Globálna Agenda

Útok Bolsonarových priaznivcov na brazílsky kongres: Príčiny a dôsledky

Pavol Beblavý

Tisíce pravicových demonštrantov 8. januára 2023 prekročili policajné zábrany a násilne vstúpili do budovy brazílskeho kongresu, prezidentského paláca a najvyššieho súdu v hlavnom meste Brasília. Demonštranti spôsobili budovám rozsiahle škody a odniesli so sebou viaceré vzácne objekty. Po uplynutí niekoľkých hodín, brazílske bezpečnostné zložky násilne vyčistili budovy od demonštrantov. Armádne zložky následne zatkli približne 1500 demonštrantov a federálna vláda so súhlasom kongresu začala dočasne priamo spravovať federálny dištrikt hlavného mesta Brasília.

V októbri 2022 sa v brazílskych prezidentských voľbách ľavicovému kandidátovi Luizovi Inácio Lula de Silva podarilo rozdielom necelých dvoch percent poraziť dovtedajšieho kontroverzného pravicového prezidenta Jaira Massias Bolsonara. Bolsonaro vládol v krajine  jedno funkčné obdobie, pričom sa preslávil najmä najmä šírením konšpirácií či podrývaním demokratických inštitúcií. Podarilo sa mu ale vybudovať si verné jadro voličov, ktorí od ohlásenia prvých výsledkov protestovali voči víťazstvu Lula de Silvu. Situáciu nezlepšil ani Bolsonaro, ktorý ešte pred voľbami opakovane naznačoval, že voľby môže prehrať len ak budú zmanipulované. Po voľbách síce oznámil, že sa mieni podrobiť ústave, avšak oficiálne neuznal víťazstvo svojho oponenta. Požiadal ale svojich podporovateľov, aby sa neuchylovali k násiliu a následne odletel na americkú Floridu.

Podporovatelia Bolsonara začali hneď po prehraných voľbách s politickou agitáciou. Zámerom bolo docieliť zrušenie oficiálnych volebných výsledkov a dosadiť Bolsonara na post prezidenta. Ich hnutie bolo založené na konšpiračnej teórii, podľa ktorej boli výsledky prezidentských volieb zfalšované ich oponentami a skutočným víťazom volieb nebol Lula de Silva, ale práve Bolsonaro. Spočiatku mierumilovné demonštrácie postupne prerástli do cestných blokád. Najambicióznejší plán Bolsonarových privŕžencov spočíval v masovom stanovaní pred budovou brazílskeho generálneho štábu s cieľom donútiť armádu podniknúť puč voči Lulovi. Armáda však zostala neutrálna a Bolsonarovi podporovatelia preto vtrhli do kongresu.

Priebeh volieb, volebných sporov a násilného utoku na budovu kongresu v januári v mnohom pripomína vtrhnutie Trumpových podporovateľov do amerického kapitolu 6. januára 2021. V oboch prípadoch radikálni podporovatelia neúspešného pravicového kandidáta, ktorý dosluhoval v úrade prezidenta popierali oficiálne výsledky volieb, ktoré označovali za zmanipulované.  Následne, po neúspechu právnych krokov, sa uchýlili na útok voči budove kongresu. Tento útok v oboch prípadoch viedol k prieniku do budovy,  avšak nijako nezabránil nástupu nového prezidenta.

Útok na brazílske demokratické inštitúcie bol odsúdený väčšinou brazílskych, latinskoamerických  a západných lídrov. Porážka pravicového kandidáta Bolsonara v Brazílii a nástup Lulu sú súčasťou širšieho trendu, keď dochádza k opätovnému posunu latinskoamerickej politickej orientácie smerom na ľavicu. K úradujúcim ľavicovým prezidentom v regióne akým je napríklad Nicolás Maduro vo Venezuele, sa v roku 2020 pridal Luis Arce v Bolívii a v roku 2021 tiež nový prezident Peru Pedro Castillo. Rok 2022 zaznamenal ešte mohutnejšiu vlnu nových ľavicových vlád: Lula v Brazílií, Gustavo Petro v Kolumbií, Xiomara Castro v Hondurase a Gabriel Boric v Chile. Kolosálny neúspech pokusu o prevrat v Brazílií a mnohostranné odsúdenie tohto činu spôsobilo, že takzvaná “ružová vlna” ľavicových vlád v latinskej Amerike tak skoro neskončí. Zároveň je potrebné poznamenať, že všetky nové ľavicové vlády majú napriek úspechom vo voľbách vážne problémy s podporou medzi obyvateľmi a jedna vláda (Pedro Castillo, Peru) sa už stihla rozpadnúť. Nový brazílsky prezident bude navyše okrem rozdelenej spoločnosti čeliť množstvu ďalších výziev, ktoré sú z veľkej časti dedičstvom Bolsonarovej éry. To sa týka najmä nestability politickej situácie, oslabenej funkčnosti štátnych inštitúcií či nárastu popularity nedemokratických myšlienok v populácii.

Foto kredit: Wikipedia Commons – Marcelo Camargo / Agência Brasil

Novinky

Dezinformácie a demokracia – Boj o srdcia a mysle 2022

V priestoroch bratislavského Binaria sa 30. septembra uskutočnil už druhý ročník konferencie Dezinformácie a demokracia zameranej na celospoločenský boj proti dezinformáciám a výmenu skúseností v oblasti strategickej komunikácie. Organizuje ju…

Gruzínska vláda delegitimizuje protesty reklamou na Facebooku. Prezidentka zákon o „zahraničných agentoch“ vetovala

Začiatkom apríla 2024 Gruzínska túžba, vládnuca strana v Gruzínsku, presadila v parlamente kontroverzný zákon o „zahraničných agentoch“. Navrhovaná legislatíva bola schválená vo všetkých troch čítaniach a vyžaduje, aby sa mimovládne…

Čo si urobiť z nedávneho Putinovho personálneho kolotoča?

Existuje mnoho vysvetlení výmeny Sergeja Šojgua za Andreja Belousova na poste ruského ministra obrany a výmeny Nikolaja Patruševa za Šojgua na poste tajomníka Bezpečnostnej rady. Rozumieme však skutočne významu týchto…

Eurovoľby v ohrození populizmu a dezinformácií

Účasť slovenských voličov v doterajších (štyroch) eurovoľbách bola vždy najnižšia spomedzi všetkých členských štátov. Aktuálne prieskumy v tohtoročných voľbách predikujú silnejší záujem. Časť slovenského elektorátu je však mobilizovaná dezinformáciami a…