Zodpovednosť za ostreľovanie, ktoré si minulú stredu pri meste Zachó v irackom Kurdistane vyžiadalo 9 civilných obetí v rátane žien a detí a desiatku zranených, pripísala iracká vláda Turecku. Obete tvorili irackí turisti, ktorí v snahe ujsť pred horúčavami sužujúcimi južné časti Iraku, navštívili rekreačné stredisko na severe krajiny.
Zatiaľ čo sa iracká vláda zvyčajne zdržiava reakcie na útoky tureckej armády na území kurdského autonómneho regiónu, minulotýždňový incident vyvolal nebývalé napätie medzi Bagdadom a Ankarou. Iracký predseda vlády Mustafa al-Kahdimi varoval Turecko, že Bagdad si „vyhradzuje svoje plné právo na odvetu“ proti týmto útokom a „prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu svojich občanov“, pričom útok na irackých civilistov označil za „výslovné a do očí bijúce porušenie suverenity Iraku“. Irak si navyše predvolal tureckého veľvyslanca v Bagdade, aby požiadal o oficiálne ospravedlnenie a stiahnutie tureckých ozbrojených síl z celého irackého územia. Rovnako iracká vláda povolala svojho chargé d´affaire v Ankare na konzultácie. Turecké ministerstvo zahraničných vecí však poprelo akúkoľvek zodpovednosť za daný útok, naznačujúc, že išlo o teroristický čin, a vyzvalo predstaviteľov irackej vlády, aby nevydávali vyhlásenia ovplyvnené „teroristickou propagandou“.
Turecká armáda pravidelne vykonáva letecké útoky na severe Iraku namierené proti členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko a jeho západní spojenci klasifikujú ako teroristickú organizáciu. K útoku došlo len deň po tom, čo sa turecký prezident Erdoğan stretol so svojimi iránskymi a ruskými náprotivkami v Teheráne, aby získal podporu pre ďalšiu vojenskú inváziu na severe Sýrie. Turecký prezident na spoločnej tlačovej konferencii jasne deklaroval, že Turecko nevidí žiadny rozdiel medzi teroristickými organizáciami ako Islamský štát, PKK a Strana demokratickej jednoty (PYD) a je odhodlané „vypudiť centrá zla“ zo Sýrie a Iraku, odkiaľ ohrozujú národnú bezpečnosť Turecka. Minulotýždňový útok sa odohral v oblasti, ktorá sa nachádza len pár kilometrov od tureckých hraníc a od útoku je vyhlásená za vojenskú zónu. Je to tiež miesto, kde turecké jednotky majú niekoľko vojenských základní a predsunutých stanovíšť. Najnovšia turecká ofenzíva proti PKK bola spustená v apríli pod názvom „Operácia Claw-Lock“. Podľa vyhlásení regionálnej vlády Kurdistanu strety medzi tureckými silami a bojovníkmi PKK v pohraničných oblastiach regiónu Kurdistan vystavujú životy a blaho jeho občanov neustálej hrozbe.
Útok vyvolal anti-turecké protesty v celej krajine a podnietil nevídanú národnú jednotu. Irackí demonštranti protestovali pred tureckým veľvyslanectvom v Bagdade a ďalšie protesty sa uskutočnili aj pred budovami tureckého diplomatického zastúpenia v Karbale, Basre, Nadžafe a Nasiriji, sprevádzané pálením tureckej vlajky a vyzývaním irackej vlády, aby vytlačila turecké jednotky z Iraku. Iracká vláda spustila vyšetrovanie útoku a pokúsila sa predložiť danú záležitosť medzinárodnému spoločenstvu podaním oficiálnej sťažnosti Bezpečnostnej rade OSN, v ktorej uviedla, že útok je porušením národnej suverenity Iraku a hrozbou pre jeho národnú bezpečnosť.
Iracký Kurdistan má komplikované vzťahy s PKK, keďže jeho prítomnosť v regióne ohrozuje dôležité obchodné vzťahy so susedným Tureckom. Podľa mnohých pozorovateľov je malá šanca, že iracký štát, nestabilný a nachádzajúci sa aktuálne v patovej politickej situácii bez vlády, vnúti svoju vôľu Turecku. Vyhlásenia irackých politických autorít sú podľa niektorých analytikov „otázkou prejavu, aby si získali popularitu v celoštátnom meradle a obsadili privilegované pozície v budúcej irackej vláde“. „V skutočnosti však turecká vojenská prítomnosť v Iraku nebude čeliť žiadnym následkom“. „Iracký štát nemá objektívne prostriedky na to, aby požadoval stiahnutie tureckej armády z irackého Kurdistanu.“
Foto kredit: Canva.com