Globálna Agenda Vojenstvo

Turecko odsúhlasilo vstup Fínska a Švédska do NATO

Michaela Ružičková

Turecko súhlasilo so zrušením svojho veta voči vstupu Švédska a Fínska do NATO a odstránilo tak kľúčovú prekážku stojacu pred zahájením prístupových rokovaní s oboma krajinami. Oznámenie prišlo po tom, ako sa turecký prezident Recep Tayyip Erdogan stretol so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou a fínskym prezidentom Saulim Niinistöm tesne pred začiatkom summitu NATO v Madride.

Ministri zahraničných vecí všetkých troch krajín podpísali deň pred summitom spoločné bezpečnostné memorandum, v ktorom sa riešili obavy Turecka vedúce k využitia veta. Tie sa týkali najmä údajnej podpory kurdských militantov z Kurdskej strany pracujúcich (PKK). Premiér predtým Erdogan obvinil Švédsko a Fínsko z poskytovania útočiska Kurdom, ktorých Turecko označuje za teroristov. Namietal tiež proti embargu na predaj zbraní, ktoré obe škandinávske krajiny uvalili na Turecko po jeho vpáde do Sýrie.

Šéf NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Švédsko súhlasilo so zintenzívnením práce na tureckých žiadostiach o vydanie podozrivých osôb. Rovnako došlo k úpravám švédskych zákonov pre boj proti terorizmu, pri ktorom majú Švédsko a Turecko v blízkej budúcnosti spolupracovať ako partneri v rámci NATO. Švédska premiérka Anderssonová vzájomnú dohodu označila ako „veľmi dobrú“ a odmietla tvrdenia, že by Erdoganovi urobila priveľkú ústupky.

Ankara sa ale hneď deň po podpise rozhodla otestovať, nakoľko sú obe krajiny pripravené dodržať záväzky vyplývajúce z podpísaného memoranda, keď požiadala o vydanie 33 osôb podozrivých z členstva v PKK či Gulenovom hnutí. Obe organizácie považuje Ankara za teroristické.

Turecko k zrušeniu veta pre Fínsko a Švédsko ale pravdepodobne presvedčilo najmä zapojenie USA do vyjednávania. Turecký prezident sa dlhodobo snažil o získanie priameho prístupu k americkému prezidentovi Bidenovi, predovšetkým v snahe získať podporu Bieleho domu pre predaj amerických F-16 pre turecké letectvo. Vyjadrenia amerických predstaviteľov nasvedčujú, že sa Ankara k tomuto cieľu mohla priblížiť práve výmenou za svoj súhlas so vstupom Helsiniek a Štokholmu do NATO.

Západné štáty sa na samite NATO a nedávnom stretnutí skupiny G7 zameriavali najmä na témy spojené s ruskou agresiou voči Ukrajine. Práve tá vyvolala obavy škandinávskych štátoch a ich záujem o členstvo v obrannej aliancii. Pre Rusko nové udalosti predstavujú významný politický signál. Pred inváziou na Ukrajinu Kremeľ argumentoval proti rozširovaniu a údajnému imperializmu NATO. Teraz bude susediť s novým členom aliancie, s ktorým bude zdieľať 1300-kilometrovú hranicu.

Pre NATO majú noví členovia strategicky dôležitú polohu, jednak kvôli hranici s Ruskou federáciou, ale aj pre prístup k Baltskému moru a blízkosti k pobaltským republikám. Podľa Stoltenberga teda pôjde o posilnenie prítomnosti aliancie v regióne, kde je to veľmi dôležité. Agenda pre ďalšie dni samitu NATO v Madride sa bude orientovať hlavne na posilnenie obrany bloku proti Rusku a tiež podpore Ukrajiny. Rokovať by sa malo o dodržiavaní dohodnutej výšky výdavkov na spoločnú obranu, o zvýšení síl rýchlej reakcie a posilnení vojenských zásob vo východnej Európe.

Foto kredit: NATO