Neúspech letnej ofenzívy a klesajúca úroveň podpory zo strany spojencov sa údajne prejavili na rastúcom napätí medzi ukrajinským prezidentom Zelenským a jeho vrchným veliteľom ozbrojených síl generálom Valerijom Zalužným. Rozdielny pohľad oboch mužov na priebeh vojny vyšiel najavo, keď Zalužnyj v eseji z 1. novembra tohto roku jasne uviedol, že predĺžený pozičný konflikt nie je pre Ukrajinu výhodný vzhľadom na početnejšiu armádu a vojenské prostriedky Ruska. Zalužnyj svoj postoj opätovne zdôraznil v nedávnom rozhovore a dodal, že vojna sa dostala do patovej situácie. To je v ostrom kontraste so Zelenského deklarovaným optimizmom a podkopáva to aj prezidentovu popularitu, ako naznačujú posledné prieskumy. Naopak, Zalužnyj si je vedomí jeho rastúcej podpory u ľudí ale aj zahraničných médii. Zelenskyj generála verejne vyzval, aby sa namiesto politiky venoval radšej vojenským záležitostiam a ubezpečil verejnosť a hlavne svojich spojencov, že vojna sa nedostala do slepej uličky a podpora od spojencov zostáva kľúčom k víťazstvu. Ďalším krokom, ktorý podľa niektorých pozorovateľov signalizuje napätie medzi ukrajinskou hlavou štátu a vrchným veliteľom ozbrojených síl je trestné vyšetrovanie veliteľov zodpovedných za obranu južnej Ukrajiny, ktorú ruské jednotky vo februári a marci 2022 ovládli prekvapivo rýchlo. Zalužnyj v prípade zatiaľ vystupuje len ako svedok, no objavujú sa úvahy, že možnosť, že by bol v rámci prípadu sám obvinený, slúži ako nástroj na odstrašenie akejkoľvek politickej hrozby, ktorú by mohol do budúcna predstavovať. Hoci správy o napätí medzi prezidentom a generálom nie je možné brať na ľahkú váhu, ich prípadný politický súboj je momentálne v nedohľadne, keďže konanie volieb pôvodne naplánovaných na marec 2024 vylúčili ako občania Ukrajiny, tak aj samotný Zelenskyj.
Výmenu názorov medzi Zelenským a Zalužným ale okamžite využil Kremeľ. Podľa ukrajinských spravodajských zdrojov existujú dôkazy o nových ruských stratégiách vo vedení propagandy, ktoré sú postavené na troch základných pilieroch: získavanie podpory doma, podkopávanie dôvery Západu a zvyšovanie napätia na Ukrajine. Kremeľ už vykreslil údajný rozkol medzi ukrajinským prezidentom a vrchným veliteľom ukrajinskej armády tak, že Zalužného označil za priameho politického rivala Zelenského, hoci Zalužnyj neprejavil žiadne politické ambície. Podkopávanie dôvery Západu bolo zreteľné aj v rétorike Kremľa, keďže jeho hovorca spomínal rastúce ťažkosti Západu s finančnou pomocou Ukrajine a na druhej strane zdôrazňoval prispôsobovanie sa ekonomiky Kremľa vojne. Úspech Ruska v informačnej vojne si ukrajinskí politickí predstavitelia dobre uvedomujú, preto verejne tvrdenia o politickom napätí riešia a odmietajú.
Hoci je dôležité uznať, že Rusi v rámci svojho úsilia v oblasti informačnej vojny často a radi preháňajú, výzvy, ktorým Ukrajina počas tejto krízy čelí, sú nepopierateľné. Tieto ťažkosti, hoci nie sú vo svojej podstate pozitívne, slúžia nepriamo aj ako ukazovatele demokracie na Ukrajine. Na rozdiel od Ruska, kde domáca propaganda potláča akékoľvek náznaky politického napätia, Ukrajina dokazuje otvorenosť svojej politickej krajiny aj v čase krízy. Prítomnosť diskurzu aj uprostred krízy podčiarkuje demokratické hodnoty, ktoré sú v hre. To je v ostrom kontraste s Ruskom, kde je nesúhlas často umlčovaný, čo vedie k incidentom, ako je vzbura skupiny Wagner. Okrem toho budúcnosť ruského hospodárstva nevyzerá, že by hrala v ich prospech. V roku 2024 sa majú výdavky na obranu takmer zdvojnásobiť a dosiahnuť 6 % HDP, čo je úroveň, aká tu nebola od rozpadu Sovietskeho zväzu. Okrem toho Kremeľ zvýšil svoje sociálne dávky kvôli nadchádzajúcim voľbám na 5 % HDP, čím prekonal dávky zavedené počas pandémie COVID-19. To naznačuje, že Kremeľ má ďaleko od dosiahnutia udržateľného prispôsobenia sa dlhotrvajúcej vojne.
Zo strany západných spojencov Ukrajiny, sa zdá, že podpore bráni negatívny politický vývoj v jednotlivých krajinách, ale pokiaľ ide o hlavných hráčov, ako je nemecký kancelár, minister obrany USA a dokonca aj generálny tajomník NATO, zdá sa, že existuje zhoda v tom, že podpora má existenčný význam. Naopak, zo strany Kremľa sa dá očakávať ešte intenzívnejšie využívanie propagandy, obzvlášť v kontexte statickej vojny a odložených ukrajinských volieb, ktoré vytvárajú priestor na šírenie rôznorodých dezinformácii.