Parlament venezuelskej opozície 31. decembra odhlasoval koniec dočasnej vlády prezidenta Juana Guaidóa. Guaidóa považovalo za legitímneho lídra Venezuely niekoľko desiatok krajín, vrátane USA a EÚ. Napriek tomu nedokázal od moci odstaviť autoritatívny socialistický režim prezidenta Nicolása Madura, ktorý v juhoamerickej krajine naďalej drží v rukách moc.
Po voľbách v roku 2018, v ktorých oficiálne získal väčšinu súčasný venezuelský prezident Nicolás Maduro, začala vo Venezuele ústavná kríza. Opozícia sa zjednotila proti režimu a venezuelský parlament vyhlásil voľby za neplatné z dôvodu volebného podvodu. Vtedajší predseda parlamentu Juan Guaidó sa preto v súlade s ústavou a s podporou parlamentu prehlásil za dočasného prezidenta Venezuely. V krajine vypukli masové proti-madurovské demonštrácie a takmer 60 krajín, vrátane EÚ, a USA postupne uznalo Guaidóa za legitímneho prezidenta. Madurova vláda ale protesty úspešne prečkala a udržala si kontrolu nad krajinou. USA pod vedením Donalda Trumpa preto na Venezuelu uvalilo tvrdé sankcie. Kombinácia sankcií a ekonomickej neschopnosti vlády spôsobili v krajine rozsiahlu humanitárnu krízu. Vo Venezuele panuje akútny nedostatok jedla, zdravotníckej starostlivosti a bezpečnosti. Kriminalita, podvýživenosť a chorobnosť dosiahli bezprecedentné úrovne. Od roku 2019 emigrovala z Venezuely ¼ obyvateľstva, značná časť do USA.
Pozícia Madurovho režimu sa ale začala v roku 2022 značne zlepšovať, keď ho za legitímny postupne uznalo viacero juhoamerických krajín ako Bolívia, Peru či Kolumbia. Domáci opozičný parlament sa preukázal ako bezzubý a stratil takmer všetku podporu medzi obyvateľmi Venezuely. Vo vzájomných rozhovoroch medzi vládou a opozíciou došlo ku kompromisu, podľa ktorého sa odmrazili investície venezuelskej vlády v zahraničných bankách a boli presmerované do OSN na humanitárne účely vo Venezuele. Maduro zaznamenal ďalšie medzinárodné víťazstvo, keď v novembri 2022 USA udelilo licenciu firme Chevron na rozšírenie ťažby ropy vo Venezuele, čím Washington jasne deklaroval ochotu zmierniť sankcie.
Spomínané odvolanie dočasnej vlády Juana Guaidóa prišlo v reakcii na nedávne neúspechy venezuelskej opozície. Prioritou opozície v rokovaniach s režimom bolo zabezpečiť férové podmienky pre prezidentské voľby v krajine plánované na rok 2024. Madurova vláda ale získala odmrazenie investícií, medzinárodnú podporu a úľavu od sankcií bez akýchkoľvek vymožiteľných sľubov ohľadom volieb. Nie je prekvapivé, že opozičný parlament sa preto pokúša vydať sa inou cestou. Odvolanie vlády a Guaidóa ako prezidenta je výsledkom tohto zámeru.
Madurov režim zažil veľmi úspešný rok 2022 a pravdepodobne zažije ešte úspešnejší rok 2023. Nová vláda USA prioritizuje zadržiavanie Číny a Ruska a o Južnú Ameriku stráca záujem. Zároveň urgentne potrebuje riešiť energetickú krízu, ktorá do veľkej miery spôsobila, že demokratická strana prehrala novembrové voľby do snemovne reprezentantov. Zapojenie Venezuely, ktorá má najväčšie ropné ložiská na svete, do svetovej ekonomiky, by značne znížilo globálnu cenu ropy. USA ale nie je kvôli integrite ochotné vzdať sa svojho spojenca – venezuelskej opozície bez toho, aby Madurova vláda urobila aspoň povrchné ústupky. Napriek odvolaniu Guaidóa venezuelská opozícia nemá už v rukách žiadne ďalšie tromfy a bude pravdepodobne čím viac slabnúť a ustupovať Madurovmu režimu. To umožní USA ďalej zmierňovať sankcie voči Venezuele, ktorá sa tak opäť zapojí do medzinárodného ropného trhu. Výsledkom bude pomalé ukončenie humanitárnej krízy v krajine, čo zvýši preferencie režimu. Férové podmienky pre voľby v roku 2024 takmer s určitosťou nebudú vydobyté a výsledkom bude víťazstvo pre Madurov režim. Porážka v parlamentných voľbách pravdepodobne definitívne pochová venezuelskú opozíciu, ktorá sa buď rozpustí alebo stane irelevantnou.
Foto kredit: Flickr.com – Trump White House Archive