Trh s ropu a plynom sa ešte nestihol spamätať z následkov ruskej invázie na Ukrajinu, a už čelí ďalším hrozbám spôsobených eskaláciou palestínsko-izraelského konfliktu na Blízkom východe. Októbrový útok Hamasu na Izrael odštartoval vlnu násilia, pričom globálne trhy s napätím sledovali, aký dopad bude mať nestabilita v regióne na dodávky a ceny energií. Blízky východ totiž ukrýva až 48% svetových zásob ropy a 40% zásob plynu, pričom sa tu vyprodukuje 31% celosvetovej produkcie ropy a 18% zemného plynu. Krajiny Blízkeho východu zároveň patria medzi hlavných vývozcov týchto energetických komodít.
Hoci ani pásmo Gazy, ani Izrael nie sú významnými producentmi ropy a plynu, existujú oprávnené obavy, že konflikt povedie k širšej hospodárskej a ekonomickej nestabilite. Vojna na Blízkom východe má už dnes výrazný dopad na ekonomický a hospodársky trh v západných krajinách. Prirodzeným dôsledkom konfliktu je nižší obchod s Blízkym východom, no najvýraznejším a najvplyvnejším spôsobom akým sa konflikt môže preniesť až na hospodárstvo západných krajín je práve trh s energetickými komoditami. Dva dni po začiatku útoku Hamasu stúpli ceny ropy Brent o 4,2% na 88,15 USD, na americkom trhu West Texas Intermediate (WTI) išlo o nárast 4,3 percenta na 86,38 USD za barel, čo je ale stále ďaleko od historického maxima. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uviedla, že trhové ceny sú už v súčasnosti stabilizované. IEA ozrejmila, že nárast cien nebol spôsobený bezprostredným vplyvom konfliktu, ale obavami z možného narušenia dodávok. Izraelsko-palestínska vojna tak doteraz nemala priamy dopad na tok ropy.
Karty ešte môže zamiešať reakcia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), ktorá na ropnom trhu zohráva kľúčovú rolu. Dôležité bude najmä postavenie Iránu, člena OPECU, ktorý má s Izraelom dlhodobo nepriateľské vzťahy. Irán je jednou z ropných veľmocí Blízkeho východu, a aj napriek roky trvajúcim medzinárodným sankciám, za posledný rok dokázal svoju produkciu navýšiť a exportovať ju na svetové trhy. Irán sa netají tým, že v izraelsko-palestínskom konflikte stojí na strane Hamasu, ktorému dlhodobo dodáva peniaze, zbrane aj politickú podporu. I keď jeho priame zapojenie do súčasnej vojny sa zatiaľ nepreukázalo, prípadné rozšírenie konfliktu môžu sprevádzať aj prísnejšie sankcie západu na vývoz iránskej ropy.
Irán môže v odpovedi na kroky západu zablokovať Hormuzský prieliv, najdôležitejší ropný uzol na svete, ktorým sa denne prepraví až 17 miliónov barelov ropy, čo je asi 30% ropy prepravovanej po mori. V takomto prípade by ceny ropy mohli veľmi výrazne vyskočiť nahor až k úrovni 140 dolárov za barel. Napätú situáciu na trhu by ale mohla zmierniť Saudská Arábia, ktorá je rovnako členom OPECu. Tá v prípade potreby môže zvýšiť produkciu a vývoz ropy, čo by pomohlo situáciu na trhu zastabilizovať. Ak konflikt medzi Izraelom a Hamasom nenaberie väčší regionálny rozmer a neovplyvní hlavné tranzitné trasy, produkcia aj ceny ropy môžu ostať bez výraznejšej zmeny.
Izraelsko-palestínsky konflikt ovplyvnil aj dodávky plynu. Od začiatku útokov ceny skvapalneného zemného plynu (LNG) stúpli o viac ako 40%. Niektoré severoázijské krajiny dokonca pozastavili plánované dohody o nákupe, ktorý im mal zabezpečiť väčšie zásoby paliva na zimu. Izraelské ministerstvo energetiky nariadilo spoločnosti Chevron dočasne zastaviť výrobu 25 kilometrov severozápadne od Gazy, v prevádzke, ktorá slúžila predovšetkým na naplnenie domácich potrieb. Vláda v Teheráne tiež nariadila pozastaviť plynovod East Mediterranean Gas (EMG), najdôležitejšie potrubie, ktoré spája Izrael s Egyptom.
Opäť ale platí, že dopad vojny na sektor zemného plynu bude závisieť od jej dĺžky a rozsahu. Ak by sa odstávka produkcie LNG predĺžila, doplatil by na to samotný Izrael, ktorý využíva skvapalnený plyn na výrobu až 70% svojej elektrickej energie. Ohrozené by boli aj dodávky pre Egypt a export z Egypta do Turecka a tiež niekoľkých krajín EÚ. Môže sa zdať, že ide len o malé dodávky, no trh s kvapalným plynom čelil v poslednom období niekoľkým ďalším výzvam, vrátane poškodenia baltského konektora či štrajkov niekoľkých austrálskych elektrární, ktoré trh s plynom oslabili. Všetky tieto faktory zároveň prispeli k rastu globálnych cien LNG.
Ak by sa konflikt rozšíril do viacerých arabských krajín, čo sa však dnes nejaví ako pravdepodobné, mohla by sa výrazne skomplikovať plánovaná spolupráca, ktorá by mala umožniť predovšetkým vytvorenie hlavného regionálneho uzla. Izrael plánuje spoluprácu s Egyptom, Jordánskom aj Libanonom. Rovnako ako pri trhu s ropou, aj v sektore zemného plynu sa najväčšia pozornosť venuje práve iránskej zaangažovanosti v konflikte. Blokovanie Hormuzského prielivu by predstavovalo obrovské bezpečnostné riziko pre plavidlá LNG, ktoré prielivom denne prechádzajú. Trvalé obmedzenie exportu dodávok by mohlo spôsobiť komplikácie aj niektorým krajinám EÚ. Napríklad také Taliansko sa v snahe odpútania od ruského plynu spolieha na dodávky z regiónu východného Stredomoria. Dopad konfliktu na energetický sektor môže byť ale v konečnom dôsledku pozitívny. Na základe odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) vojna medzi Izraelom a Hamasom urýchli prechod k využívaniu čistejších zdrojov energie. „Vo veľmi krátkom čase svet zasiahli geopolitické udalosti, ktoré ovplyvnili dostupnosť aj ceny ropy a zemného plynu,“ uviedol výkonný riaditeľ agentúry. S odvolaním sa na ropnú krízu v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy svet reagoval na nedostatok ropy budovaním jadrových elektrární, IEA očakáva, že aj v súčasnosti keď je trh s ropou a plynom nesmierne napätý, vlády prejdú k využívaniu zdrojov čistej energie.
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division