Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti sa v sobotu 18. marca stretli v macedónskom Ochride, aby rokovali o dohode o normalizácii vzájomných vzťahov. Rokovanie sa uskutočnilo pod záštitou Európskej Únie, ktorá tvrdí, že zmierenie balkánskych krajín je nevyhnutnou podmienkou pre ich vstup do Únie. Kým však predstavitelia EÚ hovoria o úspešnom stretnutí a dosiahnutí verbálnej dohody o implementovaní plánu na normalizáciu vzájomných vzťahov medzi oboma krajinami, Vučič a Kurti rokovania opisujú odlišne, pričom srbský prezident zdôrazňuje, že žiadnu dohodu nepodpísal. Stále navyše existuje množstvo nejasností o znení niektorých návrhov.
Podľa Josepa Borrella, vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku síce došlo k verbálnej dohode, avšak k podpisu zmluvy Kosovu chýbala flexibilita, a Srbsko odmietlo dokument podpísať, hoci uviedlo, že je pripravené dohodu implementovať. 11-bodový dokument podporovaný Európskou Úniou aj Spojenými štátmi začal vznikať už minulý mesiac. Výsledkom uplatnenia dohody by malo byť de facto (nie de jure) uznanie medzi oboma štátmi. To v jednoduchosti znamená, že Belehrad nebude Kosovo uznávať podľa pravidiel medzinárodného práva, no uzná jeho štátnosť. Okrem toho by úrady mali akceptovať cestovné doklady, diplomy, poznávacie značky a colné pečiatky druhej strany. Najdôležitejším bodom pre Srbsko by však malo byť neblokovanie vstupu Kosova do medzinárodných organizácií. Dlhodobým cieľom vlády v Prištine je okrem členstva v EÚ aj vstup do OSN.
Diskusie o urovnaní vzájomných vzťahov medzi Kosovom a Srbskom pretrvávajú už niekoľko rokov. Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, takmer desať rokov po vojne, ktorá ukončila srbskú nadvládu. Srbsko ale autonómiu Kosova neuznáva, a hovorí len o odštiepenej provincii. Nezávislosť Kosova neuznáva ani niekoľko európskych krajín vrátane Slovenska, Grécka a Rumunska.
Zmierenie znepriatelených vzťahov dvoch balkánskych štátov opäť nabralo na dôležitosti vo februári minulého roka, krátko po začatí ruskej invázie na území Ukrajiny. Napätá bezpečnostná situácia prinútila lídrov Európskej Únie konať. Západ sa totiž obáva, že by sa Rusko mohlo pokúsiť destabilizovať aj región Balkánu, kde má historický vplyv. Úloha Ruska v regióne je pre Belehrad okrem kultúrnej roviny kľúčová aj z hľadiska energetickej a obrannej spolupráce. Moskva poskytla Srbsku vojenskú techniku aj výcvik. Vladimír Putin a jeho rozhodnutia sú u srbských občanov navyše tradične veľmi populárne. Nie je preto žiadnym prekvapením, že Srbsko, spoločne s Bieloruskom, sú jediné európske krajiny, ktoré neuvalili na Moskvu sankcie v dôsledku invázie na Ukrajinu. Kremeľ je tiež dôležitým spojencom Belehradu na diplomatickom poli. Rusko a Čína dlhodobo blokujú akékoľvek pokusy Kosova o vstup do OSN.
Hľadanie riešenia problémov západného Balkánu je tak nevyhnutným krokom nielen pre uznanie Kosova ako suverénnej krajiny ale aj pre vytvorenie bezpečnostnej stability v regióne. Napriek dvojakej politike Srbska sú rozhovory o možnom vstupe krajín západného Balkánu do EÚ na programe už niekoľko rokov. Bez urovnania vzťahov a vzájomnom uznaní to ale nebude možné. Pre Srbsko je však veľmi náročné prekonať pocit historickej krivdy, najmä ak bude naďalej cítiť silnú podporu Ruska. Prípadné podpísanie dohody s Kosovom, sprostredkovanej a podporovanej EÚ, by však mohlo byť signálom, že Srbsko môže byť ochotné aspoň čiastočne prehodnotiť aj svoj doterajší vzťah k Moskve a naplno sa zamerať na vstup do Únie.
Predstavitelia Kosova a Srbska však aktuálne nie sú s návrhom o dohode, ktorý predniesla EÚ, úplne spokojní. Zatiaľ čo Vučič prístup Únie označil v duchu „ber alebo nechaj tak,“ kosovský premiér Kurti hovoril o pocite nedostatočnej dôvery. Nespokojnosť lídrov tak môže byť problém, ktorý výrazne sťaží ďalšie rokovania. Okrem toho dohode chýba jasné vymedzenie niekoľkých kľúčových bodov. Nie je napríklad zrejmé, či by jedna krajina mohla vstúpiť do EÚ aj bez de jure uznania druhej strany. Chýba aj akákoľvek zmienka o vysporiadaní sa s minulosťou, špeciálne s konfliktom z roku 1999, ktorý obe krajiny výrazne poznačil. V prípade záväzku, aby Srbsko viac neblokovalo vstup Kosova do medzinárodných organizácií, je kritizovaná najmä jeho nedostatočne detailné rozpracovanie. To isté platí aj o bode, ktorý obe strany zaväzuje dodržiavať všetky dohody z minulosti. Vo všeobecnosti ale platí, že dohoda, v prípade, že dôjde k jej implementácii, predstavuje základ nevyhnutný pre vyriešenie pretrvávajúcich sporov medzi dvoma balkánskymi krajinami a pre ich prípadný vstup do EÚ v budúcnosti.
Foto kredit: Canva.com