Do očí bijúce a nadmerné používanie sily Ruska na dosiahnutie cieľov zahraničnej politiky znamenalo prekročenie rubikonu. Ruské vojenské akcie proti Ukrajine prinútili medzinárodné spoločenstvo postaviť sa na jednu stranu alebo, ako to urobili mnohí, držať si odstup. Mnohí komentátori sa odvážili predpokldať rýchle a zdrvujúce ruské víťazstvo. O sedem mesiacov neskôr ukrajinská vlajka stále veje nad Kyjevom a ukrajinské sily dokonca počas septembra znovu obsadili veľké územia na severovýchode, čím rozhodne prevzali vojnovú iniciatívu. Na druhej strane, reakcia Západu v nadchádzajúcich mesiacoch a počas tejto vojny by sa dala opísať tak, že orchestru chýba riaditeľ s niekoľkými rebelantskými hudobníkmi. Na zničenie celej symfónie je potrebný iba jeden nástroj, ktorý je rozladený. Jasný príklad na ilustráciu tejto metafory môžeme nájsť v úsilí Európy znížiť svoju závislosť od ruského plynu. Hoci väčšina z nich podnikla kroky na jej zníženie, napriek ekonomickým nákladom sme boli svedkami toho, ako Maďarsko podpísalo novú dohodu s Ruskom o dodatočných dodávkach plynu. Medzi západnými krajinami niet pochýb o tom, že Rusko vedie nezákonnú a nelegitímnu útočnú vojnu. Kríza takéhoto rozsahu predefinuje Západ a najmä EÚ. V prvom rade by sme sa mali zamyslieť sa nad tým, odkiaľ sme prišli a nájsť v sebe rozvahu a pokoj, aby sme uznali chyby a zostali na ceste, ku ktorej sme sa zaviazali, namiesto toho, aby sme reagovali na udalosti, ako sa vyvíjajú. Vzhľadom na neistotu, ako môže svet vyzerať v nadchádzajúcich desaťročiach, musia tie krajiny, ktoré prijímajú demokratické hodnoty, ľudské práva a multilateralizmus a snažia sa zachovať integritu svojich liberálnych politických systémov a efektívne riešiť globálne výzvy, nájsť spôsoby, ako rýchlo koordinovať a ponúknuť solídne súdržné odpovede.
STIAHNITE si Long Read v angličtine na linku: : „Transatlantic peace comes from within“ – Carlos Severo