6. februára 2023 zasiahlo juh Turecka s sever Sýrie ničivé zemetrasenie o sile 7,8 Richterovej stupnice. Zemetrasenie spôsobilo v oboch krajinách obrovské škody na životoch a majetku a prehĺbilo existujúcu humanitárnu krízu v severnej Sýrii. Pre režim Baššára al-Asada ale môže toto zemetrasenie predstavovať šťastie v nešťastí a to ako z hľadiska vnútornej politiky Sýrie, tak medzinárodných vzťahov. Následky zemetrasenia poskytujú arabským krajinám, jedinečnú príležitosť a kontext na normalizáciu vzťahov so Sýriou.
Napriek predchádzajúcej podpore opozičných síl v sýrskej občianskej vojne sú Spojené arabské emiráty (SAE) od roku 2021 na čele snáh o normalizáciu vzťahov so Sýriou. Nie je preto prekvapujúce, že na zemetrasenie pohotovo zareagovali a vyslali do Sýrie už minimálne 134 lietadiel so 4 413 tonami humanitárnej pomoci. Šesť dní po katastrofe navštívil Damask minister zahraničných vecí SAE a sýrsky prezident Asad sa na oplátku zase nedávno vydal na oficiálnu návštevu emirátov. Spolu s ministrom SAE navštívili Damask po prvýkrát od roku 2011 aj ministri zahraničných vecí Egypta a Jordánska.
Dokonca aj najtvrdší kritik Asadovho režimu, Saudská Arábia, vyslal do sýrskeho Aleppa, lietadlo s humanitárnou pomocou. Rijád pritom ešte donedávna kritizoval Damask za spoluprácu s Iránom a Hizballáhom, a spolu s Katarom, blokoval opätovné prijatie Sýrie do Arabskej ligy. To sa ale môže v blízkej budúcnosti môže zmeniť, keďže regionálna podpora pre vstup Sýrie do Arabskej ligy sa po zemetrasení zvýšila a poskytnutie humanitárnej pomoci zo strany Saudskej Arábie nepriamo indikuje, že tentokrát by nemusel namietať ani Rijád.
Čo by však mohlo motivovať arabské krajiny, aby sa snažili o znovuobnovenie vzťahov so Sýriou? Po prvé, obnovenie vzťahov by mohlo vytrhnúť Sýriu z iránskej sféry vplyvu. V tomto prípade by však nemalo byť prehliadané ani zbližovanie Saudskej Arábie a Iránu, ktoré má potenciál významne zmeniť mocenskú dynamiku v regióne a ovplyvniť tiež ochotu viacerých regionálnych aktérov normalizovať vzťahy so Sýriou. Po druhé, normalizácia vzťahov so Sýriou by mohla pripraviť pôdu pre zvýšené investície arabských krajín, ktoré by mohli zmierniť hospodárske ťažkosti sýrskych civilistov a uľahčiť úsilie o obnovu vojnou a zemetrasením zničenej krajiny. To by následne mohlo zastaviť ďalšie prípadné masívne vlny migrantov smerujúce do okolitých krajín, ktoré by ohrozovali ich stabilitu a napokon aj stabilitu regiónu. V konečnom dôsledku by rozhodnutie pokračovať v zbližovaní mohlo byť podmienené politickou realitou. Vzhľadom na to, že Asad v nadchádzajúcich rokoch nikam neodíde, keďže sa teší podpore Ruska aj Iránu, stratégia spolupráce namiesto súperenia by mohla byť najúčinnejším spôsobom, ako zabezpečiť regionálnu bezpečnosť a v neposlednom rade zabrániť rozsiahlemu šíreniu drogy Captagon zo Sýrie do susedných krajín.
Vzhľadom na vojnové zločiny, ktoré Asadov režim spáchal na svojom obyvateľstve, v kombinácii s rozsiahlou korupciou režimu, môže byť ťažké uveriť, že finančné prostriedky na obnovu budú vynaložené primerane v prospech obyvateľstva. To bolo možné pozorovať v predchádzajúcich rokoch občianskej vojny v Sýrii, kde riadenie humanitárnej a rozvojovej pomoci režimom charakterizovali práve predátorské správanie a korupcia. Normalizácia vzťahov by v konečnom dôsledku mohla Asada politicky posilniť a legitimizovať neľudské činy režimu, ktoré páchal počas občianskej vojny.
V neposlednom rade, by Asad tiež mohol využiť zemetrasenie ako prostriedok na opätovné zjednotenie Sýrie pod jeho kontrolou. Ako uviedol, medzinárodná pomoc by mala byť koordinovaná vládou v Damasku, hoci 88 % obyvateľov najviac postihnutých zemetrasením žije na územiach pod kontrolou povstalcov, ako je Idlib. Avšak 90 % pomoci bolo distribuovaných na územia kontrolované vládou. Takáto kontrola nad distribúciou pomoci by mohla Asadovi poskytnúť dodatočné páky na oblasti ovládané povstalcami.
Zemetrasenie otvorilo pre sýrsky režim príležitosť na definitívne znovuobnovenie medzinárodných kontaktov s okolitým svetom. Súcit so Sýriou môže viesť k ukončeniu dlhodobej izolácie Asadovho režimu zo strany arabských krajín. Hoci proces normalizácie bol v pohybe už skôr, zemetrasenie ho urýchlilo. Muž, ktorý predsedal rozpadu Sýrie a ktorého vláda viedla k vyhnaniu polovice sýrskeho obyvateľstva, teraz prijíma ministrov zahraničných vecí a prechádza sa po červených kobercoch ako počas štátnej návštevy Ománu 20. februára. Kontrola nad humanitárnou pomocou prichádzajúcou zo zahraničia navyše ešte viac zvyšuje nerovnováhu medzi režimom a rebelmi a vytvára pre Asada príležitosť na získanie vplyvu nad oblasťami ovládanými povstalcami.
Foto kredit: Canva.com