Ukrajinský prezident Volodimir Zelenskyj sa zúčastnil rokovania lídrov Európskej únie na summite Európskej rady 9. – 10. februára 2023. Tesne predtým navštívil aj Veľkú Britániu a Francúzsko. Okrem poďakovania za podporu Ukrajiny, ale vzniesol aj požiadavky na dodanie stíhačiek či na začatie prístupových rokovaní Ukrajiny do EÚ. Zelenskyj účel svojej cesty splnil, pritiahol pozornosť a prinútil politikov rokovať o pokračujúcej pomoci. Výzva na vstup Ukrajiny do EÚ je však prinajmenšom ambicióznym apelom.
Druhá cesta ukrajinského prezidenta od začatia ruskej invázie na Ukrajinu zamierila k najbližším európskym spojencom. Tento raz sa vybral do Veľkej Británie, kde sa 8. februára 2023 stretol s britským premiérom Rishim Sunakom a kráľom Karlom III. V ten istý deň navštívil aj francúzskeho prezidenta Emmanueala Macrona v Paríži, aby sa na nasledujúci deň stihol presunúť do belgickej metropoly, kde sa konal summit Európskej rady (ER) v zložení hláv štátov a predsedov vlád jednotlivých členských krajín únie.
Hlavnou témou summitu bola situácia na Ukrajine a spôsob, akým možno ďalej pomáhať vojnou zdevastovanej krajine. Ukrajinský prezident sa najskôr stretol s europoslancami, pred ktorými predniesol prejav, v ktorom ďakoval Európanom za ich pomoc a prehlásil, že Ukrajina sa stane členským štátom EÚ. Následne zamieril na samotné rokovanie lídrov členských štátov. Hlavným výstupom návštevy bola tlačová konferencia s predsedom ER Charlesom Michelom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen. Na nej sa, okrem výziev k pokračujúcej podpore Ukrajiny, objavila aj zmienka o ďalšom balíku sankcií proti Rusku.
Zelenskyj sa počas svojej cesty zameral na niekoľko dôležitých odkazov pre európskych politikov. Odkaz boja Ukrajincov za slobodu a aj za slobodu Európanov rezonoval pri oboch jeho vystúpeniach. Na tlačovej konferencií dôrazne vyzval na začatie prístupových rokovaní medzi Európskou úniou a Ukrajinou ešte v tomto roku, čo by malo viesť k jej plnohodnotnému členstvu v európskom spoločenstve. Tretí odkaz sa týka dodávok ťažkej techniky – po tankoch by na rad mali prísť stíhačky.
Príčiny, pre ktoré si Zelenskyj vybral pre svoju druhú cestu destinácie ako Londýn, Paríž a Brusel sú zrejmé. Jednak si môže dovoliť cestovať mimo krajinu, čo značí, že sa neobáva o svoju bezpečnosť v takom rozsahu, ako v minulosti. Zelenskyj potrebuje tiež zabezpečiť ďalšie dodávky armádnej techniky, ktorú Ukrajina zúfalo potrebuje v boji proti ruskému agresorovi. Aj z reakcií politikov, médií či verejnosti vyplýva, že osobná návšteva najlepším spôsobom ako ešte viac upriamiť pozornosť na konflikt na Ukrajine a rozprúdiť ďalšie kolo diskusií o možných dodávkach vojenskej techniky. Táto návšteva sa odohrala iba krátko po oznámení spojencov, že dodajú Kyjevu tanky, pričom najdôležitejšími krajinami v tomto rozhodnutí boli Spojené štáty, Veľká Británia a Nemecko. V neposlednom rade, tieto krajiny a celá EÚ sú hlavnými spojencami Ukrajiny vo vojne proti Rusku a aj toto je diplomatický signál, ktorý Zelenskyj vyslal.
Zelenskému sa jednoznačne podarilo splniť cieľ svojej cesty. Celá európska politická scéna upriamila pozornosť na jeho turné, ktorým chcel zintenzívniť debaty o ďalších dodávkach pomoci Ukrajine. Napriek tomu, že účel svojej cesty splnil, požiadavky, ktoré vzniesol smerom k európskym lídrom sú ambiciózne. Výzva k dodávkam stíhačiek priniesla vlnu rokovaní a vcelku realistických návrhov, ktoré krajiny by mohli dodať svoje lietadlá. Objavilo sa medzi nimi aj Slovensko, ktoré disponuje uzemnenými lietadlami MiG-29. Odmietavo sa k dodávkam stíhačiek zatiaľ stavia Nemecko či Belgicko, preto sú potrebné ďalšie rokovania, ktoré budú trvať určitý čas. Komplikovanejšou témou je otázka začatia rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ. Prístupový proces je komplikovaný a dlhotrvajúci, keď je nutné uzavrieť desiatky kapitol tzv. acquis communautaire. Na vstup Ukrajiny musí byť pripravená samotná EÚ a jej inštitúcie, ktorých by vstup výrazne ovplyvnil. Otáznik visí nad mnohými politikami ako je poľnohospodárstvo či obranná politika. Experti sa domnievajú, že vhodným riešením by mohol byť odlišný model prístupových rokovaní v podobe diferencovanej integrácie. Znamenalo by to, že sa Ukrajina nestane plnohodnotným členom po pár rokoch, ale bude mať členský status a bude môcť spolurozhodovať a získavať financie v určitých oblastiach. Začatie prístupových rokovaní je iba prvým krokom k členstvu, napriek tomu si však EÚ musí uvedomiť, že je potrebná reforma samotného spoločenstva k tomu, aby sa Ukrajina mohla zbližovať s európskymi štruktúrami.
Foto kredit: Wikipedia Commons