Ekonomické zoskupenie krajín rozvojovej časti sveta, takzvaný BRICS, má za sebou v poradí 15. summit, ktorý odštartoval 22. augusta. Hlavní predstavitelia Brazílie, Indie, Číny, Ruska a Južnej Afriky sa stretli v juhoafrickom Johannesburgu. Nosnou myšlienkou trojdňových rokovaní bola zmena svetového poriadku a rastúci vplyv bloku BRICS. Osobného stretnutia, prvého od vypuknutia pandémie v roku 2019, sa zúčastnili prezidenti všetkých štátov s výnimkou Ruska. Vladimír Putin sa svojím spojencom prihovoril iba prostredníctvom videohovoru. K takémuto rozhodnutiu musela Moskva pristúpiť po tom, čo Medzinárodný trestný súd (ICC) v marci obvinil ruského prezidenta z vojnových zločinov súvisiacich s unášaním ukrajinských detí z okupovaného územia. Keďže Juhoafrická republika je jedným zo signátorov zmluvy, osobná účasť Putina na summite by mala znamenať jeho urýchlené zatknutie na základe vydaného zatykača. Nie je však jasné, či by Juhoafrická republika konala v súlade s ICC. Africká krajina dlhodobo prezentuje neutrálny postoj voči ruskej agresii na Ukrajine, no západným svetom je skôr vnímaná ako ruský spojenec. Kremeľ sa preto nakoniec rozhodol do Afriky vyslať ruského ministra zahraničných vecí, Sergeja Lavrova, ktorý konanie Západu a sankcie, ktoré sú na Rusko v súčasnosti uvalené, komentoval slovami, že sa jedná o „finančné vydieranie“ Moskvy. Faktom je, že ani jedna z krajín BRICS verejne neodsúdila vyčíňanie Ruska na Ukrajine, ktoré v súčasnosti rozdeľuje svet. Jedným z dôvodov môže byť aj ruské hosťovanie zoskupenia na budúcoročnom stretnutí.
Negatívny postoj voči Západu a odmietanie západných hodnôt a ideálov je od začiatku hnacím motorom zoskupenia BRICS. Prvotná skratka BRIC bola vytvorená britským ekonómom Jimom O’Neillom v roku 2001 pre označenie krajín Brazílie, Číny, Indie a Ruska. Formálny blok vznikol v roku 2009, a v tom čase zahŕňal štvoricu krajín s rastúcim ekonomickým vplyvom. V roku 2010 sa k skupine pridala aj Južná Afrika a pôvodný názov BRIC sa zmenil na BRICS. Po tohtoročnom trojdňovom summite, BRICS potvrdil, že opäť otvára svoje brány novým členom, a je pripravený vybudovať ešte silnejšiu koalíciu rozvojových krajín, aby tak mohol lepšie reprezentovať záujmy globálneho juhu. Viac než 40 krajín vyjadrilo záujem stať sa súčasťou bloku a 23 štátov podalo formálnu prihlášku. „Oceňujeme veľký záujem krajín globálneho juhu o členstvo v BRICS,“ uviedol blok vo svojom vyhlásení počas záverečného dňa summitu. Krajiny sa zhodli na prijatí šiestich nových členov, a v januári budúceho roka sa tak k súčasnej pätici pridá Argentína, Saudská Arábia, Irán, Etiópia, Egypt a Spojené arabské emiráty (UAE). BRICS tak získa reprezentantov aj z Blízkeho východu a severnej Afriky, tj. z častí sveta, ktoré doteraz neboli zastúpené. Turecko a Alžírsko, hoci vyjadrili veľký záujem pridať sa k zoskupeniu, nateraz neboli akceptované.
Nová podoba BRICS+ reprezentuje 42% svetovej populácie a 36% globálneho GDP. Z Číny sa za posledné roky stala superveľmoc a dôležitý hráč na medzinárodnom poli, India sa tohto roku môže stať krajinou s najrýchlejšie rastúcou ekonomikou na svete a bude tak v pozícii ďalšej svetovej mocnosti. Ekonomiky Brazílie a Ruska síce posledné roky zápasili s mnohými problémami, no napriek tomu ostávajú v pozícii krajín s dôležitým medzinárodným vplyvom. S členstvom Saudskej Arábie, UAE a Iránu sa blok rozrastie aj o troch najväčších svetových producentov ropy. Od začiatku sformovania, zoskupenie BRICS predstavovalo platformu pre hlavné rozvojové krajiny, ktorých cieľom bolo zväčšiť svoj vplyv na medzinárodnej scéne úmerne k rastu ich ekonomike, a zvrátiť tak súčasný svetový poriadok pod vedením Západu na multipolárny systém. V tomto ponímaní BRICS vznikol ako protipól k už existujúcemu spolku G7, skupine siedmich najvyspelejších demokracií na svete. Jedným z najväčších úspechov krajín BRICS bolo založenie Novej rozvojovej banky. Tá vznikla ako alternatíva financovania k Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu. Nová rozvojová banka má regionálnu pobočku v každom členskom štáte BRICS a požičiava peniaze v čínskych jüanoch. Nedávno oznámila, že sa chystá používať aj brazílsku a juhoafrickú menu. Čoraz častejšie sa diskutuje aj o „de-dolarizácii“ globálnej ekonomiky a vytvorení konkurenčnej meny BRICS. Či ale bude BRICS schopný konkurovať západným demokratickým zoskupeniam závisí aj od smeru, akým sa nakoniec vyberie. V hre sú dve rozdielne vízie Číny a Indie, krajín, ktoré medzi sebou dlhodobo súperia.
Ak by sa skupina vydala cestou indickej vízie, znamenalo by to vyššiu podporu spolupráce medzi rozvojovými krajinami a snahu o diskusiu so západným svetom. Cieľom takýchto spoločných diskusií by mohlo byť hľadanie spôsobu pre reformy medzinárodného hospodárskeho a finančného systému, ale aj riešenie globálnych problémov akým je napríklad klimatická kríza a jej dopady na planétu. Takáto alternatíva sa pozdáva najmä krajinám, ktoré sú pripravené reformovať súčasné svetové nastavenie, no nechcú sa priamo postaviť na stranu Spojených štátov amerických. Naopak, pokiaľ bude dominovať čínska predstava, blok sa pravdepodobne stane iba priestorom pre ďalšiu protiamerickú agendu. V oboch prípadoch by ale západné krajiny mali venovať zvýšenú pozornosť záujmom rozvojových krajín, a nesnažiť sa ignorovať ich odlišnú vidinu usporiadania sveta. Experti sa však nateraz zhodujú, že BRICS v súčasnosti nepredstavuje hrozbu pre liberálne hodnoty a demokratické nastavenie sveta. Úplná náhrada aktuálneho nastavenia sveta je v blízkej dobe nepravdepodobná a BRICS by tak mohlo predstavovať skôr doplnok k aktuálnemu svetovému usporiadaniu. Protizápadné nálady totiž nemusia stačiť k tomu, aby sa z bloku BRICS stala ucelená organizácia. Už v počte piatich členov zoskupenie predstavovalo heterogénnu skupinu s protichodnými záujmami. Práve konfliktné záujmy jednotlivých členov predstavujú druhú zásadnú prekážku v rozvoji zoskupenia. Napätie a dlhoročné konflikty totiž existujú aj medzi novými členmi. Irán vedie územný spor o tri ostrovy, ktoré si nárokujú Spojené arabské emiráty. Egypt bojuje proti Veľkej priehrade etiópskej obrody postavenej na rieke Níl, ktorá môže znižovať hladinu vody v rieke a tým predstavovať riziko nedostatku vody pre Egypťanov. Konfliktné záujmy sledujeme aj medzi Saudskou Arábiou a UAE v súvislosti so situáciou v Jemene.
S ďalším zväčšovaním skupiny môžu tieto rozdiely ešte narastať, a dosahovanie akýchkoľvek dohôd či určovanie budúceho smerovania bloku tak môže byť veľmi zložité. Existujú dokonca tvrdenia, že zoskupenie je iba prostriedkom pre najsilnejšie krajiny na dosahovanie vlastných cieľov. Zatiaľ čo Južná Afrika, Brazília a India sa snažia vyťažiť lepšie podmienky na medzinárodnom poli, v prípade Číny môže ísť o posilňovanie vlastného vplyvu v globálnom priestore. Vo všeobecnosti ale platí, že BRICS predstavuje víziu multipolárneho sveta, ktorý sa odkláňa od unipolárneho svetového poriadku vedeného Spojenými štátmi.
Foto kredit:
This brief is supported by
NATO’s Public Diplomacy Division