Ostendská deklarácia posilňuje ambície európskych krajín, ktoré sa v nej zaviazali k masívnym cieľom v oblasti výroby elektrickej energie z vetra s konečným záväzkom vyrábať až 300 gigawattov (GW) elektriny z pobrežných veterných elektrární v Severnom mori do roku 2050. V súčasnosti by to pri priemernej ročnej spotrebe elektriny a ideálnom využití inštalovaného výkonu elektrární stačilo na pokrytie ročnej spotreby elektriny pre 120 tisíc domácností na Slovensku. Dosiahnutie takéhoto cieľa si bude vyžadovať prebudovanie súčasného nastavenia výstavby veterných elektrární, nakoľko toto odvetvie zažíva náročné obdobie ovplyvnené viacerými faktormi. V konečnom dôsledku môže prispieť ku klimatickým záväzkom Európskej únie (EÚ), posilniť jej energetickú bezpečnosť či znížiť ceny elektriny.
Deväť európskych krajín, z toho sedem členských štátov EÚ podpísalo 24. apríla 2023 v belgickom meste Ostend deklaráciu o navýšení produkcie elektriny z veternej energie, konkrétne z veterných elektrární umiestnených v Severnom mori. Deklaráciu podpísali Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko a pripojili sa k nim aj Nórsko a Veľká Británia. Lídri sa zaviazali k dvom hlavným cieľom. Tým prvým je dosiahnutie výroby aspoň 120 GW elektrickej energie z pobrežných veterných elektrární do roku 2030. Tento ambiciózny cieľ má pokračovanie, ktorým je záväzok vyrábať 300 GW elektriny z veterných elektrární v Severnom mori do roku 2050. Ostendská deklarácia je aktualizáciou minuloročného stretnutia predstaviteľov Belgicka, Dánska, Holandska a Nemecka v dánskom Esbjergu, kde si stanovili cieľ vyrábať 150 GW elektriny z veterných elektrárni v Severnom mori do roku 2050.
Na Severomorskom summite sa so zástupcami jednotlivých krajín zúčastnila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, čo vyjadruje nielen diplomatickú podporu takejto forme spolupráce, ale aj aktívne zapojenie do nových projektov. Von der Leyen totiž v mene EÚ podpísala dohodu o tzv. Zelenej aliancii s Nórskom. Toto partnerstvo má posilniť vzájomné snahy o zelenú tranzíciu, boj proti klimatickej zmene či ochranu životného prostredia. Obe strany sa v dokumente znovu prihlásili k svojim klimatickým cieľom znížiť produkciu skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, respektíve do budúcna podporovať spravodlivú energetickú tranzíciu v rozvojových krajinách.
Deklarácia deviatich krajín prichádza v čase viacerých kríz, ktoré sužujú (nielen) európsky kontinent a každá z nich hrá určitú úlohu v tom, prečo iniciatíva vznikla. Ruská agresia na Ukrajine ukázala, že zaužívaná predstava o ekonomickej prepojenosti neodradí nedemokratické štáty od imperiálnych ambícií. Rusko tiež začalo využívať energetické suroviny a závislosť európskych krajín ako politický nástroj na vytvorenie nátlaku. Práve nová deklarácia má posilniť európsku energetickú bezpečnosť, k čomu sú obnoviteľné zdroje ideálnym prostriedkom. Je však dôležité, aby sa európsky blok vyhol podobnému scenáru vytvorenia závislosti na krajinách, ktoré ťažia nerastné suroviny či vyrábajú potrebné komponenty do veterných turbín alebo solárnych panelov. Principiálne by rozvoj obnoviteľných zdrojov mal prispieť aj k nižším cenám elektriny.
Boj s klimatickou krízou je ďalším aspektom, v ktorom Ostendská deklarácia hrá dôležitú rolu. Využitie veterných fariem je prirodzenou súčasťou stratégie v boji so znižovaním skleníkových plynov a EÚ sa vďaka podobným projektom posúva bližšie k svojim klimatickým cieľom. Ako ukázala analýza think-tanku Ember, počas energeticky náročného zimného obdobia sa v EÚ po prvýkrát v histórií vyrobilo viac elektriny z obnoviteľných zdrojov než z fosílnych palív. Za touto skutočnosťou možno hľadať opatrenia európskych štátov na znižovanie spotreby energií, mierne zimné počasie, ale aj vysoké ceny fosílnych palív. V budúcnosti však nemožno očakávať dlhodobé šetrenie energiou a priaznivé poveternostné podmienky. EÚ sa musí postupne odkláňať od výroby elektriny z tradičných zdrojov a práve veterné elektrárne v Severnom mori k tomu prispejú.
Naplnenie záverov Ostendskej deklarácie predstavuje výzvu pre zúčastnené krajiny aj EÚ. Dosiahnutie cieľa vyrábať 300 GW elektriny z veternej energie v Severnom mori bude vyžadovať zmeny v európskom prístupe k veterným farmám. V súčasnosti sa toto odvetvie potýka s problémami a nemožno zabudnúť na fakt, že inštalovaná kapacita veterných elektrárni na mori v súčasnosti dosahuje iba 15 GW. Jedným z hlavných problémov je pomalý schvaľovací proces pri výstavbe nových veterných fariem, čo môže vážne narušiť dosahovanie cieľov. Vykonanie zmien na jednoduchší a rýchlejší proces je nutné, pretože v roku 2022 žiadna veľká veterná elektráreň nedosiahla finálne investičné rozhodnutie. Ďalšími prekážkami sú tiež zvýšená medzinárodná konkurencia vo výrobe veterných turbín či problematicky nastavený aukčný systém pri zadávaní štátnych zákaziek na ich výstavbu, kedy sa v niektorých krajinách môže stať, že developer musí platiť za možnosť vystavať veternú elektráreň. Zúčastnené štáty a EÚ majú teda pred sebou dlhú cestu k dosiahnutiu zámerov Ostendskej deklarácie, jej vznik však ukazuje vôľu k jej uskutočniteľnosti a zároveň povedomie o tom, na čom treba spoločne pracovať.
Foto kredit: premier.be/North Sea Summit 2023