novinky

Dezinformácie a demokracia – Boj o srdcia a mysle 2022

V priestoroch bratislavského Binaria sa 30. septembra uskutočnil už druhý ročník konferencie Dezinformácie a demokracia zameranej na celospoločenský boj proti dezinformáciám a výmenu skúseností v oblasti strategickej komunikácie. Organizuje ju…

Gruzínska vláda delegitimizuje protesty reklamou na Facebooku. Prezidentka zákon o „zahraničných agentoch“ vetovala

Začiatkom apríla 2024 Gruzínska túžba, vládnuca strana v Gruzínsku, presadila v parlamente kontroverzný zákon o „zahraničných agentoch“. Navrhovaná legislatíva bola schválená vo všetkých troch čítaniach a vyžaduje, aby sa mimovládne…

Čo si urobiť z nedávneho Putinovho personálneho kolotoča?

Existuje mnoho vysvetlení výmeny Sergeja Šojgua za Andreja Belousova na poste ruského ministra obrany a výmeny Nikolaja Patruševa za Šojgua na poste tajomníka Bezpečnostnej rady. Rozumieme však skutočne významu týchto…

Eurovoľby v ohrození populizmu a dezinformácií

Účasť slovenských voličov v doterajších (štyroch) eurovoľbách bola vždy najnižšia spomedzi všetkých členských štátov. Aktuálne prieskumy v tohtoročných voľbách predikujú silnejší záujem. Časť slovenského elektorátu je však mobilizovaná dezinformáciami a…