Útok palestínskeho Hamasu na Izrael má potenciál zásadne destabilizovať Blízky východ. Riziko predstavuje najmä možné zapojenie Iránu, ktorý už varoval Izrael pred pozemnou inváziou do Gazy a naznačil, že takýto krok by viedol k otvoreniu nového frontu proti židovskému štátu. Teherán by však otvoreným a priamym zapojením sa do konfliktu s Tel Avivom pravdepodobne viac stratil než získal.
Útok radikálov z palestínskeho hnutia Hamas na Izrael, ktorý zanechal vyše 1400 mŕtvych, vyvolal tvrdú odpoveď izraelskej armády. Už vyše mesiaca je pásmo Gazy sužované tvrdými leteckými útokmi, ktoré zanechali viac ako 9000 mŕtvych, a to aj v radoch civilistov. Odpoveď medzinárodného spoločenstva síce vyzýva Izrael na zastavenie alebo aspoň zníženie intenzity útokov, Tel Aviv však naďalej cieli na potlačenie radikálneho hnutia Hamas v pásme Gazy, čo potvrdzuje aj nedávno začatá pozemná ofenzíva.
Izraelské bojové operácie boli mnohými krajinami (najmä arabskými a Ruskom) odsúdené. Medzi týmito odporcami izraelskej reakcie na útoky zo 7.10. je azda najtvrdšia kritika režimu v Teheráne. Iránsky minister zahraničných vecí Hossein Amir-Abdollahian sa vyjadril, že ak Izrael nezastaví odvetný útok na pásmo Gazy, Teherán môže otvoriť voči Izraelu ďalšie fronty. Irán týmito vyjadreniami ale balansuje na tenkom ľade, keďže prípadná neuvážená eskalácia predstavuje značné riziko aj pre samotnú Iránsku islamskú republiku.
Irán už viac ako štyri dekády otvorene vyzýva na zničenie Izraela. Teherán je zároveň priamym podporovateľom rôznych proxy militantných skupín, ktoré sú využívané na destabilizáciu regiónu a rovnako ako nástroj na ohrozovanie Izraela. Najvplyvnejšími zo spomenutých proxy organizácií sú libanonský Hizballáh a palestínsky Hamas, zodpovedný za nedávne útoky na Izrael. Navyše, Hizballáh momentálne udržuje izraelské ozbrojené sily v pohotovosti na severnej hranici, kde sa odohralo viacero incidentov medzi Hizballáhom a izraelskou armádou. Irán priamo po októbrových útokoch Hamasu vyhlásil, že ich považuje za úspech v boji proti Izraelu. Navyše, iránski predstavitelia sa vyjadrili, že v prípade začatia pozemnej ofenzívy v pásme Gazy, Irán zasiahne. Napriek neutíchajúcemu odporu Iránu a vyhrážkam o otvorení ďalších frontov v boji proti Izraelu, je na zváženie či otvorená vojna medzi Iránom a Izraelom je to, čo chce Teherán naozaj docieliť.
Irán už v podstate s Izraelom bojuje – nepriamo. Priame zapojenie do bojov je pre Teherán v momentálnej situácii veľmi riskantné. Irán dokáže ohrozovať Izrael pomocou spomenutých proxy milícií, ktoré operujú v pásme Gazy (Hamas), Libanone (Hizballáh), Sýrii (sýrska odnož Hizballáhu), Iraku (Katáb Hizballáh, Asaib Ahl al-Haqq, Haraka Hizballáh, al-Nujaba a ďalšie) a v Jemene (Houtiova). Iránom podporované milície momentálne ohrozujú Izrael raketovými útokmi z pásma Gazy, Libanonu, Sýrie a Jemenu, zatiaľ čo iránske proxy skupiny útočia aj na základne americkej armády v Iraku a Sýrii. Raketové útoky ozbrojencov zo spomenutých krajín dokazujú, že zapojenie Iránu do vojny proti Izraelu nemusí byť vyslovene priame – a teda, Teherán môže ohrozovať Izrael aj nepriamo. Je dôležité pripomenúť, že Irán nevstúpil do otvorenej vojny s iným štátom od iracko-iránskej vojny, ktorá trvala v rokoch 1980 až 1988. Irán dlhodobo investuje do svojich proxy milícií práve preto, aby držal otvorený konflikt ďalej od svojich hraníc a aby stále disponoval dostatočnou vojenskou silou na ohrozenie svojich nepriateľov či na udržanie svojho vplyvu v regióne.
Rovnako treba pripomenúť, že Irán by otvorenou vojnou proti Izraelu mohol mnoho stratiť. Politickí a náboženskí vodcovia v Teheráne momentálne disponujú relatívne stabilnou pozíciou. Vojna proti Izraelu by ich postavenie mohla podlomiť, keďže židovský štát by bol pre početnú iránsku armádu tvrdým orieškom, najmä za predpokladu, že by Izrael bol vojensky podporený USA. Takže aj vodcovia v Teheráne pravdepodobne nemajú záujem o otvorený konflikt. Bol by to pre nich príliš veľký politický risk s vopred nejasným výsledkom. Využitie proxy milícií je pre lídrov v Iráne v momentálnej situácii ideálne riešenie, ktorým prílišne neohrozia svoje pozície, no zároveň nemôžu byť kritizovaní za nezapojenie sa do „vojny“ proti Izraelu. Iránska opozícia totiž už vyslovila presvedčenie, že reakcia na útoky Izraelu v pásme Gazy by mala byť tvrdšia. Predĺžená ruka milícií je však momentálne pre Teherán pohodlnou formou boja proti Izraelu. Cieľom Iránu teda nebude na Izrael útočiť priamo, ale dovolí svojim spojencom, aby Izrael ohrozovali a udržovali napätie v regióne.
Teherán však začal veľmi nebezpečnú hru. Izrael zhromaždil niečo vyše 300 tisíc vojakov na obsadenie pásma Gazy, respektíve na zničenie Hamasu. V prípade porážky Hamasu bude Irán pravdepodobne podporovať libanonský Hizballáh, aby zintenzívnil útoky na Izrael. Ak sa Teherán po porážke Hamasu rozhodne útočiť na Izrael zo severu pomocou Hizballáhu, jeho snaha nezapojiť priamo do otvorenej vojny nemusí stačiť. Bidenova administratíva dala jasne najavo, že v prípade zintenzívnenia útokov iránskych proxy milícií na Izrael a svoje jednotky v regióne bude konať. Aj preto sa Irán momentálne pohybuje na veľmi tenkom ľade. Síce sa nechce púšťať do otvorenej vojny, no zapojením proxy jednotiek do boja proti Izraelu (a USA) sa vystavil riziku, že Tel Aviv a Washington sa rozhodnú pre zničenie iránskych spojencov v ďalších krajinách regiónu či dokonca vykonajú preventívne útoky voči iránskej vojenskej infraštruktúre. A to aj napriek tvrdeniam izraelských predstaviteľov, že sa chcú vyhnúť vojne v Libanone. Takýto scenár by oslabil pozíciu Iránu – najmä jeho ekonomiku, schopnosť byť reálnym konkurentom Saudskej Arábie či celkovo silou, ktorá si v regióne dokáže presadiť svoje záujmy. Na druhej strane, ani Izrael či USA pravdepodobne nebudú usilovať o otvorenú vojnu s Teheránom, no situácia môže obom stranám veľmi jednoducho vymknúť spod kontroly a nepredvídateľne eskalovať. Blízky východ je aj v časoch mieru nestabilný a hrozba konfliktu v regióne je prakticky všadeprítomná.
Irán ešte stále má šancu vyhnúť sa riziku otvoreného konfliktu s Izraelom a USA. Na to však musí rezignovať na prípadné snahy o výraznejšie zapojenie sa Hizballáhu, prípadne ďalších svojich regionálnych proxy milícií do aktuálneho konfliktu. Situácia totiž dospela do bodu, kedy ani vôľa Teheránu vyhnúť sa otvorenej vojne nemusí stačiť a stratégia proxy milícií, ktorá má pôvodne udržovať konflikt ďalej od iránskych hraníc, môže vtiahnuť Teherán do vojny, ktorú sám nechcel. Hlavný problém tak predstavuje najmä to, či Irán aj naďalej dokáže kontrolovať plne kontrolovať svojich spojencov v regióne v situácii, keď sú vysoko motivované zasiahnuť proti Izraelu.